Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Diela Andyho Warhola v Canberre sa stali terčom klimatických aktivistov

Zradikalizovaní aktivisti bojujúci za ochranu klímy v noci na stredu v Austrálskej národnej galérii v Canberre posprejovali a polepili vystavené serigrafie Campbell's Soup amerického umelca Andyho Warhola. Galéria informovala, že diela neutrpeli žiadne škody.

Protestnú akciu zorganizovala kontroverzná skupina s názvom Stop Fossil Fuel Subsidies Australia. Šlo o ďalší zo série extrémistických protestov klimatických aktivistov, ktorých terčom sú známe diela vystavené v galériách rôznych krajín sveta.

Aktérkami akcie v Canberre boli dve ženy. Kým jedna modrou farbou posprejovala rad Warholových sieťotlačových obrazov chránených priehľadnými krytmi, druhá na jedno z diel rukou naniesla lepidlo. Galéria následne ubezpečila, že diela nie sú poškodené a ich kryty boli prevezené na čistenie.

Warholova serigrafická séria Campbellových polievok vznikla v 60. rokoch a spolu s portrétom herečky Marilyn Monroe sú jednými z najznámejších symbolov amerického hnutia pop-art.

Samozvané aktivistky uviedli, že Warholove sieťotlače si vybrali ako terč s cieľom upozorniť na "nebezpečenstvo kapitalizmu". Poukázali aj na postoj vlády v Canberre, ktorá sa zdráha skoncovať s dotáciami pre sektor fosílnych palív.

Iniciatíva Stop Fossil Fuel Subsidies Australia tvrdí, že je súčasťou "celosvetovej siete občianskeho odporu" – skupiny ekologických a klimatických aktivistov, ktorí sa v posledných týždňoch dostali do médií zásluhou toho, že "prelamovali" ochranu neoceniteľných umeleckých diel.

Ďalší podobne zradikalizovaní aktivisti sa tak napríklad nedávno prilepili k rámom obrazov Francisca Goyu v Madride, paradajkovou polievkou obliali v Londýne Van Goghove Slnečnice a na obraz Clauda Moneta v Postupime neďaleko Berlína vychrstli zemiakovú kašu. Zatiaľ čo obrazy zostali nepoškodené, incident so Slnečnicami mal za následok poškodenie rámu Van Goghovho plátna.

V októbri sa dvaja demonštranti v Austrálii rukami prilepili na plexisklovú ochranu obrazu Masaker v Kórei, ktorý je dielom Pabla Picassa a je dočasne vystavený v melbournskom múzeu.

(tasr)

Minúta  |  

Senátne kreslo v Pensylvánii získal demokrat John Fetterman

Boj o senátne kreslo v americkom štáte Pensylvánia vyhral v utorkových voľbách do Kongresu USA demokrat John Fetterman, ktorý porazil republikána Mehmeta Oza podporovaného exprezidentom Donaldom Trumpom.

Fetterman, zotavujúci sa z mŕtvice, ktorá ho postihla počas predvolebnej kampane, nahradí v Senáte republikána Pata Toomeyho.

Demokratická strana šéfa Bieleho domu Joea Bidena si tak v Senáte, hornej komore Kongresu, zaistila ďalšie kreslo, čím zvýšila svoje šance na udržanie si tesnej väčšiny na ďalšie dva roky.

Demokrati tak majú v Senáte zatiaľ najmenej 48 kresiel a republikáni 47. Na väčšinu je potrebných minimálne 51 kresiel zo sto. Nerozhodnutých zostáva päť kľúčových štátov vrátane Georgie, Arizony, Nevady a Wisconsinu, píše stanica BBC.

Agentúra AP informovala, že republikánsky senátor Mike Lee zvíťazil v štáte Utah, kde porazil nezávislého kandidáta Evana McMullina.

V Michigane obhájila svoj mandát demokratická guvernérka Gretchen Whitmerová. Demokrat Tony Evers získal podľa AP druhé funkčné obdobie na poste guvernéra Wisconsinu.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko za Hegerovej vlády v celosvetovom indexe právneho štátu kleslo

Slovensko si podľa medzinárodnej organizácie World Justice Project v rámci Indexu právneho štátu 2022 (Rule of Law Index) v porovnaní s predchádzajúcim rokom pohoršilo o dve priečky.

Celosvetovo skončilo na 35. mieste a spomedzi 31 krajín v rámci svojho regiónu je až na 25. mieste. Za susednou Českou republikou zaostávame až o 15 priečok, informovala v utorok Americká obchodná komora na Slovensku (AmCham).

World Justice Project hodnotil 140 krajín a jurisdikcií na celom svete. Vo svojom reporte podľa Amcham skonštatoval, že už piaty rok po sebe sa úroveň právneho štátu vo väčšine krajín znížila. 

Index hodnotil jednotlivé dáta na základe ôsmich faktorov, a to obmedzenie vládnej moci, miera korupcie, otvorená vláda, základné práva, poriadok a bezpečnosť, presadzovanie právnych predpisov, ako aj spravodlivosť v občianskych a trestných veciach.

Ranking Slovenska bol negatívne ovplyvnený najmä nepriaznivým hodnotením v kategóriách hodnotiacich mieru korupcie a civilné súdnictvo.

Iniciatíva za právny štát, ku ktorej sa hlásia zamestnávateľské združenia, obchodné komory a podnikateľské asociácie, poukázala na to, že ak by sme práve v týchto kategóriách dosiahli porovnateľné výsledky s Českom, tak by si Slovensko v rankingu výrazne polepšilo a dotiahlo sa práve na Českú republiku.

Podnikatelia na Slovensku podľa AmCham pozorne sledujú vývoj pozície Slovenska v tomto indexe a vyzvali všetky štátne inštitúcie a ich jednotlivých predstaviteľov k prijatiu opatrení, ktoré by jeho postavenie zlepšili.

(tasr)

Minúta  |  

Naď: Extrémizmus a nenávisť sú nebezpečenstvom pre spoločnosť

Extrémizmus a nenávisť v akejkoľvek forme sú nebezpečenstvom pre spoločnosť. Uviedol to minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) pri príležitosti Medzinárodného dňa proti fašizmu a antisemitizmu, ktorý pripomína obete Krištáľovej noci.

"Tieto tragické stránky histórie sú apelom, aby sme nikdy nezabudli, že extrémizmus a nenávisť v akejkoľvek forme sú nebezpečenstvom pre spoločnosť. Pri tejto veľmi vážnej hrozbe preto nesmieme stáť nezaujato bokom, ale vystúpiť a odmietnuť takéto konanie už v zárodku a náznakoch," skonštatoval.

Na rezorte obrany je podľa neho nulová tolerancia voči rasizmu, údajnej xenofóbii, antisemitizmu, fašizmu či iným prejavom nenávisti. Upozornil, že rezort v tejto súvislosti realizuje viaceré opatrenia.

"Dôkladne posudzujeme akúkoľvek činnosť príslušníkov Ozbrojených síl SR, ktorá by mohla viesť k nenávistnému konaniu. Takéto správanie netolerujeme a v úvodzovkách, čistíme rezort od akéhokoľvek prejavu extrémizmu," dodal riaditeľ Vojenskej polície Valentín Cebo.

V stredu uplynulo 84 rokov od protižidovského pogromu známeho ako Krištáľová noc. Počas neho zomrelo približne sto ľudí, celkový počet obetí je však oveľa vyšší, uvádza sa až 1 300 mŕtvych. Zničených bolo viac než 1 400 synagóg a modlitební a tisíce židovských obchodov, domov a cintorínov.

(tasr)

Minúta  |  

Saldo zahraničného obchodu SR bolo v septembri pasívne za 473,3 mil. eur

Saldo zahraničného obchodu SR bolo v septembri 2022 pasívne v objeme 473,3 milióna eur. Obchodná bilancia Slovenska tak bola v septembri 2022 štvrtý mesiac po sebe vo výraznom mínuse. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR v predbežnej správe.

Celkový vývoz tovaru zo Slovenska dosiahol v septembri 2022 podľa predbežných výsledkov hodnotu takmer 9 miliárd eur, pri medziročnom raste o 26 percent. Rast vývozu pokračuje už dvanásty mesiac a aktuálne bol tretí najvyšší za toto obdobie.

Celkový dovoz tovaru sa zvýšil ešte vyšším tempom, a to o 31,1 percent na 9,4 miliardy eur. Medziročný nárast hodnoty dovozu pokračuje plynule ešte dlhšie obdobie ako vývoz, a to od februára minulého roka.

Saldo zahraničného obchodu bolo pasívne v objeme 473,3 milióna eur (o 390 miliónov eur väčší deficit ako v septembri 2021). Bilancia zahraničného obchodu s krajinami EÚ sa medziročne zlepšila o 147 miliónov eur a dosiahla plusovú hodnotu takmer 1,4 miliardy eur. Naopak, bilancia obchodu so štátmi mimo EÚ je dlhodobo v mínuse, aktuálne sa prehĺbila o viac ako pol miliardy eur a prekročila 1,8 miliardy eur.

Za prvých deväť mesiacov tohto roka hodnota tovarov medziročne vzrástla pri vývoze o 17,7 percenta na 75,8 miliardy eur a pri dovoze o 24,9 percenta na 78,2 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu bolo pasívne v objeme 2,4 miliardy eur. Za rovnaké obdobie minulého roka pritom bolo aktívne v objeme viac ako 1,7 miliardy eur.

(tasr)

Minúta  |  

Exit poll: Väčšina voličov nechce, aby Biden v roku 2024 znova kandidoval za prezidenta USA

Viac než dve tretiny voličov, ktorí sa zúčastnili na utorňajších voľbách do Kongresu USA, nechcú, aby sa súčasný prezident Spojených štátov Joe Biden v roku 2024 opätovne uchádzal o post šéfa Bieleho domu. Vyplýva to z prvých výsledkov exit pollu, ktorý pre stanicu CNN a ďalšie spravodajské weby uskutočnila spoločnosť Edison Research.

Viac ako sedem z desiatich nezávislých voličov a približne deväť z desiatich voličov Republikánskej strany uviedlo, že si nepraje, aby bol Biden v roku 2024 súčasťou prezidentskej kampane. Menej než šesť z desiatich voličov Demokratickej strany si myslí, že by mal Biden znova kandidovať.

Takmer šesť z desiatich nezávislých voličov má na Bidena negatívny názor a približne rovnaký počet nesúhlasí s krokmi, ktoré robí ako prezident. Spomedzi demokratických voličov má negatívny postoj voči Bidenovi len jeden z desiatich. Naopak, u republikánskych voličoch je to až deväť z desiatich.

Na exprezidenta Donalda Trumpa majú podľa exit pollu negatívny názor dve tretiny nezávislých voličov a viac ako deväť z desiatich demokratických voličov. Vyše tri štvrtiny republikánskych voličov majú však k nemu kladný postoj.

CNN pripomenula, že nezávislí voliči tvoria zhruba štvrtinu z celkového počtu voličov v USA. Demokratickí voliči predstavujú okolo tretiny a republikánski viac ako tretinu všetkých voličov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.