Preskočiť na obsah
  |  

Sporitelia sa v budúcom roku začnú presúvať do indexových fondov, zavedie sa automatický vstup do druhého piliera

Všetci súčasní sporitelia v druhom dôchodkovom pilieri narodení po roku 1968, ktorí na penziu sporia v inom ako indexovom dôchodkovom fonde, sa začnú od júla budúceho roka presúvať do indexových fondov.

Týchto sporiteľov budú dôchodkové spoločnosti postupne presúvať do indexových fondov do konca roka 2025. Nebude sa to však týkať tých sporiteľov, ktorí do konca mája budúceho roka oznámia svojej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, že si chcú naďalej sporiť na penziu v inom ako indexovom fonde.

Sporenie v indexovom dôchodkovom fonde budú mať automaticky ako predvolenú investičnú stratégiu od mája budúceho roka aj noví sporitelia, ktorí vstúpia do druhého penzijného piliera. Vyplýva to z novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorú schválil parlament.

Predvolená investičná stratégia spočívajúca v sporení si v indexovom dôchodkovom fonde sa tak bude okrem nových sporiteľov aplikovať aj na väčšinu existujúcich, konkrétne na sporiteľov narodených po roku 1968.

„Podľa údajov dôchodkových správcovských spoločností do tejto skupiny patrí cca 1,1 milióna sporiteľov s celkovou nasporenou sumou približne 5,6 mld. eur," uviedlo ministerstvo práce a sociálnych vecí. Do indexového fondu budú pritom po novom smerovať aj nové príspevky sporiteľov starších ako 54 rokov, kým doterajšie dôchodkové úspory im zostanú v inom ako indexovom fonde.

Od mája budúceho roka sa zavedie automatická účasť v druhom pilieri pre ľudí vo veku do 40 rokov. Bude sa to týkať osôb, ktoré budú po 1. máji budúceho roka prvýkrát dôchodkovo poistené. Tieto osoby pritom budú môcť z druhého piliera vystúpiť do dvoch rokov od vstupu. Sporiteľ automaticky vstupujúci do druhého piliera bude môcť do 180 dní od vstupu do tohto systému uzatvoriť zmluvu s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, ktorú si sám vyberie.

Ak sporiteľ takúto zmluvu neuzatvorí, dôchodkovú spoločnosť mu určí Sociálna poisťovňa. Bude pritom postupovať tak, že pôjde postupne podľa zoznamu dôchodkových spoločností zoradených v abecednom poradí. Sporiteľ si pritom následne bude môcť správcu svojich penzijných úspor zmeniť.

Od roku 2024 sa zásadne zmení aj výplatná fáza druhého piliera. Od dosiahnutia dôchodkového veku sa nasporená suma rozdelí na dve polovice. Jednu polovicu bude dôchodková spoločnosť vyplácať takzvaným programovým výberom sporiteľovi. Obdobie poberania programového výberu sa pritom bude odvíjať od strednej dĺžky života v čase požiadania sporiteľa o dôchodok.

Druhá polovica nasporenej sumy sa bude naďalej priebežne zhodnocovať vo fondoch a po skončení poberania programového výberu sa použije na zakúpenie doživotného dôchodku.

Zmeny nastanú aj v poplatkoch, ktoré sporiteľom účtujú dôchodkové spoločnosti. Ruší sa poplatok za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde. Dôchodkové spoločnosti tiež stratia nárok na poplatok za vedenie osobného dôchodkového účtu sporiteľa.

Správcovia úspor v druhom pilieri však budú mať nárok na vyšší poplatok za správu dôchodkového fondu. Tento poplatok v budúcom roku stúpne zo súčasných 0,3 percenta na 0,45 percenta, v roku 2024 klesne na 0,425 percenta a od roku 2025 bude vo výške 0,4 percenta priemernej ročnej predbežnej čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde.

(sita)

  |  

Doživotne odsúdený Mikuláš Černák sa možno už o pár mesiacov ocitne na slobode

Štyri mesiace chýbajú do lehoty stanovenej zákonom, keď súd môže rozhodovať o priepustke na slobodu pre Mikuláša Černáka, bosa banskobystrického podsvetia.

Hlavnou podmienkou je dobré správanie počas pobytu za mrežami a verdikt psychológa o predpoklade jeho resocializácie. Šancu na prepustenie však výrazne zvyšuje aj jasne určené miesto, kam po odchode z väzenia zamieri.

Mnohonásobný vrah by sa podľa informácií týždenníka Plus 7 dní mohol po odpykaní si 25-ročného trestu z pôvodne doživotného vrátiť do zrekonštruovaného rodičovského domu v Telgárte v okrese Brezno, na ktorom sa v ostatnom čase horúčkovito pracovalo.

„Ak má prichystané ubytovanie, to mu len pomôže. Veľmi dôležité je, aby vedel súdu preukázať, že neostane na ulici a bude mať aj z čoho žiť. Lebo keby nemal kam ísť, aký by bol predpoklad, že sa rýchlo nedostane zase na šikmú plochu?“ vysvetľuje advokátka Eva Mišíková, ktorá ako prokurátorka sama pracovala na prípadoch spáchaných černákovcami a pričinila sa o odsúdenie Černáka za vraždu poľského milionára Szymaneka, hoci v pôvodnom konaní bol v tejto veci oslobodený.

„Som presvedčená o tom, že keby Černák žil v iných časoch, aj by viedol iný život. Bosa z neho spravila spoločnosť. Nadobudol pocit, že je všemocný. No predsa len – on nezastrelil dieťa ako niekto iný. Treba si uvedomiť, že odsedieť si dvadsaťpäť rokov vo väzení je veľmi tvrdý trest. To si my zvonka nevieme ani predstaviť,“ uviedla pre Plus 7 dní Mišíková s tým, že sledovala, ako sa Černák časom menil.

„Mám pocit, že dnes je mentálne niekde inde. Vie si ľahko spočítať, či sa mu oplatí čo i len jediný prešľap. Lebo potom by šiel okamžite naspäť do basy. Prepustenie v prípade doživotného trestu je len podmienečné,“ doplnila.

Rekonštrukciu rodičovského domu v Telgárte podľa týždenníka financuje Černák. Vo väzení totiž napísal knihu, ktorá sa predávala dobre. V katastri nehnuteľností je ako majiteľka domu evidovaná matka Mikuláša Černáka.

Dom totiž Černákovci už dávno predali niekomu zo vzdialenej rodiny, no asi dvadsať rokov v ňom nikto nebýval a nehnuteľnosť chátrala. Osemdesiatročná bosova mama ho nedávno získala späť aj s okolitým veľkým pozemkom na základe kúpnej zmluvy, píše týždenník.

Mikulášovi Černákovi polícia aj prokuratúra pripisujú desiatky vrážd, pričom k mnohým sa aj sám priznal. Odsúdený je síce na doživotie, podľa zákona však môže po dvadsiatich piatich rokoch vo väzení požiadať o podmienečné prepustenie.

V decembri ale odsedených dvadsaťpäť rokov ešte mať nebude, pretože na prelome rokov 2002 a 2003 strávil štyri mesiace na slobode. Za mreže sa vrátil po tom, ako sa dostal do menšieho konfliktu na lyžiarskom svahu, kde sa práve nachádzal aj vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda.

(sita)

  |  

Zelenský: Rozhovory s Ruskom sú možné za splnenia ukrajinských podmienok

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naznačil možnosť mierových rozhovorov s Ruskom, čo je posun od jeho skoršieho odmietnutia rokovať s ruským vodcom Vladimirom Putinom.

Zelenskyj v pondelok neskoro večer naliehal na medzinárodné spoločenstvo, aby „prinútilo Rusko ku skutočným mierovým rozhovorom“ a vymenoval svoje obvyklé podmienky pre dialóg: vrátenie všetkých okupovaných území Ukrajiny, náhradu škôd spôsobených vojnou a stíhanie vojnových zločinov.

V podaní Zelenského, ktorý koncom septembra podpísal dekrét o „nemožnosti viesť rozhovory“ s Putinom, to síce predstavuje zmenu rétoriky, no zároveň je ťažké si predstaviť, že by Moskva pristúpila na spomenuté ukrajinské podmienky pre začatie dialógu.

Správy o možnosti mierových rozhovorov prišli v čase, keď milióny Američanov rozhodujú o tom, kto ovládne Kongres. Ak sa potvrdia predpoklady a Republikáni získajú väčšinu v Snemovni, naruší to schopnosť prezidenta Joea Bidena prijímať zákony vrátane veľkých balíkov vojenskej a inej pomoci pre Ukrajinu.

Rusko a Ukrajina viedli na začiatku vojny niekoľko kôl rozhovorov v Bielorusku a Turecku, no tie nepriniesli žiadne výsledky.

(sita)

  |  

India bude naďalej nakupovať ruskú ropu, povedal tamojší šéf diplomacie po stretnutí s Lavrovom

India bude aj naďalej nakupovať ruskú ropu, keďže tieto nákupy sú pre krajinu ekonomicky výhodné. Povedal to v utorok po stretnutí so svojím ruským náprotivkom indický minister zahraničných vecí Subrahmanyam Jaishankar. Informovala o tom agentúra Reuters.

Po invázii Ruska na Ukrajinu koncom februára sa India stala druhým najväčším dovozcom ruskej ropy, hneď po Číne. Rafinérie v obidvoch krajinách využívajú nižšie ceny ruskej komodity, keďže západné štáty na ruské produkty uvalili sankcie a Rusko ponúka svoju ropu pre Áziu v zľave.

India, ktorá je tretím najväčším dovozcom ropy na svete a tradičným spojencom Ruska, priamo ruskú inváziu, ktorú Moskva označuje za "špeciálnu vojenskú operáciu," neodsúdila. Naopak, utorkové stretnutie je už piatym v tomto roku medzi Jaishankarom a ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom.

"Je našou základnou povinnosťou zabezpečiť pre indických spotrebiteľov čo najlepší prístup a za čo najlepších podmienok na medzinárodné trhy s ropou a plynom," povedal indický minister. Ako dodal, ukázalo sa, že rusko-indické vzťahy sú z tohto pohľadu výhodné pre obe strany a ak je niečo pre krajinu výhodné, nie je dôvod od toho ustupovať.

Jaishankar to vyhlásil zhruba mesiac pred tým, než USA a ďalšie štáty zoskupenia siedmich najväčších ekonomík G7 zavedú cenový strop na ruskú ropu. O tejto téme plánuje rokovať s indickou vládou aj americká ministerka financií Janet Yellenová, ktorá tento týždeň navštívi Indiu. Ako uviedla, zo zavedenia cenového stropu na ropu z Ruska vyťaží aj Naí Dillí.

(tasr)

  |  

Zelenskyj sa zúčastní na samite G20, zrejme v režime videokonferencie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa na budúci týždeň zúčastní na samite skupiny 20 veľkých svetových ekonomík (G20) v Indonézii. S najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o účasť v režime videokonferencie. Podľa agentúry Reuters to v utorok pre ukrajinskú verejnoprávnu televíziu Suspiľne uviedol Zelenského hovorca Serhij Nykyforov.

"V nejakom formáte sa Volodymyr Zelenskyj na samite G20 zúčastní. Viac povedať nemôžem," uviedol Nykyforov, pričom následne spresnil, že zrejme pôjde o online formát.

Reuters pripomenul Zelenského vyjadrenia z minulého týždňa, keď avizoval, že sa na samite skupiny G20 na indonézskom ostrove Bali nezúčastní, ak na ňom bude aj ruský prezident Vladimir Putin.

Podľa zdrojov z kancelárie indonézskeho prezidenta Joka Widoda je veľmi pravdepodobné, že prezident Putin na samit nepríde, čo však neznamená, že Rusko na podujatí nebude zastúpené. "Bude, ale možno nie prezidentom," spresnil zdroj. Widodo v utorok informoval, že účasť nateraz potvrdilo 17 lídrov.

Pozvanie dostal aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, hoci jeho krajina nie je členom G20. Agentúra DPA pripomína, že Zelenskyj a spolu s ním aj niektoré západné krajiny žiadali vylúčenie Ruska zo skupiny G20 kvôli invázii ruskej armády na Ukrajinu.

(tasr)

  |  

Moldavsko možno zažaluje Gazprom pre zníženie dodávok plynu

Moldavská vláda by mohla žalovať ruskú štátnu energetickú spoločnosť Gazprom za prudké zníženie dodávok zemného plynu. Kabinet študuje svoje možnosti, uviedol podpredseda vlády Andrei Spinu.

Bývalý sovietsky štát je odkázaný na dodávky zemného plynu od ruského Gazpromu. Ten ich však už o 40 percent znížil, čo zasiahlo schopnosť Moldavska vyprodukovať dostatok elektriny pre 2,5 milióna obyvateľov.

"Právnici analyzujú možnosť uplatnenia sankcií za nedodržanie zmluvy v otázke dodávky celého objemu plynu," povedal Spinu v pondelok (7. 11.) neskoro večer pre televíziu PRO-TV. "Keď to bude jasné, rozhodneme sa, aké kroky podnikneme a akým smerom budeme konať," dodal.

Moldavsko na čele s prozápadnou vládou, ktorá odsúdila inváziu Ruska na Ukrajinu 24. februára, tvrdo zasiahol prudký nárast cien zemného plynu tento rok. Kontrakt Moldavska s Gazpromom sa mení z mesiaca na mesiac na základe spotovej trhovej ceny plynu a ropy.

Gazprom od 1. októbra znížil dodávky zemného plynu pre Moldavsko na 5,7 milióna kubických metrov denne, čo je približne o 40 percent menej ako spotreba v krajine.

(tasr)