Spojené štáty a Rusko sa podľa očakávania čoskoro stretnú, aby prediskutovali možné obnovenie inšpekcií v rámci kľúčovej zmluvy o jadrovom odzbrojení medzi oboma krajinami, uviedlo v utorok americké ministerstvo zahraničných vecí. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Dohodli sme sa, že bilaterálny koordinačný výbor (BCC) sa stretne v blízkej budúcnosti podľa podmienok novej zmluvy New START," povedal novinárom hovorca ministerstva Ned Price. Odmietol však spresniť dátum či miesto schôdzky, ktorá bude pre výbor prvou od októbra 2021.
Rozhovory tohto druhu sú medzi Washingtonom a Moskvou zmrazené od 24. februára, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, a to aj napriek skutočnosti, že zmluva New START, obmedzujúca počet jadrových zbraní v arzenáli oboch krajín, je naďalej v platnosti.
Moskva začiatkom augusta oznámila, že pozastavuje americké inšpekcie svojich vojenských miest v rámci zmluvy New START s tým, že tak reaguje na americké obštrukcie v súvislosti s ruskými inšpekciami.
Ruský prezident Vladimir Putin v januári 2021 súhlasil s predĺžením zmluvy New Start o ďalších päť rokov, teda do roku 2026, pripomína AFP. Podľa doterajších podmienok zmluvy mali Moskva a Washington každý rok dovolené vykonať len necelých 20 vzájomných inšpekcií.
Price trval na ochote Spojených štátov ponechať "komunikačné kanály" s Ruskom otvorené najmä pri riešení dôležitých bilaterálnych otázok napriek februárovej ruskej invázii na Ukrajinu, ktorú Washington rozhodne odmieta.
Výsledky volieb do amerického Kongresu naznačujú, že demokrati "mali silnú noc". Uviedol to v stredu americký prezident Joe Biden vo svojom prvom príhovore od uzatvorenia volebných miestností v USA.
Biden počas príhovoru poukázal na to, že médiá a odborníci predpovedali, že prevažnú kontrolu nad oboma komorami Kongresu získajú republikáni. "To sa však nestalo... Američania prehovorili a znovu ukázali, že demokracia je to, čím sme," uviedol Biden.
"Každá strata kresla bolí... no demokrati mali silnú noc. Stratili sme menej kresiel v Snemovni reprezentantov než akýkoľvek iný demokratický prezident za uplynulých 40 rokov," vyhlásil Biden.
O väčšine v oboch komorách Kongresu USA stále nie je rozhodnuté. Hoci demokrati výrazne obmedzili očakávané straty, republikáni ešte majú šancu získať kontrolu nad najmenej jednou z komôr Kongresu.
Biden pritom uznal, že Američania sú zrejme nespokojní so smerovaním svojej krajiny. "Voliči dali jasne najavo, že sú stále frustrovaní. Chápem to," uviedol šéf Bieleho domu. Zároveň poukázal na kroky, ktoré ako prezident prijal pri zvládaní pandémie koronavírusu, pri obnovovaní infraštruktúry v Spojených štátoch či pri boji s infláciou a uviedol, že nepristúpi k žiadnej výraznej zmene.
Vzhľadom na prerozdelenie síl vo vláde, ku ktorému po voľbách do Kongresu zrejme vo Washingtone príde, Biden uviedol, že je pripravený spolupracovať s republikánmi. "Budúcnosť Ameriky je príliš sľubná na to, aby uviazla v nekonečnom politickom boji," povedal americký prezident.
20:32 Voľby v USA: Pomer síl v Kongrese stále nie je rozhodnutý
O väčšine v oboch komorách Kongresu USA stále nie je rozhodnuté. Hoci demokrati výrazne obmedzili očakávané straty, republikáni ešte majú šancu získať kontrolu nad Snemovňou reprezentantov i Senátom. O jednom senátorovi za štát Georgia sa však rozhodne až v decembri.
V 100-člennom Senáte majú obe strany po 48 kresiel. V štáte Aljaška nie je známy víťaz, je však jasné, že sa rozhodne medzi súperiacimi republikánskymi kandidátkami, takže ich strana bude mať najmenej 49 mandátov.
Pozornosť priťahujú tri nerozhodnuté štáty – Arizona, Nevada a Georgia, keď v štáte Wisconsin podľa stredajších výsledkov porazil súčasný republikánsky senátor Ron Johnson demokratického vyzývateľa Mandelu Barnesa.
Ron Johnson. Foto: Jakub Kotian/TASR
17:41 USA: O zložení Senátu by mohlo znova rozhodnúť až druhé kolo volieb v Georgii
Súboj amerických republikánov a demokratov o federálny Senát by sa mohol rozhodnúť až v decembri po druhom kole volieb senátora v štáte Georgia.
Súčasný demokratický senátor Raphael Warnock v Georgii zvádza súboj s republikánom Herschelom Walkerom. Rozhodujúce kolo by sa mohlo uskutočniť 6. decembra.
Po sčítaní viac ako 99 percent odovzdaných hlasov mal tesný náskok Warnock, nezískal však 50 percent potrebných na víťazstvo už v prvom kole. Tretí kandidát, libertarián Chase Oliver, získal dvojpercentnú podporu.
Baptistický reverend Warnock v druhom kole volieb v januári 2021 porazil úradujúcu republikánsku senátorku Kelly Loefflerovú a stal sa prvým černošským senátorom z Georgie. Druhým senátorom za tento štát je demokrat Jon Ossoff. Obaja zložili prísahu v januári minulého roka, čím Demokratická strana prezvala kontrolu nad Senátom. O tú by mohla prísť v prípade Walkerovho víťazstva v rozhodujúcom kole v decembri.
Walker je bývalý hráč amerického futbalu. Jeho kandidatúru podporil exprezident Donald Trump.
12:48 Vo voľbách do Kongresu chýbajú výsledky už len zo štyroch kľúčových štátov
Do výsledkov utorkových volieb do Kongresu Spojených štátov sa musia započítať už len štyri kľúčové štáty. Podľa súčasného stavu majú však republikáni aj demokrati v 100-miestnom Senáte po 48 kresiel. Správu publikovali stanica CNN a denník Guardian.
Hlasy sa stále sčítavajú v štátoch Arizona, Georgia, Nevada a Wisconsin. Arizona však výsledky volieb oznámi až vo štvrtok ráno stredoeurópskeho času, keďže v jednom z tamojších kľúčových okresov sa pokazil stroj na sčítavanie hlasov. Posledné hlasy sčítavajú i na Aljaške, je však jasné, že víťazom tam bude republikánsky kandidát.
V 435-člennej Snemovni reprezentantov majú podľa projekcie CNN zatiaľ republikáni 199 kresiel a demokrati 178. Na jej ovládnutie treba 218 mandátov. Republikáni sa podľa CNN spoliehali na to, že v kľúčovej Penslyvánii vyhrajú. Senátne kreslo tam však získal demokrat John Fetterman a nahradí tak republikána Pata Toomeyho. Pensylvánia je zároveň jediným štátom, v ktorom republikána nahradí demokrat. V ostatných štátoch zostala moc v rukách kandidátov rovnakých strán, ktoré tam zvíťazili i v predošlých voľbách.
12:20 CNN prisúdila demokratom už 178 kresiel v Snemovni reprezentantov. Na oficiálne výsledky si budeme musieť počkať
Spravodajská stanica CNN už demokratom prisúdila 178 kresiel v Snemovni reprezentantov. Republikánom naopak udáva zisk len 198. Ostatné médiá prisudzujú demokratom 172 kresiel v Snemovni reprezentantov a republikánom 199.
Výsledky v mnohých volebných obvodoch sú však veľmi tesné. V Novom Mexiku napríklad demokrat Gabriel Vasquez vedie po spočítaní viac ako 98 percent hlasov pred republikánkou Yvette Herrellovou o necelých tisíc hlasov. V Iowe zas republikán Zach Nunn vedie pred demokratkou Cindy Axneovou o dvetisíc hlasov, pričom spočítaných tu je už 99 percent odovzdaných hlasovacích lístkov. Podobných prípadov je viacero aj v prípade senátnych volieb. Demokrat Raphael Warnock získal v Georgii 1 935 464, jeho náprotivok, republikán Herschel Walker 1 900 168. Spočítaných je tu pritom takmer 98 percent hlasov. Aj na základe týchto informácií sa zdá, že výsledky volieb sa ešte budú vo viacerých volebných obvodoch prepočítavať a ich oficiálne vyhlásenie sa preto môže natiahnuť na niekoľko dní.
11:00 Senát zdá sa napokon získajú demokrati
V podstate istým víťazom volieb vo Wisconsine je doterajší republikánsky senátor Ron Johnson. Ten má po spočítaní 98,5 percent hlasov náskok takmer 33-tisíc hlasov. V podstate isté je aj víťazstvo demokrata Raphaela Warnocka v Georgii, ktorý vedie o 35-tisíc hlasov, pričom spočítaných je takmer 98 percent hlasov. V Arizone to momentálne vyzerá na víťazstvo demokrata Marka Kellyho, ktorý po spočítaní viac ako 60 percent hlasov vedie o 11-tisíc hlasov, no jeho náskok pred republikánom Blakeom Mastersom narastá. Na druhej strane, v Nevade to stále viac vyzerá na výhru republikána Adama Laxalta, ktorý pomaly navyšuje svoj náskok.
Výsledky v Senáte by tak mali byť vyrovnané. Ak sa nič dramatické nestane, 50 kresiel získajú demokrati, 50 republikáni. To značí víťazstvo demokratov, ktorí si v tejto komore parlamentu udržia kontrolu vďaka viceprezidentke Kamale Harrisovej, ktorej hlas sa stane rozhodujúci.
10:37 Republikáni sú bližšie k zisku väčšiny v Snemovni reprezentantov. Potrebujú už len 19 kresiel
Republikáni majú momentálne istých 199 kresiel v Snemovni reprezentantov. Na to, aby dosiahli väčšinu ich potrebujú získať 218. Demokrati majú momentálne zabezpečených 172 kresiel. V najbližších minútach by však mali demokrati zaznamenať ďalšie zisky, keďže vo viacerých okrskoch je už spočítaných viac ako 90 percent hlasov a väčšinou zaznamenávajú tesné výhry demokrati. Zdá sa, že aj voľby do Snemovne reprezentantov budú napokon veľmi tesné.
10:20 Výsledky volieb do Senátu sú veľmi tesné. Zdá sa, že o všetkom sa rozhodne v Nevade. Ani tá však nemusí republikánom stačiť na zisk väčšiny
Výsledky volieb do Senátu budú veľmi tesné. Zdá sa, že o všetkom sa rozhodne v Nevade. Momentálne je tam spočítaných približne 70 percent hlasov a zatiaľ vyhráva kandidát republikánov Adam Laxalt. Jeho náskok pred Catherine Cortez Mastovou je však len niečo okolo 15-tisíc hlasov. Zdá sa však, že Laxalt sa začal od Mastovovej odpútavať, keďže ešte pred hodinou viedla kandidátka demokratov.
Momentálne to však vyzerá na víťazstvo demokratov. V hre sú totiž už len štyri senátorské kreslá, avšak demokrati vyhrávajú v dvoch štátoch (Georgia, Arizona), republikáni vedú vo Wisconsine a Nevade. Ak by výsledky dopadli takto Senát by bol rozdelený v pomere 50:50, no demokrati by si udržali tesnú väčšinu vďaka viceprezidentke Kamale Harrisovej, ktorej hlas by bol rozhodujúci.
08:48 Exit poll: Väčšina voličov nechce, aby Biden v roku 2024 znova kandidoval
Viac než dve tretiny voličov, ktorí sa zúčastnili na utorňajších voľbách do Kongresu USA, nechcú, aby sa súčasný prezident Spojených štátov Joe Biden v roku 2024 opätovne uchádzal o post šéfa Bieleho domu. Vyplýva to z prvých výsledkov exit pollu, ktorý pre stanicu CNN a ďalšie spravodajské weby uskutočnila spoločnosť Edison Research.
Viac ako sedem z desiatich nezávislých voličov a približne deväť z desiatich voličov Republikánskej strany uviedlo, že si nepraje, aby bol Biden v roku 2024 súčasťou prezidentskej kampane. Menej než šesť z desiatich voličov Demokratickej strany si myslí, že by mal Biden znova kandidovať.
Takmer šesť z desiatich nezávislých voličov má na Bidena negatívny názor a približne rovnaký počet nesúhlasí s krokmi, ktoré robí ako prezident. Spomedzi demokratických voličov má negatívny postoj voči Bidenovi len jeden z desiatich. Naopak, u republikánskych voličoch je to až deväť z desiatich.
Na exprezidenta Donalda Trumpa majú podľa exit pollu negatívny názor dve tretiny nezávislých voličov a viac ako deväť z desiatich demokratických voličov. Len vyše tri štvrtiny republikánskych voličov majú k nemu kladný postoj. CNN pripomenula, že nezávislí voliči tvoria zhruba štvrtinu z celkového počtu voličov v USA. Demokratickí voliči predstavujú okolo tretiny a republikánski viac ako tretinu všetkých voličov.
07:55 CNN: Pelosiová obhájila svoj mandát v kongresových voľbách v Kalifornii
Predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová v utorňajších voľbách do Kongresu porazila svojho republikánskeho vyzývateľa Johna Dennisa. V stredu o tom na svojom webe informovala spravodajská televízia CNN, ktorá počas volebnej noci zverejňuje priebežné výsledky volieb.
Pelosiová a Dennis kandidovali vo voľbách v 11. obvode štátu Kalifornia. CNN pripomína, že 82-ročná Pelosiová sa rokmi vypracovala na jednu z najvýraznejších tvárí Demokratickej strany a ako predsedníčka Snemovne reprezentantov získala veľký vplyv. Je ostrou kritičkou republikánov a v dôsledku toho sa stala vo Washingtone veľmi polarizujúcou osobnosťou.
07:27 Republikáni dúfali v lepší výsledok
Televízne stanice CNN a Fox News konštatujú, že nejde o volebnú noc, v ktorú republikáni dúfali. Napriek vysokej inflácii, rastu cien energií a migračnej kríze na hraniciach s Mexikom sú zisky Republikánskej strany len mierne. Kto bude mať väčšinu v Senáte pritom stále nie je rozhodnuté.
Republikán Greg Abbott. Zdroj: TASR/AP
07:14 Demokrat John Fetterman získa kreslo senátora v Pennsylvánii
V kľúčovom tesnom súboji o kreslo senátora štátu Pennsylvánia by mal zvíťaziť kandidát Demokratickej strany John Fetterman. Porazí tak republikána Mehmeta Oza. Informuje o tom stanica Fox News.
Fetterman je viceguvernér, ktorý dlhé roky pôsobil ako starosta v malom mestečku Braddock neďaleko Pittsburghu. V máji prekonal mŕtvicu a odvtedy mal problémy hovoriť aj jednoduché vety a normálne komunikovať. V politickom boji v Pennsylvánii však napokon vyhral.
06:42 Volí sa už len na Aljaške, súboj o Kongres stále nie je rozhodnutý
Volebné miestnosti sa už uzavreli vo všetkých amerických štátoch s výnimkou Aljašky, kde sa hlasovanie skončí o 07.00 h SEČ. Stále pritom nie je jasné, kto bude ovládať Snemovňu reprezentantov a Senát Kongresu USA.
Podľa prognóz stanice CNN majú zatiaľ viac kresiel v Snemovni istých republikáni, a to 186. Stále sú však pomerne ďaleko od väčšiny, ktorá predstavuje minimálne 218 kongresmanov. Demokrati majú zatiaľ 162 kresiel.
V 100-člennom Senáte sú sily oboch strán aktuálne úplne vyrovnané v pomere 46:46, pričom na väčšinu je potrebných minimálne 51 kresiel. Žiadnej zo strán sa pritom zatiaľ nepodarilo získať senátorské kreslo, ktoré doposiaľ zastával druhý tábor.
Viacero kľúčových senátnych súbojov, napríklad v štátoch Georgia a Pensylvánia, je pritom stále tak tesných, že zatiaľ nie je vôbec jasné kto z nich zvíťazí. Podľa správ amerických médií sa v kongresových voľbách zrejme nečrtá výrazné víťazstvo republikánov, v ktoré mnohí z nich dúfali.
Prví voliči prichádzajú do volebnej miestnosti v Brooklynskom múzeu v New Yorku. Foto: TASR/AP
06:32 V dôležitom Ohiu vyhral republikán JD Vance
Republikán JD Vance vyhral v tesnom súboji o kreslo senátora v štáte Ohio, kde porazil demokrata Tima Ryana. Vyplýva to z prognóz stanice Fox News.
Vance je rešpektovanou osobnosťou nielen medzi republikánmi, ale aj v očiach širokej verejnosti. Tento konvertita na katolícku vieru sa preslávil knihou knihou Hillbilly Elegy, kde na vlastnom životopise opísal úpadok americkej pracujúcej triedy. Už teraz sa o ňom hovorí ako o možnom budúcom kandidátovi na prezidenta.
JD Vance. Foto: FB JD Vance
06:02 Demokrati obhájili posty guvernérov v New Yorku, Kalifornii a Pensylvánii
Demokrati amerického prezidenta Joea Bidena obhájili posty guvernérov v dôležitých štátoch New York, Kalifornia a Pensylvánia. Vyplýva to z prognóz vplyvných amerických médií.
V New Yorku si zaistila znovuzvolenie demokratická kandidátka, vôbec prvá žena na poste newyorskej guvernérky Kathy Hochulová. Podarilo sa jej poraziť silného republikánskeho vyzývateľa Leeho Zeldina, spojenca exprezidenta USA Donalda Trumpa.
Ďalší mandát si zaistil aj demokratický guvernér najľudnatejšieho štátu USA - Kalifornie - Gavin Newsom, ktorý porazil republikánskeho súpera Briana Dahleho s vysokým, vyše 20-percentným náskokom.
Veľkú radosť mali demokrati aj z víťazstva svojho kandidáta Josha Shapira v súboji o post guvernéra v Pensylvánii, patriacej medzi štáty, ktoré majú kľúčový význam pre víťazstvo vo voľbách do Kongresu. Shapiro s vyše desaťpercetným náskokom porazil príslušníka krajne pravicového krídla Republikánskej strany Douga Mastriana.
05:31 Post guvernéra v Texase obhájil ďalší možný vyzývateľ Trumpa - Greg Abbott
Víťazom volieb guvernéra v Texase sa stal republikán Greg Abbott, ktorý si tak zaistil už tretí mandát na čele tohto vzhľadom na veľkosť i počet obyvateľov druhého najväčšieho amerického štátu. Zhodli sa na tom viaceré popredné americké médiá.
Greg Abbott podľa zvíťazil nad demokratickým vyzývateľom Betom O’Rourkom o vyše desať percent hlasov (55:43). V texaskom zákonodarnom zbore sa okrem toho bude môcť opierať o pevnú republikánsku väčšinu.
Niektorí predstavitelia Republikánskej strany vnímajú Abbotta ako potenciálneho uchádzača o kandidatúru v prezidentských voľbách v roku 2024. V tejto súvislosti sa ešte uvažuje aj o populárnom republikánskom guvernérovi Floridy Ronovi DeSantisovi, ktorý v utorkových voľbách taktiež obhájil svoj mandát. Všeobecne sa však predpokladá, že sa o prezidentskú nomináciu republikánskej strany bude uchádzať bývalý šéf Bieleho domu Donald Trump, ktorý má veľkú podporu v radoch republikánskej voličskej základne.
04:58 DPA: Prvé výsledky volieb nenaznačujú jasné víťazstvo ani jednej zo strán
Po niekoľkých hodinách sčítavania hlasov po utorkových kongresových voľbách v USA to zatiaľ nevyzerá na jednoznačné víťazstvo ani jednej zo strán. Výrazne zatiaľ nedominujú mierne favorizovaní republikáni ani demokrati, ktorí v súčasnosti ovládajú Senát i Snemovňu reprezentantov amerického Kongresu, konštatuje v stredu agentúra DPA.
Republikánom stačí len jediné nové kreslo v Senáte a ďalších päť mandátov v Snemovni na to, aby pripravili demokratov o doterajšiu väčšinu, či sa im to však podarí je však zatiaľ nejasné. Predovšetkým na Floride sa republikánom darilo - úradujúci guvernér Ron DeSantis tam bez problémov svoj post vo voľbách obhájil. V tomto americkom štáte uspel aj vplyvný republikánsky senátor Marco Rubio. Nedá sa však konštatovať, že by sa takýto jednoznačný trend v prospech republikánov dal vypozorovať aj v ďalších amerických štátoch.
Pri obsadzovaní kresiel v Senáte, o ktoré sa zvádzal boj v utorkových voľbách, zodpovedali prvé výsledky predvolebným prognózam. V štátoch Indiana, Kansas, Kentucky a Oklahoma sa presadili republikáni a naopak v Colorade, New Yorku a Illionise uspeli demokratickí kandidáti. Pri voľbe guvernérov zaznamenali podľa očakávaní úspechy demokrati v štátoch Maryland a Massachusetts.
Bývalá hovorkyňa Bieleho domu z čias úradovania exprezidenta Donalda Trumpa Sarah Huckabeeová Sandersová bola zvolená za guvernérku amerického štátu Arkansas. Stane sa tak vôbec prvou ženou na tomto poste, vyplýva z prognóz stanice Fox News a ďalších amerických médií.
Huckabeeová Sandersová bola tlačovou tajomníčkou Bieleho domu v rokoch 2017-2019. V súboji o guvernérske kreslo v tradične republikánskom a konzervatívnom Arkansase porazila demokrata Chrisa Jonesa a v úrade tak nahradí republikána Asu Hutchinsona. Guvernérom Arkansasu bol v minulosti aj otec Huckabeeovej Sandersovej Mike Huckabee, ktorý sa opakovane uchádzal aj o republikánsku prezidentskú nomináciu.
Sarah Huckabeeová Sandersová. Zdroj: TASR/AP
04:20 Post floridského guvernéra obhájil DeSantis, možný prezidentský kandidát
Post guvernéra amerického štátu Florida v utorkových voľbách zrejme obhájil republikán Ron DeSantis, o ktorom sa hovorí ako o možnom republikánskom kandidátovi na prezidenta USA. Vyplýva to z čiastkových predbežných výsledkov, ktoré po skončení hlasovania zverejnila televízia CNN a ďalšie americké médiá.
Po zrátaní približne 80 percent odovzdaných hlasov viedol DeSantis pred svojím demokratickým vyzývateľom, bývalým floridským guvernérom Charliem Cristom v pomere zhruba 58 ku 41 percent. Rozdiel medzi oboma kandidátmi bol taký veľký, že ho už americké médiá zhodne vyhlásili za víťaza.
Úspech na Floride dosiahol podľa prognóz amerických médií aj ďalší prominentný republikán Marco Rubio, ktorý bol opäť zvolený za člena Senátu USA.
01:22 Trump opäť hovorí o možných volebných podvodoch
ývalý americký prezident Donald Trump na sociálnych sieťach zverejnil nepodložené tvrdenia o tom, že v utorňajších voľbách do Kongresu USA možno dochádza k podvodom. Informovali o tom stanice CNN a NBC News.
"Deje sa tá istá vec s volebnými podvodmi ako v roku 2020???" napísal Trump v príspevku na sieti Truth Social. Narážal na prezidentské voľby spred dvoch rokov, v ktorých zvíťazil súčasný šéf Bieleho domu Joe Biden, čo Trump doposiaľ odmieta uznať s odkazom na údajné - nikdy nedokázané - volebné podvody.
Podľa NBC News Trump pri svojich nových tvrdeniach o údajných podvodov využil lokálne, izolované incidenty a technické problémy, ku ktorým došlo počas utorkových volieb v štátoch Arizona, Michigan či Pensylvánia. Obvinil napríklad demokratov v Arizone, že zámerne spôsobili problémy s automatmi používanými na rátanie hlasov a že zinscenovali dlhé rady pred miestnosťami v niektorých tradične republikánskych obvodoch. Miestne úrady Trumpove tvrdenia rozhodne popreli.
Donald Trump a jeho manželka Melania Trumpová vychádzajú z volebnej miestnosti v Palm Beach na Floride. Zdroj: TASR/AP
00:32 V USA sa zavreli prvé volebné miestnosti, priebeh hlasovania je pokojný
V Spojených štátoch sa o polnoci (z utorka na stredu) SEČ uzavreli prvé volebné miestnosti, v ktorých americkí voliči v utorok odovzdávali hlasy v kľúčových voľbách do amerického Kongresu. Informovala o tom televízia CNN a ďalšie americké médiá.
Ako prvé sa o 18.00 h miestneho času (00.00 h SEČ) uzavreli hlasovacie miestnosti v niektorých častiach štátov Indiana a Kentucky, v ktorých voliči rozhodovali o tom, kto ich bude najbližšie dva roky zastupovať v Snemovni reprezentantov amerického Kongresu.
Hlasovanie po celých Spojených štátoch zatiaľ prebieha bez väčších problémov, píše agentúra AP. Nie sú hlásené vážnejšie ani rozsiahlejšie komplikácie pri odovzdávaní hlasov, dlhé rady pred volebnými miestnosťami či zastrašovanie voličov. Pozorovatelia nezaznamenali nič, čo by sa vymykalo z bežného priebehu amerických volieb.
Americký prezident Joe Biden podporuje demokratického kandidáta na senátora Johna Fettermana na stretnutí s voličmi vo Filadelfii. Foto: TASR/AP
Bývalý americký prezident Donald Trump na sociálnych sieťach zverejnil nepodložené tvrdenia o tom, že v utorňajších voľbách do Kongresu USA možno dochádza k podvodom. Informovali o tom stanice CNN a NBC News.
"Deje sa tá istá vec s volebnými podvodmi ako v roku 2020???" napísal Trump v príspevku na sieti Truth Social. Narážal na prezidentské voľby spred dvoch rokov, v ktorých zvíťazil súčasný šéf Bieleho domu Joe Biden, čo Trump doposiaľ odmieta uznať s odkazom na údajné - nikdy nedokázané - volebné podvody.
Podľa NBC News Trump pri svojich nových tvrdeniach o údajných podvodov využil lokálne, izolované incidenty a technické problémy, ku ktorým došlo počas utorkových volieb v štátoch Arizona, Michigan či Pensylvánia.
Obvinil napríklad demokratov v Arizone, že zámerne spôsobili problémy s automatmi používanými na rátanie hlasov a že zinscenovali dlhé rady pred miestnosťami v niektorých tradične republikánskych obvodoch. Miestne úrady Trumpove tvrdenia rozhodne popreli.
"Snažia sa ukradnúť voľby za pomoci nefunkčných automatov a zdržovania. Nedovoľme to!" napísal Trump.
Proti exprezidentovým obvineniam z podvodných praktík sa dôkazne ohradila napríklad Jocelyn Bensonová, štátna tajomníčka štátu Michigan zodpovedná za priebeh hlasovania: "Nie je to pravda. Prosím, nerozširujte lži s cieľom roznecovať alebo nabádať na politicky motivované násilie v našom štáte. Ani nikde inde. Ďakujem," napísala Bensonová.
Bývalý spevák skupiny Nazaret a škótska hard-rocková legenda Dan McCafferty zomrel v utorok vo veku 76 rokov. Na stránke tejto hudobnej skupiny na sociálnej sieti Facebook mu vyjadril úctu basgitarista Pete Agnew. Informovali o tom agentúry DPA a PA Media.
McCafferty sa najväčšmi preslávil ako frontman Nazarethu, ktorého členom bol od roku 1968. "Dan zomrel (8. novembra) o 12:40 h. Toto je najsmutnejšie vyhlásenie, aké som kedy musel urobiť... Prišiel som o svojho najlepšieho priateľa a svet stratil jedného z najväčších spevákov, akí kedy žili," uviedol Agnnew.
V roku 2013 McCafferty ohlásil koniec svojej účasti na live koncertoch kapely Nazareth v dôsledku zhoršujúcej sa chronickej obštrukčnej choroby pľúc a prasknutiu žalúdočného vredu, píše DPA. Krátko po tom však oznámil, že bude naďalej nahrávať hudbu v štúdiu.
Bývalý frontman skupiny, ktorá sa okrem iného preslávila hitom Love Hurts, bol ženatý a mal dve deti.
Bývalý americký prezident Donald Trump v utorok povedal, že v doplňujúcich voľbách do amerického Kongresu volil úradujúceho guvernéra Floridy Rona DeSantisa, ktorý sa uchádza o znovuzvolenie. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice CNN.
Exprezident takisto predpovedal skvelú noc pre Republikánsku stranu. "Som presvedčený, že to pre nás bude skvelá noc a je to vzrušujúce," povedal. Trump odvolil krátko po 11.30 miestneho času (17.30 h SEČ) v Palm Beach v štáte Florida. Toto mesto je vzdialené len niekoľko minút cesty od jeho sídla Mar-a-Lago. K volebnej schránke prišiel v sprievode svojej manželky Melanie.
Trumpova politická budúcnosť sa môže vo veľkej miere odvíjať od výsledkov utorkových volieb, píše CNN. Exprezident podporuje kandidátov na viaceré kľúčové posty na federálnej úrovni či v jednotlivých štátoch.
Američania si volia tretinu (35) zo 100 senátorov (každý štát má dvoch senátorov) a všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov (miesta sa delia podľa počtu obyvateľov jednotlivých štátov). V 36 štátoch vrátane Floridy sa konajú aj voľby guvernérov či ďalších predstaviteľov úradov.
Republikáni sa v týchto voľbách usilujú získať v Kongrese väčšinu, ktorá by paralyzovala agendu demokratického prezidenta Joea Bidena na nasledujúce dva roky a pripravila potenciálnemu kandidátovi republikánov Trumpovi návrat do Bieleho domu, pripomenula agentúra AFP.
Úspech republikánov v utorkových doplňujúcich voľbách do amerického Kongresu by mohol zabrániť schváleniu opatrení na riešenie súčasných problémov v USA. Tiež by mohol mať vplyv na poskytovanie ďalšej finančnej podpory Ukrajine. Pre TASR to v utorok uviedol profesor na Kolumbijskej univerzite Robert Y. Shapiro.
Na základe hlasovania, analýz a výsledkov doplňujúcich volieb v minulosti Shapiro odhaduje, že republikáni by mali získať väčšinu v Snemovni reprezentantov amerického Kongresu a tesnú väčšinu v Senáte. Úspech v Senáte však podľa profesora nie je istý.
Republikáni v prípade získania väčšiny v Snemovni reprezentantov budú môcť zastaviť akúkoľvek legislatívu demokratov, ak nepôjde o spoločný návrh oboch strán.
"Ak ovládnu Senát, môžu zabrániť akejkoľvek Bidenovej nominácii - pokiaľ sa im tento kandidát nebude pozdávať," povedal Shapiro. Obzvlášť dôležité to bude pri nových sudcoch. Ich vymenovanie prezidentom musí schváliť Senát.
Republikáni môžu odmietnuť podporiť dlhový strop, ak sa im nepodarí presadiť škrty v rozpočte a požadované opatrenia v oblasti daní. "To by im však mohlo uškodiť v prípade, ak by to viedlo k shutdownu (zastaveniu financovania vládnych inštitúcií)," povedal Shapiro.
Americký Kongres tvoria dve komory - Senát a Snemovňa reprezentantov. V utorkových voľbách sa volí tretina (35) zo 100 senátorov (každý štát má dvoch senátorov) a všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov (miesta sa delia podľa počtu obyvateľov jednotlivých štátov). Volebné obdobie senátorov je šesť rokov, pre členov Snemovne reprezentantov sú to dva roky.
V americkej lotérii Powerball v utorok padol rekordný jackpot 2,04 miliardy dolárov. Majiteľ si výherný žreb kúpil v americkom štáte Kalifornia. TASR správu prevzala z agentúry AP.
Výherné čísla utorkového žrebovania boli: 10, 33, 41, 47 a 56 na bielych loptičkách, ktoré doplnila červená loptička s číslom 10. Žrebovanie bolo pôvodne naplánované v pondelok večer, no oneskorilo sa o takmer desať hodín pre problémy so spracovaním predaja žrebov, uviedla lotériová asociácia.
V prípade vyplatenia jackpotu si víťaz môže vybrať medzi vyplatením jednorazovej sumy približne 997 miliónov dolárov alebo 30 ročných splátok približne 63 miliónov dolárov, píše americká televízia CNN. Rekordný jackpot v tejto lotérii sa zvyšoval od 3. augusta viac ako tri mesiace. Teraz ho získal žreb podaný v automobilovom servise Joe’s Service Center v severovýchodnej časti Los Angeles.
Hráči si v tejto lotérii vyberajú čísla 1 až 69 na piatich bielych loptičkách a čísla 1 až 26 na červenej loptičke. Šanca na uhádnutie správnej kombinácie bola 1 ku 292,2 miliónom. Jackpot vo výške 2.04 miliardy dolárov je historicky najvyššou výhrou v lotérii. Doterajší najvyšší jackpot 1,586 miliardy dolárov vyhrali v roku 2016 traja držitelia žrebu lotérie Powerball.
Maďarské opozičné strany Demokratická koalícia (DK) a Maďarská socialistická strana (MSZP) sa v utorok opäť neúspešne pokúsili rozšíriť program parlamentnej schôdze o ratifikáciu rozšírenia Severoatlantickej aliancie o Švédsko a Fínsko. Upozornil na to server 444.hu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Maďarsko a Turecko sú jedinými členskými štátmi NATO, ktoré ich vstup doteraz neratifikovali. Podpredseda vládnej strany Fidesz Szilárd Németh hlasovanie, výsledkom ktorého bolo odmietnutie opozičného návrhu, označil za hlasovanie o "odmietnutí provokácie Gyurcsányovcov (ľavicový expremiér Ferenc Gyurcsány)".
MSZP sa naposledy pokúsila zaradiť ratifikáciu 24. októbra. Iniciatívu predsedu parlamentnej frakcie MSZP Bertalana Tótha vtedy predseda parlamentu László Kövér odmietol, pretože nebolo v súlade s "domovým poriadkom". Podľa Kövéra boli v tejto záležitosti rovnaké problémy aj s predchádzajúcim podaním ľavicového poslanca.
Šéf úradu vlády Gergely Gulyás 22. októbra povedal, že vláda podporuje členstvo Švédska a Fínska v NATO, pričom parlamentu už predložila na schválenie ratifikačné dokumenty. Gulyás uviedol, že rozšírenie NATO o tieto dve severské krajiny bude zo strany Budapešti ratifikované najneskôr do polovice decembra, informoval magazín POLITICO.
Prístupový proces oboch krajín sa začal krátko po februárovej invázii Ruska na Ukrajinu. Fínska premiérka Sanna Marinová v októbri vyhlásila, že neočakáva, že Maďarsko a Turecko budú rozšírenie NATO blokovať, varovala však pred možnými rizikami odkladania vstupu.
Potvrdila, že o tom rokovala s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom, aj s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom a následne 1. novembra vyzvala Maďarsko i Turecko, aby pohotovo schválili žiadosť jej krajiny a Švédska o vstup do NATO. Opozičné strany MSZP, DK a Momentum už dávnejšie vyzvali parlament, aby hlasoval o ratifikácii, poslanci vládneho bloku Fidesz-KDNP to zatiaľ odmietli.
Nemôžeme hovoriť o klimatickej kríze bez zapojenia budúcej generácie. V utorok to na klimatickej konferencii OSN (COP27) v Egypte uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Pre úspech ekologickej transformácie je podľa prezidentky potrebné, aby sa vzdelávanie o klíme stalo bežnou súčasťou vyučovacieho procesu na školách.
Prezidentka sa počas samitu v egyptskom Šarm aš-Šajchu zúčastnila na debate lídrov štátov o podpore klimatického vzdelávania. Pre médiá priblížila, že rokovala aj o slovenských záujmoch v oblasti riešenia energetickej krízy, okrem iného s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou a vyslancom prezidenta USA pre klímu Johnom Kerrym.
Bilaterálne stretnutie s prezidentom Kene
Absolvovala tiež bilaterálne stretnutia zamerané na to, aby sa slovenským podnikateľom otvorili možnosti pre nové investície. Medzi ne patrilo stretnutie s prezidentom Kene Williamom Rutom.
"Slovensko má dlhodobo záujem o spoluprácu s Keňou, poskytujeme tam rozvojovú pomoc a vyzerá to, že je tam záujem o slovenské know-how, skúsenosti a podnikateľov, pokiaľ ide o zelenú tranzíciu, elektromobilitu," povedala prezidentka.
S Rutom hovorila o prehĺbení vzťahov oboch krajín, najmä v oblastiach, ktoré nám pomôžu riešiť klimatickú krízu a pokročiť v ekologickej transformácii, doplnila na sociálnej sieti. Slovensko je podľa Čaputovej odhodlané pokračovať v rozvojovej pomoci Keni, keďže klimatickú krízu a bezpečnostné výzvy možno prekonať len spoločne.
Prezidentka o tejto téme hovorila aj v pondelok v prejave na COP27. Spomenula, že medzi opatrenia v oblasti klímy, ktoré Slovenská republika začleňuje do rozvojovej pomoci v Európe, Afrike a Ázii, patrila podpora 16-tisíc farmárov v Keni vo forme vysadenia milióna kešu stromov.
Počas svojho druhého dňa na svetovom klimatickom fóre sa hlava štátu zúčastnila tiež na schôdzke s predstaviteľmi menších ostrovných krajín, ktoré už teraz pociťujú dôsledky klimatickej krízy a ktorým hrozí zaplavenie územia. "Aj toto je dôležité počuť a vidieť na konferencii ako je táto," zdôraznila.
Znižovanie produkcie metánu a riešenie problémov sucha
Slovensko patrí medzi zodpovednejšie krajiny, pokiaľ ide o energetickú efektivitu i celkovo ekologickú transformáciu. Po svojom prejave na klimatickej konferencii OSN (COP27) v Egypte to v pondelok pre médiá uviedla Zuzana Čaputová.
Prezidentka na samite v Šarm aš-Šajchu predstavila kroky, ktoré Slovensko v tejto oblasti robí. Hovorila o cieľoch znižovania emisií, plánovanom zastavení využívania uhlia na výrobu elektrickej energie a spustení dosiaľ najrozsiahlejšej dekarbonizácie slovenskej ekonomiky.
"Slovenská republika sa zároveň prihlásila k dvom dôležitým iniciatívam. Jedna znamená, že sa budeme snažiť znižovať produkciu metánu, a druhá riešenie problému sucha," povedala Čaputová v zmienke o Globálnej metánovej iniciatíve a Aliancii na riešenie sucha a nedostatku vody. Obidva tieto problémy sa podľa nej týkajú aj našej krajiny.
Prezidentka priblížila, že vystúpila aj na diskusii o transformácii regiónov, kde zdôraznila, že napríklad transformácia regiónu Hornej Nitry musí byť spravodlivá. "Musíme zohľadňovať aj potreby ľudí, to znamená vytvárať im nové pracovné príležitosti, a to spôsobom, ktorý je v súlade aj s ochranou klímy," uviedla. Doplnila, že je potrebné hľadať východiská z energetickej i klimatickej krízy tak, aby riešenie jednej nebolo na úkor riešenia druhej.
Niektorí poslanci Národnej rady SR zo Sme rodina by hlasovali za odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO), no ako koaličné hnutie nemôžu hlasovať za odvolanie koaličného ministra. Vyplýva to z vyjadrenia predsedu parlamentu a lídra Sme rodina Borisa Kollára. Nevylúčil, že niektorí poslanci by aj napriek jeho nesúhlasu či odporúčaniu mohli dodať hlasy.
"Máme problém s Mikulcom už dávno," uviedol Kollár s tým, že problémy vnímajú v riadení rezortu aj v aktuálnej migračnej kríze. Situáciu podľa jeho slov ministerstvo nezvláda, poukázal na dianie pri českých hraniciach. Mikulcovi vyčíta, že neurobil opatrenia na slovensko-maďarskej hranici. "Nemôžeme riešiť situáciu tak, že českú políciu obviníme z prevádzačstva," podotkol predseda parlamentu. Najprv by sa podľa neho mala slovenská polícia pozrieť do svojho taniera a začať konať.
Poslanci Hlasu-SD podporujú vyslovenie nedôvery Mikulcovi. "Hrozí nám migračná kríza spôsobená nielen udalosťami na Ukrajine, ale aj utečencami z tretích krajín a naše hranice sú ako deravý ementál," vyhlásil líder strany Peter Pellegrini. Exministerka vnútra a nezaradená poslankyňa Denisa Saková skonštatovala, že Mikulec a jeho nominanti situáciu s migráciou nezvládajú od začiatku a vyčíta im nekonanie. Dodala, že je na rozhodnutí SaS a nezávislých poslancoch, či minister vo funkcii ostane, alebo sa vytvorí priestor na lepšiu náhradu.
SaS avizovala, že pri hlasovaní o odvolávaní Mikulca sa poradí poslanecký klub. Šéf liberálov Richard Sulík je za jednotný postoj strany.
Opozičný Smer-SD počas dňa podal návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR s cieľom vysloviť nedôveru ministrovi vnútra. Vyčíta mu situáciu na hraniciach s Českou republikou, ktorá obnovila kontroly.
Minister vnútra je podľa svojich slov pripravený čeliť odvolávaniu. Považuje za legitímne právo poslancov iniciovať jeho odvolávanie. Hovorí však o klamstvách opozície. Slovensko podľa neho migračnú vlnu zvláda dobre. Poukázal na policajné hliadky po celom Slovensku, spoločné hliadky s Maďarskom aj na policajtov na srbsko-maďarskej hranici na posilnenie vonkajšej hranice. Zdôraznil, že nemá zmysel zavádzať vnútorné kontroly. Slovensko preto podľa neho vytvára tlak na riešenie situácie zo strany Európskej komisie.
Obce by mohli byť po novom povinné zmeniť neprípustný názov ulice alebo iného verejného priestranstva. Vyplýva to z novely zákona o obecnom zriadení, ktorú v utorok posunulo plénum do druhého čítania.
Predložil ju poslanec parlamentu Tomáš Valášek (v súčasnosti už člen Progresívneho Slovenska). Tvrdí, že návrhom reaguje na novelizáciu, ktorá s účinnosťou od 1. decembra 2020 upravila nové pravidlá pre označovanie ulíc a iných verejných priestranstiev.
Návrh legislatívy podporila väčšina poslancov OĽaNO, hlasovali zaň aj poslanci SaS. Klub Sme rodina a Smer-SD sa zdržali, bývalí Valáškovi kolegovia Miroslav Kollár, Miriam Šuteková, Jana Žitňanská a Juraj Šeliga boli za.
Valášek chce návrhom dosiahnuť možnosť zmeniť existujúci názov ulice alebo iného verejného priestranstva, pokiaľ je tento názov neprípustný, napríklad vzhľadom na to, že sú pomenované po exponentoch zločineckých režimov. Zdôraznil, že pri súčasnej právnej úprave nemajú obce povinnosť zmeniť neprípustný názov ulice alebo iného verejného priestranstva, pokiaľ k jeho určeniu došlo pred 1. decembrom 2020. Zákon by sa tak mal dotknúť aj názvu Ulice Dr. Jozefa Tisu vo Varíne.
"Naša snaha napraviť dieru v legislatíve a zaviesť povinnosť premenovať ulice vojnových zločincov padla na úrodnú pôdu. Náš podpredseda a poslanec Tomáš Valášek dokázal v prvom čítaní presvedčiť dostatočný počet poslancov a poslankýň, že je dôležité vyslať spoločnosti jasný a dôležitý signál," uviedol Michal Šimečka, predseda Progresívneho Slovenska, v ktorom Valášek pôsobí. Pripomenul prípad Varína, kde nesie ulica názov po prezidentovi vojnovej Slovenskej republiky Jozefovi Tisovi. Šimečka upozornil, že názvy verejných priestranstiev a ulíc v prípade schválenia v druhom a treťom čítaní by už nemuseli niesť kontroverzné mená a uctievať predstaviteľov autoritárskych režimov.
Referendum o premenovaní tejto ulice, ktoré sa konalo 29. októbra v rámci regionálnych a komunálnych volieb, bolo neplatné, pretože do hlasovania sa zapojilo 47,13 percenta oprávnených voličov. Potrebná bola nadpolovičná väčšina.
Podnet na uskutočnenie referenda podalo desať poslancov obecného zastupiteľstva. Na referendovú otázku "Súhlasíte s premenovaním ulice Dr. Jozefa Tisu?" mohli obyvatelia Varína na hlasovacom lístku odpovedať áno alebo nie. Za premenovanie ulice hlasovalo 360 obyvateľov a proti premenovaniu hlasovalo 1 053 obyvateľov z celkového počtu 3 036 oprávnených voličov. Hranicu 50 percent prekročila účasť iba v jednom z troch volebných okrskov.
Prokurátor Generálnej prokuratúry (GP) SR podal v septembri žalobu na žilinský krajský súd pre názov Ulice Dr. Jozefa Tisu v obci Varín. Urobil tak po tom, ako obecné zastupiteľstvo nevyhovelo protestu prokurátora, ktorý navrhol zrušiť alebo zmeniť názov ulice pomenovanej po prezidentovi vojnovej Slovenskej republiky. Krajský súd v Žiline o žalobe zatiaľ nerozhodol.
