Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čaputová na COP27: Chceme znížiť produkciu metánu a riešiť problém sucha. V Keni vysadíme milión kešu stromov

Nemôžeme hovoriť o klimatickej kríze bez zapojenia budúcej generácie. V utorok to na klimatickej konferencii OSN (COP27) v Egypte uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Pre úspech ekologickej transformácie je podľa prezidentky potrebné, aby sa vzdelávanie o klíme stalo bežnou súčasťou vyučovacieho procesu na školách.

Prezidentka sa počas samitu v egyptskom Šarm aš-Šajchu zúčastnila na debate lídrov štátov o podpore klimatického vzdelávania. Pre médiá priblížila, že rokovala aj o slovenských záujmoch v oblasti riešenia energetickej krízy, okrem iného s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou a vyslancom prezidenta USA pre klímu Johnom Kerrym.

Bilaterálne stretnutie s prezidentom Kene

Absolvovala tiež bilaterálne stretnutia zamerané na to, aby sa slovenským podnikateľom otvorili možnosti pre nové investície. Medzi ne patrilo stretnutie s prezidentom Kene Williamom Rutom.

"Slovensko má dlhodobo záujem o spoluprácu s Keňou, poskytujeme tam rozvojovú pomoc a vyzerá to, že je tam záujem o slovenské know-how, skúsenosti a podnikateľov, pokiaľ ide o zelenú tranzíciu, elektromobilitu," povedala prezidentka.

S Rutom hovorila o prehĺbení vzťahov oboch krajín, najmä v oblastiach, ktoré nám pomôžu riešiť klimatickú krízu a pokročiť v ekologickej transformácii, doplnila na sociálnej sieti. Slovensko je podľa Čaputovej odhodlané pokračovať v rozvojovej pomoci Keni, keďže klimatickú krízu a bezpečnostné výzvy možno prekonať len spoločne.

Prezidentka o tejto téme hovorila aj v pondelok v prejave na COP27. Spomenula, že medzi opatrenia v oblasti klímy, ktoré Slovenská republika začleňuje do rozvojovej pomoci v Európe, Afrike a Ázii, patrila podpora 16-tisíc farmárov v Keni vo forme vysadenia milióna kešu stromov.

Počas svojho druhého dňa na svetovom klimatickom fóre sa hlava štátu zúčastnila tiež na schôdzke s predstaviteľmi menších ostrovných krajín, ktoré už teraz pociťujú dôsledky klimatickej krízy a ktorým hrozí zaplavenie územia. "Aj toto je dôležité počuť a vidieť na konferencii ako je táto," zdôraznila.

Znižovanie produkcie metánu a riešenie problémov sucha

Slovensko patrí medzi zodpovednejšie krajiny, pokiaľ ide o energetickú efektivitu i celkovo ekologickú transformáciu. Po svojom prejave na klimatickej konferencii OSN (COP27) v Egypte to v pondelok pre médiá uviedla Zuzana Čaputová.

Prezidentka na samite v Šarm aš-Šajchu predstavila kroky, ktoré Slovensko v tejto oblasti robí. Hovorila o cieľoch znižovania emisií, plánovanom zastavení využívania uhlia na výrobu elektrickej energie a spustení dosiaľ najrozsiahlejšej dekarbonizácie slovenskej ekonomiky.

"Slovenská republika sa zároveň prihlásila k dvom dôležitým iniciatívam. Jedna znamená, že sa budeme snažiť znižovať produkciu metánu, a druhá riešenie problému sucha," povedala Čaputová v zmienke o Globálnej metánovej iniciatíve a Aliancii na riešenie sucha a nedostatku vody. Obidva tieto problémy sa podľa nej týkajú aj našej krajiny.

Prezidentka priblížila, že vystúpila aj na diskusii o transformácii regiónov, kde zdôraznila, že napríklad transformácia regiónu Hornej Nitry musí byť spravodlivá. "Musíme zohľadňovať aj potreby ľudí, to znamená vytvárať im nové pracovné príležitosti, a to spôsobom, ktorý je v súlade aj s ochranou klímy," uviedla. Doplnila, že je potrebné hľadať východiská z energetickej i klimatickej krízy tak, aby riešenie jednej nebolo na úkor riešenia druhej.

(tasr, min)

Minúta  |  

Kollár: S Mikulcom máme problém už dávno. Ako koaličná strana však nemôžeme hlasovať za jeho odvolanie

Niektorí poslanci Národnej rady SR zo Sme rodina by hlasovali za odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO), no ako koaličné hnutie nemôžu hlasovať za odvolanie koaličného ministra. Vyplýva to z vyjadrenia predsedu parlamentu a lídra Sme rodina Borisa Kollára. Nevylúčil, že niektorí poslanci by aj napriek jeho nesúhlasu či odporúčaniu mohli dodať hlasy.

"Máme problém s Mikulcom už dávno," uviedol Kollár s tým, že problémy vnímajú v riadení rezortu aj v aktuálnej migračnej kríze. Situáciu podľa jeho slov ministerstvo nezvláda, poukázal na dianie pri českých hraniciach. Mikulcovi vyčíta, že neurobil opatrenia na slovensko-maďarskej hranici. "Nemôžeme riešiť situáciu tak, že českú políciu obviníme z prevádzačstva," podotkol predseda parlamentu. Najprv by sa podľa neho mala slovenská polícia pozrieť do svojho taniera a začať konať.

Poslanci Hlasu-SD podporujú vyslovenie nedôvery Mikulcovi. "Hrozí nám migračná kríza spôsobená nielen udalosťami na Ukrajine, ale aj utečencami z tretích krajín a naše hranice sú ako deravý ementál," vyhlásil líder strany Peter Pellegrini. Exministerka vnútra a nezaradená poslankyňa Denisa Saková skonštatovala, že Mikulec a jeho nominanti situáciu s migráciou nezvládajú od začiatku a vyčíta im nekonanie. Dodala, že je na rozhodnutí SaS a nezávislých poslancoch, či minister vo funkcii ostane, alebo sa vytvorí priestor na lepšiu náhradu.

SaS avizovala, že pri hlasovaní o odvolávaní Mikulca sa poradí poslanecký klub. Šéf liberálov Richard Sulík je za jednotný postoj strany.

Opozičný Smer-SD počas dňa podal návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR s cieľom vysloviť nedôveru ministrovi vnútra. Vyčíta mu situáciu na hraniciach s Českou republikou, ktorá obnovila kontroly.

Minister vnútra je podľa svojich slov pripravený čeliť odvolávaniu. Považuje za legitímne právo poslancov iniciovať jeho odvolávanie. Hovorí však o klamstvách opozície. Slovensko podľa neho migračnú vlnu zvláda dobre. Poukázal na policajné hliadky po celom Slovensku, spoločné hliadky s Maďarskom aj na policajtov na srbsko-maďarskej hranici na posilnenie vonkajšej hranice. Zdôraznil, že nemá zmysel zavádzať vnútorné kontroly. Slovensko preto podľa neho vytvára tlak na riešenie situácie zo strany Európskej komisie.

(tasr)

Minúta  |  

Ulicu Dr. Jozefa Tisu vo Varíne budú musieť zrejme premenovať. Poslanci posunuli novelu zákona do druhého čítania

Obce by mohli byť po novom povinné zmeniť neprípustný názov ulice alebo iného verejného priestranstva. Vyplýva to z novely zákona o obecnom zriadení, ktorú v utorok posunulo plénum do druhého čítania.

Predložil ju poslanec parlamentu Tomáš Valášek (v súčasnosti už člen Progresívneho Slovenska). Tvrdí, že návrhom reaguje na novelizáciu, ktorá s účinnosťou od 1. decembra 2020 upravila nové pravidlá pre označovanie ulíc a iných verejných priestranstiev.

Návrh legislatívy podporila väčšina poslancov OĽaNO, hlasovali zaň aj poslanci SaS. Klub Sme rodina a Smer-SD sa zdržali, bývalí Valáškovi kolegovia Miroslav Kollár, Miriam Šuteková, Jana Žitňanská a Juraj Šeliga boli za.

Valášek chce návrhom dosiahnuť možnosť zmeniť existujúci názov ulice alebo iného verejného priestranstva, pokiaľ je tento názov neprípustný, napríklad vzhľadom na to, že sú pomenované po exponentoch zločineckých režimov. Zdôraznil, že pri súčasnej právnej úprave nemajú obce povinnosť zmeniť neprípustný názov ulice alebo iného verejného priestranstva, pokiaľ k jeho určeniu došlo pred 1. decembrom 2020. Zákon by sa tak mal dotknúť aj názvu Ulice Dr. Jozefa Tisu vo Varíne.

 "Naša snaha napraviť dieru v legislatíve a zaviesť povinnosť premenovať ulice vojnových zločincov padla na úrodnú pôdu. Náš podpredseda a poslanec Tomáš Valášek dokázal v prvom čítaní presvedčiť dostatočný počet poslancov a poslankýň, že je dôležité vyslať spoločnosti jasný a dôležitý signál," uviedol Michal Šimečka, predseda Progresívneho Slovenska, v ktorom Valášek pôsobí. Pripomenul prípad Varína, kde nesie ulica názov po prezidentovi vojnovej Slovenskej republiky Jozefovi Tisovi. Šimečka upozornil, že názvy verejných priestranstiev a ulíc v prípade schválenia v druhom a treťom čítaní by už nemuseli niesť kontroverzné mená a uctievať predstaviteľov autoritárskych režimov.

Referendum o premenovaní tejto ulice, ktoré sa konalo 29. októbra v rámci regionálnych a komunálnych volieb, bolo neplatné, pretože do hlasovania sa zapojilo 47,13 percenta oprávnených voličov. Potrebná bola nadpolovičná väčšina.

Podnet na uskutočnenie referenda podalo desať poslancov obecného zastupiteľstva. Na referendovú otázku "Súhlasíte s premenovaním ulice Dr. Jozefa Tisu?" mohli obyvatelia Varína na hlasovacom lístku odpovedať áno alebo nie. Za premenovanie ulice hlasovalo 360 obyvateľov a proti premenovaniu hlasovalo 1 053 obyvateľov z celkového počtu 3 036 oprávnených voličov. Hranicu 50 percent prekročila účasť iba v jednom z troch volebných okrskov.

Prokurátor Generálnej prokuratúry (GP) SR podal v septembri žalobu na žilinský krajský súd pre názov Ulice Dr. Jozefa Tisu v obci Varín. Urobil tak po tom, ako obecné zastupiteľstvo nevyhovelo protestu prokurátora, ktorý navrhol zrušiť alebo zmeniť názov ulice pomenovanej po prezidentovi vojnovej Slovenskej republiky. Krajský súd v Žiline o žalobe zatiaľ nerozhodol.

(tasr)
    

Minúta  |  

Zelenskyj žiada USA o neochvejnú podporu, až kým nebude obnovený mier

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal Washington, aby zostal v oblasti podpory pre Ukrajinu jednotný. Výsledky utorňajších doplňujúcich volieb do amerického Kongresu môžu mať na túto podporu vplyv. TASR správu prevzala v utorok z agentúry AFP.

"Žiadam vás o zachovanie vašej neochvejnej jednoty tak, ako je to teraz, až do dňa, keď všetci začujeme tie dôležité slová, o ktorých snívame…kým nezačujeme, že konečne nastal mier," povedal Zelenskyj vo videopríhovore.

V noci na utorok ho odvysielali v priestoroch Národného centra pre ústavu (NCC) vo Philadelphii počas slávnosti, na ktorej ukrajinskému prezidentovi odovzdali najvyššie občianske vyznamenanie USA - Medailu slobody za rok 2022.

"Demokracie sa na svojej ceste za víťazstvom nesmú zastaviť," povedal Zelenskyj. Ukrajinci majú na život a politiku rozdielne pohľady, rovnako ako každá demokratická spoločnosť. "Keď sa však Rusko rozhodlo zničiť našu slobodu a vymazať Ukrajinu z mapy sveta, okamžite sme sa zjednotili a túto jednotu si udržiavame," povedal.

Republikáni sa v utorňajších voľbách usilujú získať v Kongrese väčšinu, čím by mohli oslabiť kroky demokratického prezidenta Joea Bidena. Mohlo by to zasiahnuť aj rozsiahly program podpory pre Ukrajinu, konštatuje AFP.

Američania si volia tretinu (35) zo 100 senátorov (každý štát má dvoch senátorov) a všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov (miesta sa delia podľa počtu obyvateľov jednotlivých štátov). Volebné obdobie senátorov je šesť rokov, pre členov Snemovne reprezentantov sú to dva roky.

(tasr, min)

Minúta  |  

Kanadský premiér Trudeau obviňuje Čínu z pokusov o zásahy do kanadskej demokracie

Kanadský premiér Justin Trudeau obviňuje Čínu z pokusov zasahovať do volieb v Kanade a označil to za "agresívne hry" s kanadskou demokraciou a inštitúciami. TASR o tom informuje na základe utorkových správ agentúry AFP a stanice BBC.

Premiér reagoval na správy kanadskej televíznej stanice Global News, podľa ktorých Peking finančne podporoval "utajenú sieť" kandidátov v nedávnych voľbách. Predstavitelia bezpečnostných služieb mali Trudeaovej vláde oznámiť, že Čína sa usiluje ovplyvniť alebo narušiť demokratické procesy v Kanade, uviedla Global News s odvolaním sa na nemenované zdroje.

Malo ísť o riadený prevod finančných prostriedkov cez zákonodarcu v kanadskom štáte Ontario a ďalších najmenej 11 kandidátov vo voľbách či čínskych spolupracovníkov na ich kampaniach.

"Prijímame výrazné opatrenia na posilnenie zásadovosti našich volebných procesov a našich systémov a budeme aj naďalej investovať do boja proti zásahom do volieb, proti zahraničným zásahom do našich demokracií a inštitúcií," povedal Trudeau. Krajiny a štátni činitelia z celého sveta však podľa jeho slov "nanešťastie" aj naďalej hrajú agresívne hry s kanadskými inštitúciami a demokraciami.

Kráľovská kanadská jazdná polícia (RCMP) minulý mesiac oznámila, že vyšetruje správy v spojitosti s trestnou činnosťou tzv. "policajných" staníc, ktoré mala využívať Čína na uskutočňovanie operácii na území Kanady.

Čína obvinenia z nezákonnej činnosti odmieta a tvrdí, že tieto zariadenia ponúkali služby, ako je napríklad obnovovanie vodičských preukazov pre čínskych občanov žijúcich v zahraničí.

(tasr, min)

Minúta  |  

USA: Sčítavanie hlasov po doplňujúcich voľbách do Kongresu môže trvať aj týždne

Prvé predbežné výsledky utorkových doplňujúcich volieb do amerického Kongresu sa začnú zhromažďovať okolo 18.00 miestneho času, keď sa zatvoria prvé volebné miestnosti. Sčítavanie hlasov v niektorých štátoch však môže trvať dni až týždne. TASR správu prevzala z webovej stránky denníka The New York Times (NYT).

Denník upozorňuje na štáty New Hamsphire a Virgínia, ktoré volebné hlasy zvyčajne sčítavajú rýchlo a mohli by byť indikátorom pre celkové výsledky. Volebné miestnosti vo Virgínii sa zatvárajú o 19.00 miestneho času a v New Hampshire hodinu potom. Sčítavanie v kľúčových štátoch, ako napríklad Pensylvánia, môže trvať niekoľko dní.

Voľby do Senátu za štát Georgia, ktoré môžu ovplyvniť celkové zloženie hornej komory Kongresu, sa môžu rozhodnúť až v decembrovom druhom kole volieb.

Americký Kongres tvoria dve komory: Senát a Snemovňa reprezentantov. V utorkových voľbách sa volí tretina (35) zo sto senátorov (každý štát má dvoch senátorov) a všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov (miesta sa delia podľa počtu obyvateľov jednotlivých štátov). Volebné obdobie senátorov je šesť rokov, pre členov Snemovne reprezentantov sú to dva roky.

Republikáni sa v týchto voľbách usilujú získať v Kongrese väčšinu, ktorá by paralyzovala agendu demokratického prezidenta Joea Bidena na nasledujúce dva roky a pripravila potenciálnemu kandidátovi republikánov Donaldovi Trumpovi návrat do Bieleho domu, pripomenula agentúra AFP.

Ak sa republikánom podarí získať väčšinu v Snemovni reprezentantov Kongresu, mohli by sa podľa NYT pokúsiť obmedziť množstvo peňazí na pomoc Ukrajine, na zdravotníctvo a ďalšie programy federálnej vlády. Takisto pravdepodobne začnú vyšetrovanie voči predstaviteľom Bidenovej vlády.

V prípade, ak získajú aj Senát, budú môcť ovplyvniť Bidenove nominácie na posty vo vláde či na súdoch, dodáva americký denník.

https://standard.sk/273149/tri-hlavne-otazky-dnesnych-americkych-volieb/

Američania v 36 štátoch si volia aj guvernérov a ďalších volených úradníkov. V piatich štátoch sa konajú referendá o interrupciách a v ďalších piatich o legalizácii marihuany.

Viacerí republikánski kandidáti stále spochybňujú výsledky prezidentských volieb z roku 2020 a v prípade úspechu by sa mohli dostať na pozície, ktoré môžu ovplyvniť výsledky budúcich volieb, dodáva NYT.
Voliči v štátoch na východnom pobreží Spojených štátov začali v utorok hlasovať od 06.00 miestneho času. Viac ako 40 miliónov ľudí odovzdalo svoj hlas už v predstihu, vrátane prezidenta Bidena.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.