Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Musk predal akcie Tesly v hodnote takmer štyroch miliárd dolárov

Generálny riaditeľ výrobcu elektromobilov Tesla Elon Musk predal ďalších 19,5 milióna akcií automobilky v hodnote 3,95 miliardy dolárov. Informuje o tom spravodajský portál BBC s odvolaním sa na americké úrady.

Správa prišla necelé dva týždne po tom, ako najbohatší muž na svete dokončil prevzatie spoločnosti Twitter za 44 miliárd dolárov. Cena akcií Tesly od začiatku tohto roka klesla o viac ako 50 percent.

Dôvod najnovšieho predaja, ktorý sa uskutočnil minulý týždeň, podľa BBC zatiaľ nezverejnili.

Predaj týchto akcií dostal doterajšiu celkovú hodnotu akcií Tesly, ktoré Musk predal odkedy ohlásil, že kúpil podiel v Twitteri, na takmer 20 miliárd dolárov. V apríli predal akcie Tesly v hodnote 8,5 miliardy a v auguste ďalšie za asi sedem miliárd. V auguste tiež akcionári schválili rozštiepenie akcií Tesly v pomere tri ku jednej, čo čiastočne zodpovedá za pokles ich hodnoty.

(sita)

Minúta  |  

Vo veku 89 rokov zomrel bývalý politik Ivan Čarnogurský

Vo veku 89 rokov zomrel politik a spoluzakladateľ KDH Ivan Čarnogurský. Informáciu pre Štandard potvrdil jeho brat Ján Čarnogurský.

"Ivan Čarnogurský sa spolupodieľal na formovaní hnutia a základných kresťanských, demokratických a národných pilieroch, o ktoré sa hnutie opiera dodnes," uviedla hovorkyňa KDH Lenka Halamová s tým, že mu ďakujú za dlhoročnú službu.

Narodil sa 27. mája 1933 v Bratislave. Študoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave aj na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Po skončení štúdia pôsobil ako inžinier na viacerých pozíciách.

Po novembrových udalostiach v roku 1989 patril spolu s bratom Jánom Čarnogurským k zakladajúcim členom KDH. Po prvých slobodných voľbách v roku 1990 sa stal poslancom a podpredsedom Slovenskej národnej rady. Po voľbách v roku 1992 zastupoval KDH vo Federálnom zhromaždení v Prahe.

V rokoch 1990 až 1995 bol generálnym riaditeľom podniku Hydrostav Bratislava. Po odchode bol až do roku 2002 riaditeľom bratislavskej firmy Ipec Projekt.

Bol aktívny v čínsko-slovenskej obchodnej spolupráci, v Republikovej únii zamestnávateľov, podnikateľské aktivity mal aj v Egypte, kde sa podieľal na budovaní plavebných komôr na rieke Níl.

Bol synom poslanca HSĽS Pavla Čarnogurského a bratom slovenského disidenta a bývalého predsedu vlády i predsedu KDH Jána Čarnogurského.

(tasr, fed)

Minúta  |  

Japonský cisár udelil Miroslavovi Lajčákovi štátne vyznamenanie

Japonský cisár Naruhito udelil v stredu slovenskému diplomatovi Miroslavovi Lajčákovi vyznamenanie Veľkostuha Radu vychádzajúceho slnka za jeho prínos v prehlbovaní vzťahov medzi Slovenskom a Japonskom. Informovalo o tom japonské veľvyslanectvo v Bratislave.

Slávnostné udeľovanie štátnych vyznamenaní sa uskutočnilo v cisárskom paláci v Tokiu. Veľkostuha Radu vychádzajúceho slnka je najvyšším ocenením spomedzi šiestich vyznamenaní Radu vychádzajúceho slnka a Lajčák je vôbec prvým slovenským občanom, ktorý ho získal. Rovnaké vyznamenanie bolo tento rok okrem Lajčáka udelené ďalším 12 cudzím štátnym príslušníkom.

Lajčák pôsobil v rokoch 1994 – 1998 ako slovenský veľvyslanec v Japonsku, kde sa snažil o zviditeľnenie Slovenska. Ako uvádza japonské veľvyslanectvo v Bratislave, zohral významnú úlohu pri stimulácii parlamentných vzťahov a výmen medzi oboma krajinami.

K posilneniu priateľských vzťahov prispel aj ako minister zahraničných vecí Slovenskej republiky. Jeho ministerské aktivity vyústili do množstva návštev vysokopostavených predstaviteľov Japonska v Slovenskej republike – napríklad návštevy japonskej princeznej Akišino alebo niekdajšieho premiéra Šinzóa Abeho, ktorá bola vôbec prvou návštevou japonského premiéra na Slovensku.

Miroslav Lajčák v súčasnosti pôsobí ako osobitný predstaviteľ Európskej únie pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a pre otázky západného Balkánu.

Rad vychádzajúceho slnka je japonské štátne vyznamenanie založené v roku 1875. Udeľuje sa osobnostiam za mimoriadny prínos na poli medzinárodných vzťahov, propagáciu a podporu japonskej kultúry či prínos v rôznych ďalších oblastiach, napríklad v rozvoji prosperity alebo v ochrane životného prostredia.

Nositeľmi tohto vyznamenania sú aj zakladateľ univerzitných štúdií japonského jazyka v SR Štefan Pecho a František Šebej za aktivity súvisiace s jeho pôsobením v Národnej rade SR a v karate.

(tasr)

Minúta  |  

NASA opäť posunula štart misie Artemis. Dôvodom je tropická búrka blížiaca sa k Floride

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) v noci na stredu oznámil, že pre nepriaznivé poveternostné podmienky odložil štart superťažkej rakety SLS (Space Launch System), ktorá mala v rámci programu Artemis I vyniesť do vesmíru kozmickú loď Orion bez posádky.

Dôvod presunutia štartu misie je podľa NASA tropická búrka Nicole, ktorá sa presúva k Floride, kde sa nachádza aj Kennedyho vesmírne stredisko. Pôvodne bolo vypustenie SLS naplánované na 14. novembra, uskutoční sa však o dva dni neskôr.

NASA zároveň uviedla, že najbližší náhradný dátum štartu je 19. novembra. Pracuje však aj na záložnom pláne, keby sa štart opäť neuskutočnil. Misia Artemis I má za cieľ vyskúšať raketu SLS a kozmickú loď Orion, v ktorej sú umiestnené figuríny vybavené senzormi.

Po tomto skúšobnom lete bude nasledovať misia Artemis II aj s ľudskou posádkou. Štart rakety Orion je naplánovaný na máj 2024. Vyvrcholením má byť misia Artemis III, ku ktorej dôjde najskôr v roku 2025 a jej hlavným cieľom je opätovne dostať ľudí na povrch Mesiaca.

(tasr)

Minúta  |  

KĽDR vypálila balistickú raketu do Japonského mora, uviedla juhokórejská armáda

Severná Kórea vypálila v stredu smerom do Japonského mora balistickú raketu krátkeho doletu. S odvolaním sa na juhokórejskú armádu o tom informuje tlačová agentúra Jonhap.

Zbor náčelníkov štábov (JCS) armády Južnej Kórey uviedol, že zaznamenal vystrelenie rakety z oblasti Sukčchon v provincii Južný Pchjongan v stredu okolo 15.31 miestneho času.

Japonská tlačová agentúra Kjódó citovala zdroj z japonskej vlády, podľa ktorého raketa dopadla mimo výhradnej ekonomickej zóny Japonska.

Severná Kórea minulý týždeň vypálila vyše 30 rakiet do Japonského a Žltého mora v reakcii na šesťdňové spoločné vojenské cvičenie Južnej Kórey a Spojených štátov, ktoré sa skončilo uplynulú sobotu. V pondelok armáda KĽDR pohrozila v tejto súvislosti "ráznymi a zdrvujúcimi" opatreniami.

V súvislosti so zvýšenou vojenskou aktivitou Severnej Kórey sa množia náznaky, že KĽDR už dokončila prípravy na svoj siedmy jadrový test.

(tasr)

Minúta  |  

Diela Andyho Warhola v Canberre sa stali terčom klimatických aktivistov

Zradikalizovaní aktivisti bojujúci za ochranu klímy v noci na stredu v Austrálskej národnej galérii v Canberre posprejovali a polepili vystavené serigrafie Campbell's Soup amerického umelca Andyho Warhola. Galéria informovala, že diela neutrpeli žiadne škody.

Protestnú akciu zorganizovala kontroverzná skupina s názvom Stop Fossil Fuel Subsidies Australia. Šlo o ďalší zo série extrémistických protestov klimatických aktivistov, ktorých terčom sú známe diela vystavené v galériách rôznych krajín sveta.

Aktérkami akcie v Canberre boli dve ženy. Kým jedna modrou farbou posprejovala rad Warholových sieťotlačových obrazov chránených priehľadnými krytmi, druhá na jedno z diel rukou naniesla lepidlo. Galéria následne ubezpečila, že diela nie sú poškodené a ich kryty boli prevezené na čistenie.

Warholova serigrafická séria Campbellových polievok vznikla v 60. rokoch a spolu s portrétom herečky Marilyn Monroe sú jednými z najznámejších symbolov amerického hnutia pop-art.

Samozvané aktivistky uviedli, že Warholove sieťotlače si vybrali ako terč s cieľom upozorniť na "nebezpečenstvo kapitalizmu". Poukázali aj na postoj vlády v Canberre, ktorá sa zdráha skoncovať s dotáciami pre sektor fosílnych palív.

Iniciatíva Stop Fossil Fuel Subsidies Australia tvrdí, že je súčasťou "celosvetovej siete občianskeho odporu" – skupiny ekologických a klimatických aktivistov, ktorí sa v posledných týždňoch dostali do médií zásluhou toho, že "prelamovali" ochranu neoceniteľných umeleckých diel.

Ďalší podobne zradikalizovaní aktivisti sa tak napríklad nedávno prilepili k rámom obrazov Francisca Goyu v Madride, paradajkovou polievkou obliali v Londýne Van Goghove Slnečnice a na obraz Clauda Moneta v Postupime neďaleko Berlína vychrstli zemiakovú kašu. Zatiaľ čo obrazy zostali nepoškodené, incident so Slnečnicami mal za následok poškodenie rámu Van Goghovho plátna.

V októbri sa dvaja demonštranti v Austrálii rukami prilepili na plexisklovú ochranu obrazu Masaker v Kórei, ktorý je dielom Pabla Picassa a je dočasne vystavený v melbournskom múzeu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.