Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenský: Rozhovory s Ruskom sú možné za splnenia ukrajinských podmienok

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naznačil možnosť mierových rozhovorov s Ruskom, čo je posun od jeho skoršieho odmietnutia rokovať s ruským vodcom Vladimirom Putinom.

Zelenskyj v pondelok neskoro večer naliehal na medzinárodné spoločenstvo, aby „prinútilo Rusko ku skutočným mierovým rozhovorom“ a vymenoval svoje obvyklé podmienky pre dialóg: vrátenie všetkých okupovaných území Ukrajiny, náhradu škôd spôsobených vojnou a stíhanie vojnových zločinov.

V podaní Zelenského, ktorý koncom septembra podpísal dekrét o „nemožnosti viesť rozhovory“ s Putinom, to síce predstavuje zmenu rétoriky, no zároveň je ťažké si predstaviť, že by Moskva pristúpila na spomenuté ukrajinské podmienky pre začatie dialógu.

Správy o možnosti mierových rozhovorov prišli v čase, keď milióny Američanov rozhodujú o tom, kto ovládne Kongres. Ak sa potvrdia predpoklady a Republikáni získajú väčšinu v Snemovni, naruší to schopnosť prezidenta Joea Bidena prijímať zákony vrátane veľkých balíkov vojenskej a inej pomoci pre Ukrajinu.

Rusko a Ukrajina viedli na začiatku vojny niekoľko kôl rozhovorov v Bielorusku a Turecku, no tie nepriniesli žiadne výsledky.

(sita)

Minúta  |  

India bude naďalej nakupovať ruskú ropu, povedal tamojší šéf diplomacie po stretnutí s Lavrovom

India bude aj naďalej nakupovať ruskú ropu, keďže tieto nákupy sú pre krajinu ekonomicky výhodné. Povedal to v utorok po stretnutí so svojím ruským náprotivkom indický minister zahraničných vecí Subrahmanyam Jaishankar. Informovala o tom agentúra Reuters.

Po invázii Ruska na Ukrajinu koncom februára sa India stala druhým najväčším dovozcom ruskej ropy, hneď po Číne. Rafinérie v obidvoch krajinách využívajú nižšie ceny ruskej komodity, keďže západné štáty na ruské produkty uvalili sankcie a Rusko ponúka svoju ropu pre Áziu v zľave.

India, ktorá je tretím najväčším dovozcom ropy na svete a tradičným spojencom Ruska, priamo ruskú inváziu, ktorú Moskva označuje za "špeciálnu vojenskú operáciu," neodsúdila. Naopak, utorkové stretnutie je už piatym v tomto roku medzi Jaishankarom a ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom.

"Je našou základnou povinnosťou zabezpečiť pre indických spotrebiteľov čo najlepší prístup a za čo najlepších podmienok na medzinárodné trhy s ropou a plynom," povedal indický minister. Ako dodal, ukázalo sa, že rusko-indické vzťahy sú z tohto pohľadu výhodné pre obe strany a ak je niečo pre krajinu výhodné, nie je dôvod od toho ustupovať.

Jaishankar to vyhlásil zhruba mesiac pred tým, než USA a ďalšie štáty zoskupenia siedmich najväčších ekonomík G7 zavedú cenový strop na ruskú ropu. O tejto téme plánuje rokovať s indickou vládou aj americká ministerka financií Janet Yellenová, ktorá tento týždeň navštívi Indiu. Ako uviedla, zo zavedenia cenového stropu na ropu z Ruska vyťaží aj Naí Dillí.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj sa zúčastní na samite G20, zrejme v režime videokonferencie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa na budúci týždeň zúčastní na samite skupiny 20 veľkých svetových ekonomík (G20) v Indonézii. S najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o účasť v režime videokonferencie. Podľa agentúry Reuters to v utorok pre ukrajinskú verejnoprávnu televíziu Suspiľne uviedol Zelenského hovorca Serhij Nykyforov.

"V nejakom formáte sa Volodymyr Zelenskyj na samite G20 zúčastní. Viac povedať nemôžem," uviedol Nykyforov, pričom následne spresnil, že zrejme pôjde o online formát.

Reuters pripomenul Zelenského vyjadrenia z minulého týždňa, keď avizoval, že sa na samite skupiny G20 na indonézskom ostrove Bali nezúčastní, ak na ňom bude aj ruský prezident Vladimir Putin.

Podľa zdrojov z kancelárie indonézskeho prezidenta Joka Widoda je veľmi pravdepodobné, že prezident Putin na samit nepríde, čo však neznamená, že Rusko na podujatí nebude zastúpené. "Bude, ale možno nie prezidentom," spresnil zdroj. Widodo v utorok informoval, že účasť nateraz potvrdilo 17 lídrov.

Pozvanie dostal aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, hoci jeho krajina nie je členom G20. Agentúra DPA pripomína, že Zelenskyj a spolu s ním aj niektoré západné krajiny žiadali vylúčenie Ruska zo skupiny G20 kvôli invázii ruskej armády na Ukrajinu.

(tasr)

Minúta  |  

Moldavsko možno zažaluje Gazprom pre zníženie dodávok plynu

Moldavská vláda by mohla žalovať ruskú štátnu energetickú spoločnosť Gazprom za prudké zníženie dodávok zemného plynu. Kabinet študuje svoje možnosti, uviedol podpredseda vlády Andrei Spinu.

Bývalý sovietsky štát je odkázaný na dodávky zemného plynu od ruského Gazpromu. Ten ich však už o 40 percent znížil, čo zasiahlo schopnosť Moldavska vyprodukovať dostatok elektriny pre 2,5 milióna obyvateľov.

"Právnici analyzujú možnosť uplatnenia sankcií za nedodržanie zmluvy v otázke dodávky celého objemu plynu," povedal Spinu v pondelok (7. 11.) neskoro večer pre televíziu PRO-TV. "Keď to bude jasné, rozhodneme sa, aké kroky podnikneme a akým smerom budeme konať," dodal.

Moldavsko na čele s prozápadnou vládou, ktorá odsúdila inváziu Ruska na Ukrajinu 24. februára, tvrdo zasiahol prudký nárast cien zemného plynu tento rok. Kontrakt Moldavska s Gazpromom sa mení z mesiaca na mesiac na základe spotovej trhovej ceny plynu a ropy.

Gazprom od 1. októbra znížil dodávky zemného plynu pre Moldavsko na 5,7 milióna kubických metrov denne, čo je približne o 40 percent menej ako spotreba v krajine.

(tasr)

Minúta  |  

Do kalendára pribudnú nové pamätné dni

Na Slovensku pribudnú dva nové pamätné dni. Deň obetí pandémie COVID-19 bude pripadať na 6. marca. Zároveň sa 22. september stane Dňom boja proti nenávistným prejavom na deťoch.

Vyplýva to z dvoch noviel zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktoré v utorok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.

Predkladatelia upozornili, že pozostalí obetí pandémie na Slovensku sa spojili v občianskom združení Skutočné obete a usilovali sa o pripomenutie pamiatky svojich blízkych aj iniciatívou na schválenie dňa obetí pandémie. Pamätný deň bude pripadať na 6. marca, pretože je to deň prvého potvrdeného prípadu ochorenia COVID-19 na Slovensku.

"Vnímame to ako veľký pozitívny krok k tomu, aby sme sa s pandémiou a jej následkami ako spoločnosť dôstojne vyrovnali. Nás, rodiny a blízkych priateľov obetí, pandémia tragicky zasiahla na najcitlivejšom mieste. Je však mnoho dôvodov, prečo na tieto pandemické dva roky nesmieme nikdy zabudnúť a zďaleka to nie je len úcta k zosnulým," uviedla spoluzakladateľka občianskeho združenia Skutočné obete Lenka Straková. Dodala, že pandemické obdobie by malo zostať v kolektívnej pamäti národa.

Druhým pamätným dňom chcú poslanci docieliť, aby sa problematike rizikového správania žiakov a študentov venoval adekvátny priestor. Dátum 22. september súvisí s návratom detí do školských zariadení po prázdninách, keď by bolo vhodné venovať priestor tejto problematike, keďže vedenie škôl je prvé týždne zaťažené agendou spojenou so zberom dát či evidencie žiakov a študentov.

Nová legislatíva má byť účinná od januára 2023.

(tasr)

Minúta  |  

Bulharského policajta zastrelili, keď hliadkoval na rušnej hranici s Tureckom plnej migrantov

Bulharského policajta zastrelili v pondelok večer, keď hliadkoval na hraniciach s Tureckom. Oznámil to v utorok bulharský minister vnútra Ivan Demerdžiev, informujú agentúry AFP a AP.

Bulharsko má na svojich 259-kilometrových hraniciach s Tureckom plot z ostnatého drôtu, ktorý je však v dôsledku prílevu nelegálnych migrantov v ostatnom čase na viacerých miestach poškodený.

K streľbe došlo v pondelok neskoro večer neďaleko pohraničnej dediny Goľam Dervent. Hliadkujúci policajt a vojak odstavili svoje vozidlo a vybrali sa preskúmať dieru v plote. Policajt podľa informácií bulharského rezortu vnútra svietil baterkou smerom na turecké územie, odkiaľ následne prišli výstrely.

Policajt na mieste zomrel, zatiaľ čo vojakovi sa podarilo skryť sa za zaparkované vozidlo a vyviazol bez zranení. Podľa vojaka na mieste padlo zhruba 10 – 15 výstrelov. Prišli z diery v plote, odkiaľ sa následne skupina ľudí stiahla nazad na turecké územie.

"Zo strany tureckých úradov sme boli uistení o tom, že týchto ľudí nájdu a že budú predvedení pred súd," povedal minister Demerdžiev. Agentúra AP píše, že v oblasti posilnili pohraničné hliadky.

Bulharsko zaznamenalo v tomto roku výrazný nárast v počte pokusov o nelegálne prekročenie hraníc. Podľa údajov tamojšej pohraničnej polície došlo len za prvých osem mesiacov aktuálneho roka k vyše 80-tisíc takýmto pokusom, zatiaľ čo za celý vlaňajší rok ich bolo 40-tisíc.

Pri tureckých hraniciach hliadkuje tisíc príslušníkov pohraničnej polície, ktorých tento rok posilnilo ďalších 800 policajtov a 200 vojakov, uvádza AFP.

K streľbe na bulharských hraniciach s Tureckom, ktoré nie je členom EÚ, dochádza len zriedkavo. V auguste však boli neďaleko bulharského letoviska Burgas zabití dvaja policajti, keď do ich auta narazil autobus prevážajúci nelegálnych migrantov, ktorý sa pokúšali zastaviť.

Bulharsko leží na jednej z hlavných trás využívaných nelegálnymi migrantmi z Blízkeho východu a Afganistanu, snažiacimi sa dostať do európskych krajín. V tomto najchudobnejšom štáte EÚ však ostanú len máloktorí z nich. Väčšina používa Bulharsko len ako tranzitnú krajinu a smeruje odtiaľ ďalej na západ.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.