Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko za Hegerovej vlády v celosvetovom indexe právneho štátu kleslo

Slovensko si podľa medzinárodnej organizácie World Justice Project v rámci Indexu právneho štátu 2022 (Rule of Law Index) v porovnaní s predchádzajúcim rokom pohoršilo o dve priečky.

Celosvetovo skončilo na 35. mieste a spomedzi 31 krajín v rámci svojho regiónu je až na 25. mieste. Za susednou Českou republikou zaostávame až o 15 priečok, informovala v utorok Americká obchodná komora na Slovensku (AmCham).

World Justice Project hodnotil 140 krajín a jurisdikcií na celom svete. Vo svojom reporte podľa Amcham skonštatoval, že už piaty rok po sebe sa úroveň právneho štátu vo väčšine krajín znížila. 

Index hodnotil jednotlivé dáta na základe ôsmich faktorov, a to obmedzenie vládnej moci, miera korupcie, otvorená vláda, základné práva, poriadok a bezpečnosť, presadzovanie právnych predpisov, ako aj spravodlivosť v občianskych a trestných veciach.

Ranking Slovenska bol negatívne ovplyvnený najmä nepriaznivým hodnotením v kategóriách hodnotiacich mieru korupcie a civilné súdnictvo.

Iniciatíva za právny štát, ku ktorej sa hlásia zamestnávateľské združenia, obchodné komory a podnikateľské asociácie, poukázala na to, že ak by sme práve v týchto kategóriách dosiahli porovnateľné výsledky s Českom, tak by si Slovensko v rankingu výrazne polepšilo a dotiahlo sa práve na Českú republiku.

Podnikatelia na Slovensku podľa AmCham pozorne sledujú vývoj pozície Slovenska v tomto indexe a vyzvali všetky štátne inštitúcie a ich jednotlivých predstaviteľov k prijatiu opatrení, ktoré by jeho postavenie zlepšili.

(tasr)

Minúta  |  

Naď: Extrémizmus a nenávisť sú nebezpečenstvom pre spoločnosť

Extrémizmus a nenávisť v akejkoľvek forme sú nebezpečenstvom pre spoločnosť. Uviedol to minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) pri príležitosti Medzinárodného dňa proti fašizmu a antisemitizmu, ktorý pripomína obete Krištáľovej noci.

"Tieto tragické stránky histórie sú apelom, aby sme nikdy nezabudli, že extrémizmus a nenávisť v akejkoľvek forme sú nebezpečenstvom pre spoločnosť. Pri tejto veľmi vážnej hrozbe preto nesmieme stáť nezaujato bokom, ale vystúpiť a odmietnuť takéto konanie už v zárodku a náznakoch," skonštatoval.

Na rezorte obrany je podľa neho nulová tolerancia voči rasizmu, údajnej xenofóbii, antisemitizmu, fašizmu či iným prejavom nenávisti. Upozornil, že rezort v tejto súvislosti realizuje viaceré opatrenia.

"Dôkladne posudzujeme akúkoľvek činnosť príslušníkov Ozbrojených síl SR, ktorá by mohla viesť k nenávistnému konaniu. Takéto správanie netolerujeme a v úvodzovkách, čistíme rezort od akéhokoľvek prejavu extrémizmu," dodal riaditeľ Vojenskej polície Valentín Cebo.

V stredu uplynulo 84 rokov od protižidovského pogromu známeho ako Krištáľová noc. Počas neho zomrelo približne sto ľudí, celkový počet obetí je však oveľa vyšší, uvádza sa až 1 300 mŕtvych. Zničených bolo viac než 1 400 synagóg a modlitební a tisíce židovských obchodov, domov a cintorínov.

(tasr)

Minúta  |  

Saldo zahraničného obchodu SR bolo v septembri pasívne za 473,3 mil. eur

Saldo zahraničného obchodu SR bolo v septembri 2022 pasívne v objeme 473,3 milióna eur. Obchodná bilancia Slovenska tak bola v septembri 2022 štvrtý mesiac po sebe vo výraznom mínuse. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR v predbežnej správe.

Celkový vývoz tovaru zo Slovenska dosiahol v septembri 2022 podľa predbežných výsledkov hodnotu takmer 9 miliárd eur, pri medziročnom raste o 26 percent. Rast vývozu pokračuje už dvanásty mesiac a aktuálne bol tretí najvyšší za toto obdobie.

Celkový dovoz tovaru sa zvýšil ešte vyšším tempom, a to o 31,1 percent na 9,4 miliardy eur. Medziročný nárast hodnoty dovozu pokračuje plynule ešte dlhšie obdobie ako vývoz, a to od februára minulého roka.

Saldo zahraničného obchodu bolo pasívne v objeme 473,3 milióna eur (o 390 miliónov eur väčší deficit ako v septembri 2021). Bilancia zahraničného obchodu s krajinami EÚ sa medziročne zlepšila o 147 miliónov eur a dosiahla plusovú hodnotu takmer 1,4 miliardy eur. Naopak, bilancia obchodu so štátmi mimo EÚ je dlhodobo v mínuse, aktuálne sa prehĺbila o viac ako pol miliardy eur a prekročila 1,8 miliardy eur.

Za prvých deväť mesiacov tohto roka hodnota tovarov medziročne vzrástla pri vývoze o 17,7 percenta na 75,8 miliardy eur a pri dovoze o 24,9 percenta na 78,2 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu bolo pasívne v objeme 2,4 miliardy eur. Za rovnaké obdobie minulého roka pritom bolo aktívne v objeme viac ako 1,7 miliardy eur.

(tasr)

Minúta  |  

Exit poll: Väčšina voličov nechce, aby Biden v roku 2024 znova kandidoval za prezidenta USA

Viac než dve tretiny voličov, ktorí sa zúčastnili na utorňajších voľbách do Kongresu USA, nechcú, aby sa súčasný prezident Spojených štátov Joe Biden v roku 2024 opätovne uchádzal o post šéfa Bieleho domu. Vyplýva to z prvých výsledkov exit pollu, ktorý pre stanicu CNN a ďalšie spravodajské weby uskutočnila spoločnosť Edison Research.

Viac ako sedem z desiatich nezávislých voličov a približne deväť z desiatich voličov Republikánskej strany uviedlo, že si nepraje, aby bol Biden v roku 2024 súčasťou prezidentskej kampane. Menej než šesť z desiatich voličov Demokratickej strany si myslí, že by mal Biden znova kandidovať.

Takmer šesť z desiatich nezávislých voličov má na Bidena negatívny názor a približne rovnaký počet nesúhlasí s krokmi, ktoré robí ako prezident. Spomedzi demokratických voličov má negatívny postoj voči Bidenovi len jeden z desiatich. Naopak, u republikánskych voličoch je to až deväť z desiatich.

Na exprezidenta Donalda Trumpa majú podľa exit pollu negatívny názor dve tretiny nezávislých voličov a viac ako deväť z desiatich demokratických voličov. Vyše tri štvrtiny republikánskych voličov majú však k nemu kladný postoj.

CNN pripomenula, že nezávislí voliči tvoria zhruba štvrtinu z celkového počtu voličov v USA. Demokratickí voliči predstavujú okolo tretiny a republikánski viac ako tretinu všetkých voličov.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf ruskej Bezpečnostnej rady pricestoval do Iránu na konzultácie o spolupráci

Tajomník ruskej Bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev je na návšteve v Iráne. Podľa expertov amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) je pravdepodobným účelom jeho cesty "diskutovať o potenciálnom predaji iránskych balistických rakiet Rusku".

ISW poukazuje aj na to, že o Patruševovej návšteve informovali najskôr iránske médiá. V stredu ráno však správu o nej vydali aj ruské tlačové agentúry, na ktoré sa odvoláva agentúra Reuters.

Podľa autorov správy ISW iránska Najvyššia národná bezpečnostná rada "pravdepodobne oznámila príchod Patruševa do Iránu, aby demonštrovala medzinárodnej (nie domácej) verejnosti prehlbujúcu sa spoluprácu medzi Moskvou a Teheránom, a implicitne signalizovala, že vysoký ruský predstaviteľ sa obracia na Irán so žiadosťou o pomoc v súvislosti s udalosťami na Ukrajine".

BBC pripomína, že Irán bol minulý týždeň nútený priznať, že dodáva Rusku takzvané kamikadze drony, ktoré ruská armáda využíva na Ukrajine aj na masívne útoky na energetickú infraštruktúru.

Teherán však zároveň ubezpečuje, že tieto drony Rusku dodal pred vypuknutím vojny na Ukrajine. Pre toto svoje tvrdenie však Irán neposkytol dôkazy. BBC dodala, že ukrajinské vedenie sa obáva, že Irán by mohol do Ruska previezť aj rakety stredného doletu zem-zem.

ISW vo svojej pravidelnej zvodke o vývoji na bojiskách Ukrajiny k iránsko-ruskej vojenskej spolupráci uvádza, že "Kremeľ sa naďalej snaží tajne získať zbrane na použitie na Ukrajine, aby zmiernil účinky medzinárodných sankcií a kompenzoval vyčerpanie domácich zásob munície".

Americkí experti sa odvolávajú aj na správy britských médií, podľa ktorých Rusko Iránu už odovzdalo zhabané zbrane západnej výroby.

Došlo k tomu údajne 20. augusta, keď Moskva do Teheránu tajne letecky prepravila hotovosť – 140 miliónov eur – britskú protitankovú raketu NLAW, americkú protitankovú strelu Javelin a protilietadlovú raketu Stinger. Zbrane boli súčasťou zásielky britskej a americkej vojenskej techniky určenej pre ukrajinskú armádu, ktorá "padla do rúk Rusom".

Iránska armáda tak bude môcť skúmať ich technológie a využiť pre svoj arzenál zbraní, domnieva sa zdroj televízie Sky News, ktorý si želal zostať v anonymite. Podľa tohto zdroja Teherán ako protihodnotu dodal Moskve viac ako 160 bezpilotných lietadiel vrátane sto bojových dronov Šáhid-136.

Zdroj televízie Sky News navyše tvrdí, že Irán sa s Ruskom dohodol na ďalšom predaji dronov v hodnote 200 miliónov eur. Teherán ani Moskva bezprostredne na žiadosť Sky News o vyjadrenie nereagovali.

(tasr)

Minúta  |  

CNN: Pelosiová obhájila svoj mandát v kongresových voľbách v Kalifornii

Predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová v utorňajších voľbách do Kongresu porazila svojho republikánskeho vyzývateľa Johna Dennisa. V stredu o tom na svojom webe informovala spravodajská televízia CNN, ktorá počas volebnej noci zverejňuje priebežné výsledky volieb. Pelosiová a Dennis kandidovali vo voľbách v 11. obvode štátu Kalifornia.

CNN pripomína, že 82-ročná Pelosiová sa rokmi vypracovala na jednu z najvýraznejších tvárí Demokratickej strany a ako predsedníčka Snemovne reprezentantov získala veľký vplyv. Je ostrou kritičkou republikánov a v dôsledku toho sa stala vo Washingtone veľmi polarizujúcou osobnosťou.

Špekulácie o budúcnosti Pelosiovej vo vedení Snemovne reprezentantov sa zintenzívnili s približujúcimi sa voľbami do Kongresu a plánmi republikánov na opätovné získanie väčšiny v tejto komore parlamentu.

CNN v septembri informovala, že v rozhovoroch s viac ako dvoma desiatkami poslancov Snemovne reprezentantov sa začal objavovať konsenzus: Ak v snemovni stratia väčšinu, vznikne obrovský tlak na to, aby Pelosiová zo svojho postu odišla. Podľa zdrojov z Demokratickej strany si Pelosiová toho bola vedomá.

Podľa CNN demokrati nie sú jednotní v otázke zotrvania Pelosiovej vo vedení Snemovne reprezentantov ani v prípade, že by sa pomery síl po voľbách nezmenili. Veľa demokratov sa totiž pred voľbami vyslovovalo za zmenu bez ohľadu na výsledok hlasovania.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.