Preskočiť na obsah
  |  

Vo veku 89 rokov zomrel bývalý politik Ivan Čarnogurský

Vo veku 89 rokov zomrel politik a spoluzakladateľ KDH Ivan Čarnogurský. Informáciu pre Štandard potvrdil jeho brat Ján Čarnogurský.

"Ivan Čarnogurský sa spolupodieľal na formovaní hnutia a základných kresťanských, demokratických a národných pilieroch, o ktoré sa hnutie opiera dodnes," uviedla hovorkyňa KDH Lenka Halamová s tým, že mu ďakujú za dlhoročnú službu.

Narodil sa 27. mája 1933 v Bratislave. Študoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave aj na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Po skončení štúdia pôsobil ako inžinier na viacerých pozíciách.

Po novembrových udalostiach v roku 1989 patril spolu s bratom Jánom Čarnogurským k zakladajúcim členom KDH. Po prvých slobodných voľbách v roku 1990 sa stal poslancom a podpredsedom Slovenskej národnej rady. Po voľbách v roku 1992 zastupoval KDH vo Federálnom zhromaždení v Prahe.

V rokoch 1990 až 1995 bol generálnym riaditeľom podniku Hydrostav Bratislava. Po odchode bol až do roku 2002 riaditeľom bratislavskej firmy Ipec Projekt.

Bol aktívny v čínsko-slovenskej obchodnej spolupráci, v Republikovej únii zamestnávateľov, podnikateľské aktivity mal aj v Egypte, kde sa podieľal na budovaní plavebných komôr na rieke Níl.

Bol synom poslanca HSĽS Pavla Čarnogurského a bratom slovenského disidenta a bývalého predsedu vlády i predsedu KDH Jána Čarnogurského.

(tasr, fed)

  |  

Japonský cisár udelil Miroslavovi Lajčákovi štátne vyznamenanie

Japonský cisár Naruhito udelil v stredu slovenskému diplomatovi Miroslavovi Lajčákovi vyznamenanie Veľkostuha Radu vychádzajúceho slnka za jeho prínos v prehlbovaní vzťahov medzi Slovenskom a Japonskom. Informovalo o tom japonské veľvyslanectvo v Bratislave.

Slávnostné udeľovanie štátnych vyznamenaní sa uskutočnilo v cisárskom paláci v Tokiu. Veľkostuha Radu vychádzajúceho slnka je najvyšším ocenením spomedzi šiestich vyznamenaní Radu vychádzajúceho slnka a Lajčák je vôbec prvým slovenským občanom, ktorý ho získal. Rovnaké vyznamenanie bolo tento rok okrem Lajčáka udelené ďalším 12 cudzím štátnym príslušníkom.

Lajčák pôsobil v rokoch 1994 – 1998 ako slovenský veľvyslanec v Japonsku, kde sa snažil o zviditeľnenie Slovenska. Ako uvádza japonské veľvyslanectvo v Bratislave, zohral významnú úlohu pri stimulácii parlamentných vzťahov a výmen medzi oboma krajinami.

K posilneniu priateľských vzťahov prispel aj ako minister zahraničných vecí Slovenskej republiky. Jeho ministerské aktivity vyústili do množstva návštev vysokopostavených predstaviteľov Japonska v Slovenskej republike – napríklad návštevy japonskej princeznej Akišino alebo niekdajšieho premiéra Šinzóa Abeho, ktorá bola vôbec prvou návštevou japonského premiéra na Slovensku.

Miroslav Lajčák v súčasnosti pôsobí ako osobitný predstaviteľ Európskej únie pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a pre otázky západného Balkánu.

Rad vychádzajúceho slnka je japonské štátne vyznamenanie založené v roku 1875. Udeľuje sa osobnostiam za mimoriadny prínos na poli medzinárodných vzťahov, propagáciu a podporu japonskej kultúry či prínos v rôznych ďalších oblastiach, napríklad v rozvoji prosperity alebo v ochrane životného prostredia.

Nositeľmi tohto vyznamenania sú aj zakladateľ univerzitných štúdií japonského jazyka v SR Štefan Pecho a František Šebej za aktivity súvisiace s jeho pôsobením v Národnej rade SR a v karate.

(tasr)

  |  

NASA opäť posunula štart misie Artemis. Dôvodom je tropická búrka blížiaca sa k Floride

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) v noci na stredu oznámil, že pre nepriaznivé poveternostné podmienky odložil štart superťažkej rakety SLS (Space Launch System), ktorá mala v rámci programu Artemis I vyniesť do vesmíru kozmickú loď Orion bez posádky.

Dôvod presunutia štartu misie je podľa NASA tropická búrka Nicole, ktorá sa presúva k Floride, kde sa nachádza aj Kennedyho vesmírne stredisko. Pôvodne bolo vypustenie SLS naplánované na 14. novembra, uskutoční sa však o dva dni neskôr.

NASA zároveň uviedla, že najbližší náhradný dátum štartu je 19. novembra. Pracuje však aj na záložnom pláne, keby sa štart opäť neuskutočnil. Misia Artemis I má za cieľ vyskúšať raketu SLS a kozmickú loď Orion, v ktorej sú umiestnené figuríny vybavené senzormi.

Po tomto skúšobnom lete bude nasledovať misia Artemis II aj s ľudskou posádkou. Štart rakety Orion je naplánovaný na máj 2024. Vyvrcholením má byť misia Artemis III, ku ktorej dôjde najskôr v roku 2025 a jej hlavným cieľom je opätovne dostať ľudí na povrch Mesiaca.

(tasr)

  |  

KĽDR vypálila balistickú raketu do Japonského mora, uviedla juhokórejská armáda

Severná Kórea vypálila v stredu smerom do Japonského mora balistickú raketu krátkeho doletu. S odvolaním sa na juhokórejskú armádu o tom informuje tlačová agentúra Jonhap.

Zbor náčelníkov štábov (JCS) armády Južnej Kórey uviedol, že zaznamenal vystrelenie rakety z oblasti Sukčchon v provincii Južný Pchjongan v stredu okolo 15.31 miestneho času.

Japonská tlačová agentúra Kjódó citovala zdroj z japonskej vlády, podľa ktorého raketa dopadla mimo výhradnej ekonomickej zóny Japonska.

Severná Kórea minulý týždeň vypálila vyše 30 rakiet do Japonského a Žltého mora v reakcii na šesťdňové spoločné vojenské cvičenie Južnej Kórey a Spojených štátov, ktoré sa skončilo uplynulú sobotu. V pondelok armáda KĽDR pohrozila v tejto súvislosti "ráznymi a zdrvujúcimi" opatreniami.

V súvislosti so zvýšenou vojenskou aktivitou Severnej Kórey sa množia náznaky, že KĽDR už dokončila prípravy na svoj siedmy jadrový test.

(tasr)

  |  

Diela Andyho Warhola v Canberre sa stali terčom klimatických aktivistov

Zradikalizovaní aktivisti bojujúci za ochranu klímy v noci na stredu v Austrálskej národnej galérii v Canberre posprejovali a polepili vystavené serigrafie Campbell's Soup amerického umelca Andyho Warhola. Galéria informovala, že diela neutrpeli žiadne škody.

Protestnú akciu zorganizovala kontroverzná skupina s názvom Stop Fossil Fuel Subsidies Australia. Šlo o ďalší zo série extrémistických protestov klimatických aktivistov, ktorých terčom sú známe diela vystavené v galériách rôznych krajín sveta.

Aktérkami akcie v Canberre boli dve ženy. Kým jedna modrou farbou posprejovala rad Warholových sieťotlačových obrazov chránených priehľadnými krytmi, druhá na jedno z diel rukou naniesla lepidlo. Galéria následne ubezpečila, že diela nie sú poškodené a ich kryty boli prevezené na čistenie.

Warholova serigrafická séria Campbellových polievok vznikla v 60. rokoch a spolu s portrétom herečky Marilyn Monroe sú jednými z najznámejších symbolov amerického hnutia pop-art.

Samozvané aktivistky uviedli, že Warholove sieťotlače si vybrali ako terč s cieľom upozorniť na "nebezpečenstvo kapitalizmu". Poukázali aj na postoj vlády v Canberre, ktorá sa zdráha skoncovať s dotáciami pre sektor fosílnych palív.

Iniciatíva Stop Fossil Fuel Subsidies Australia tvrdí, že je súčasťou "celosvetovej siete občianskeho odporu" – skupiny ekologických a klimatických aktivistov, ktorí sa v posledných týždňoch dostali do médií zásluhou toho, že "prelamovali" ochranu neoceniteľných umeleckých diel.

Ďalší podobne zradikalizovaní aktivisti sa tak napríklad nedávno prilepili k rámom obrazov Francisca Goyu v Madride, paradajkovou polievkou obliali v Londýne Van Goghove Slnečnice a na obraz Clauda Moneta v Postupime neďaleko Berlína vychrstli zemiakovú kašu. Zatiaľ čo obrazy zostali nepoškodené, incident so Slnečnicami mal za následok poškodenie rámu Van Goghovho plátna.

V októbri sa dvaja demonštranti v Austrálii rukami prilepili na plexisklovú ochranu obrazu Masaker v Kórei, ktorý je dielom Pabla Picassa a je dočasne vystavený v melbournskom múzeu.

(tasr)

  |  

Senátne kreslo v Pensylvánii získal demokrat John Fetterman

Boj o senátne kreslo v americkom štáte Pensylvánia vyhral v utorkových voľbách do Kongresu USA demokrat John Fetterman, ktorý porazil republikána Mehmeta Oza podporovaného exprezidentom Donaldom Trumpom.

Fetterman, zotavujúci sa z mŕtvice, ktorá ho postihla počas predvolebnej kampane, nahradí v Senáte republikána Pata Toomeyho.

Demokratická strana šéfa Bieleho domu Joea Bidena si tak v Senáte, hornej komore Kongresu, zaistila ďalšie kreslo, čím zvýšila svoje šance na udržanie si tesnej väčšiny na ďalšie dva roky.

Demokrati tak majú v Senáte zatiaľ najmenej 48 kresiel a republikáni 47. Na väčšinu je potrebných minimálne 51 kresiel zo sto. Nerozhodnutých zostáva päť kľúčových štátov vrátane Georgie, Arizony, Nevady a Wisconsinu, píše stanica BBC.

Agentúra AP informovala, že republikánsky senátor Mike Lee zvíťazil v štáte Utah, kde porazil nezávislého kandidáta Evana McMullina.

V Michigane obhájila svoj mandát demokratická guvernérka Gretchen Whitmerová. Demokrat Tony Evers získal podľa AP druhé funkčné obdobie na poste guvernéra Wisconsinu.

(tasr)