Preskočiť na obsah
  |  

Ste symbolom neschopnosti a tragédie nášho zdravotníctva, odkazuje Heger expremiérom Ficovi a Pellegrinimu

Zvolávanie mimoriadnej schôdze Smerom a Hlasom k situácii v zdravotníctve je rovnako absurdné, ako keby vyhlásili boj s korupciou. Na sociálnej sieti to vyhlásil premiér Eduard Heger (OĽaNO) v reakcii na ich kritiku.

"Počas ich vládneho obdobia mali jedinečnú príležitosť priebežne budovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Namiesto toho sme sa dočkali káuz, rozkrádania, chátrania nemocníc a stupňujúcej sa frustrácie pacientov aj personálu," skonštatoval.

Premiér poukázal na to, že súčasná vláda zdravotníkom okrem iného zvýšila platy, presadila viaceré reformy a začala s výstavbou dvoch nových nemocníc. "Páni Fico a Pellegrini, ako bývalí premiéri, pre zdravotníctvo neurobili v porovnaní s nami takmer nič. Ste symbolom neschopnosti a tragédie slovenského zdravotníctva," doplnil.

Opozičný Smer aj Hlas tento týždeň skritizovali vládu za nečinnosť v súvislosti s hromadnými výpoveďami lekárov. Smer podal návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady SR k situácii v zdravotníctve. Hlas vyzval premiéra na konkrétne riešenia.

Začiatkom októbra malo podať hromadné výpovede vyše 2 100 lekárov z 31 slovenských nemocníc. Lekárski odborári výpovede vysvetlili nesúhlasom s aktuálnymi podmienkami v systéme.

 Nezistilo sa žiadne porušenie pravidiel vývozu tovarov do Ruska

Žiadne porušenie pravidiel vývozu tovarov do Ruska v súvislosti so sankciami sa nezistilo. Po stredajšom rokovaní Bezpečnostnej rady SR o tom informoval premiér Eduard Heger (OĽaNO) s tým, že Finančná správa (FS) SR preverila všetky medializované prípady dovozu a vývozu tovaru. Colníci zároveň podľa Hegera prijali v tejto súvislosti aj opatrenia.

"Podľa toho, ako nás informoval prezident FS Jiří Žežulka, všetok tovar, ktorý sa medializoval, bol kontrolovaný papierovo i fyzicky, k žiadnym porušeniam sankcií nedošlo," zdôraznil Heger. Upozornil, že do Ruskej federácie exportujú aj iné krajiny, a to v oveľa väčšom objeme. "Náš vývoz do Ruskej federácie, naopak, klesol," upozornil.

Premiér avizoval takisto opatrenia, ktoré sa v tejto súvislosti prijmú na podnet FS. "Jednak sa zintenzívni spolupráca s Českou republikou, zavedie sa nový systém školenia pracovníkov v tejto oblasti a výrazne sa posilní tiež spolupráca medzi FS a ministerstvom hospodárstva," spresnil Heger.

Pripomenul, že téme sa bližšie bude venovať stredajší brannobezpečnostný výbor parlamentu.

Chýbajúce výdavkové limity ohrozujú platby z plánu obnovy, potvrdil premiér

I keď parlament v marci schválil zavedenie výdavkových limitov verejnej správy, do štátneho rozpočtu na rok 2023 sa nedostali. Nakoľko si ale Slovensko stanovilo zavedenie výdavkových limitov ako jeden z míľnikov Plánu obnovy a odolnosti, hrozí pozastavenie platieb od EÚ. V utorok (8. 11.) to na tlačovej konferencii venovanej výzvam z plánu obnovy v zdravotníctve potvrdil premiér Eduard Heger. O probléme už rokoval aj s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou.

"Riziko tu je, som si toho vedomý," povedal Heger. Podľa premiéra je Slovensko v zložitej situácii, keď sa musí rátať s vysokými výdavkami zo štátneho rozpočtu na riešenie energetickej krízy. Heger je presvedčený, že pokiaľ by vláda nečelila počas svojho mandátu štyrom vážnym krízam, boli by výdavkové limity už dávno zavedené.

Generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy Úradu vlády SR Lívia Vašáková spresnila, že EK považuje chýbajúce výdavkové limity v štátnom rozpočte za zvrátenie míľnika, ktorý Slovensko už deklarovalo ako splnený. "Je to vec, ktorú berieme vážne a s Európskou komisiou o nej rokujeme," dodala Vašáková.

Nezaradenie výdavkových limitov do štátneho rozpočtu na budúci rok je aj jedným z dôvodov, pre ktorý tento zákon roka odmieta podporiť aj opozičná strana SaS. Jej predseda Richard Sulík upozornil na problém ohrozenia platieb z EÚ na sociálnej sieti. Liberálom podľa neho prekáža najmä plánovaný rekordný deficit na úrovni 7,9 miliardy eur (6,44 percenta hrubého domáceho produktu).

Premiér odcestoval na trojdňovú zahraničnú pracovnú cestu

Premiér Heger odcestoval v stredu doobeda na trojdňovú zahraničnú pracovnú cestu. Navštívi Poľsko, Fínsko, Česko a napokon Estónsko. Jednou z tém rokovaní so zahraničnými partnermi bude aj reforma vzdelávania a prevencia radikalizácie na školách.

Najskôr sa predseda vlády v poľskom meste Rzeszów zúčastní na spoločnom vojenskom cvičení vojakov krajín V4, USA a Veľkej Británie pod názvom Puma 22. Potom ho čaká v Helsinkách návšteva Fínskej národnej agentúry pre vzdelávanie.

Vo štvrtok (10. 11.) Hegera prijme prezident Fínska Sauli Niinistö. S fínskou premiérkou Sannou Marinovou bude rokovať o aktuálnej situácii v Európe, hybridných hrozbách a energetike. Navštívi aj Helsinskú univerzitu a Aalto univerzitu.

Spoločne s českým predsedom vlády Petrom Fialom položia v piatok (11. 11.) v Prahe vence k pamätníku československých legionárov pri príležitosti Dňa vojnových veteránov. Potom sa zúčastnia na Európskom jadrovom fóre.

Predseda slovenského vládneho kabinetu sa napokon presunie do Tallinnu, kde sa stretne s estónskou premiérkou Kajou Kallasovou. V hlavnom meste Estónska Heger navštívi aj e-Estonia Briefing Centre.

S Fialom bude hovoriť o riešení nelegálnej migrácie

Predseda vlády Heger sa vo štvrtok (10. 11.) stretne so svojím českým náprotivkom Petrom Fialom. Diskutovať chcú o situácii s nelegálnou migráciou na spoločnej hranici. Slovenský premiér o tom informoval po stredajšom rokovaní Bezpečnostnej rady SR, ktorá sa zaoberala aj nárastom nelegálnej migrácie na území SR.

"Na stretnutí predstavíme návrhy riešení, verím, že nájdeme dohodu, lebo to, čo sa deje na slovensko-českej hranici, nemôže pokračovať," uviedol premiér.

Po rokovaní bezpečnostnej rady a scenároch ďalšieho vývoja, ktoré predstavilo na zasadnutí ministerstvo vnútra, sa podľa premiéra ukazuje ako nevyhnutné posilnenie ochrany vonkajšej schengenskej hranice. "V tomto zmysle je potrebné posilniť zmiešané medzinárodné hliadky a tiež jednotky Frontexu na srbsko-maďarských hraniciach," dodal premiér.

V dôsledku nárastu prevádzačstva a nelegálnej migrácie zaviedla ČR na hranici so SR dočasné kontroly.

(tasr)

  |  

Musk predal akcie Tesly v hodnote takmer štyroch miliárd dolárov

Generálny riaditeľ výrobcu elektromobilov Tesla Elon Musk predal ďalších 19,5 milióna akcií automobilky v hodnote 3,95 miliardy dolárov. Informuje o tom spravodajský portál BBC s odvolaním sa na americké úrady.

Správa prišla necelé dva týždne po tom, ako najbohatší muž na svete dokončil prevzatie spoločnosti Twitter za 44 miliárd dolárov. Cena akcií Tesly od začiatku tohto roka klesla o viac ako 50 percent.

Dôvod najnovšieho predaja, ktorý sa uskutočnil minulý týždeň, podľa BBC zatiaľ nezverejnili.

Predaj týchto akcií dostal doterajšiu celkovú hodnotu akcií Tesly, ktoré Musk predal odkedy ohlásil, že kúpil podiel v Twitteri, na takmer 20 miliárd dolárov. V apríli predal akcie Tesly v hodnote 8,5 miliardy a v auguste ďalšie za asi sedem miliárd. V auguste tiež akcionári schválili rozštiepenie akcií Tesly v pomere tri ku jednej, čo čiastočne zodpovedá za pokles ich hodnoty.

(sita)

  |  

Vo veku 89 rokov zomrel bývalý politik Ivan Čarnogurský

Vo veku 89 rokov zomrel politik a spoluzakladateľ KDH Ivan Čarnogurský. Informáciu pre Štandard potvrdil jeho brat Ján Čarnogurský.

"Ivan Čarnogurský sa spolupodieľal na formovaní hnutia a základných kresťanských, demokratických a národných pilieroch, o ktoré sa hnutie opiera dodnes," uviedla hovorkyňa KDH Lenka Halamová s tým, že mu ďakujú za dlhoročnú službu.

Narodil sa 27. mája 1933 v Bratislave. Študoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave aj na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Po skončení štúdia pôsobil ako inžinier na viacerých pozíciách.

Po novembrových udalostiach v roku 1989 patril spolu s bratom Jánom Čarnogurským k zakladajúcim členom KDH. Po prvých slobodných voľbách v roku 1990 sa stal poslancom a podpredsedom Slovenskej národnej rady. Po voľbách v roku 1992 zastupoval KDH vo Federálnom zhromaždení v Prahe.

V rokoch 1990 až 1995 bol generálnym riaditeľom podniku Hydrostav Bratislava. Po odchode bol až do roku 2002 riaditeľom bratislavskej firmy Ipec Projekt.

Bol aktívny v čínsko-slovenskej obchodnej spolupráci, v Republikovej únii zamestnávateľov, podnikateľské aktivity mal aj v Egypte, kde sa podieľal na budovaní plavebných komôr na rieke Níl.

Bol synom poslanca HSĽS Pavla Čarnogurského a bratom slovenského disidenta a bývalého predsedu vlády i predsedu KDH Jána Čarnogurského.

(tasr, fed)

  |  

Japonský cisár udelil Miroslavovi Lajčákovi štátne vyznamenanie

Japonský cisár Naruhito udelil v stredu slovenskému diplomatovi Miroslavovi Lajčákovi vyznamenanie Veľkostuha Radu vychádzajúceho slnka za jeho prínos v prehlbovaní vzťahov medzi Slovenskom a Japonskom. Informovalo o tom japonské veľvyslanectvo v Bratislave.

Slávnostné udeľovanie štátnych vyznamenaní sa uskutočnilo v cisárskom paláci v Tokiu. Veľkostuha Radu vychádzajúceho slnka je najvyšším ocenením spomedzi šiestich vyznamenaní Radu vychádzajúceho slnka a Lajčák je vôbec prvým slovenským občanom, ktorý ho získal. Rovnaké vyznamenanie bolo tento rok okrem Lajčáka udelené ďalším 12 cudzím štátnym príslušníkom.

Lajčák pôsobil v rokoch 1994 – 1998 ako slovenský veľvyslanec v Japonsku, kde sa snažil o zviditeľnenie Slovenska. Ako uvádza japonské veľvyslanectvo v Bratislave, zohral významnú úlohu pri stimulácii parlamentných vzťahov a výmen medzi oboma krajinami.

K posilneniu priateľských vzťahov prispel aj ako minister zahraničných vecí Slovenskej republiky. Jeho ministerské aktivity vyústili do množstva návštev vysokopostavených predstaviteľov Japonska v Slovenskej republike – napríklad návštevy japonskej princeznej Akišino alebo niekdajšieho premiéra Šinzóa Abeho, ktorá bola vôbec prvou návštevou japonského premiéra na Slovensku.

Miroslav Lajčák v súčasnosti pôsobí ako osobitný predstaviteľ Európskej únie pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a pre otázky západného Balkánu.

Rad vychádzajúceho slnka je japonské štátne vyznamenanie založené v roku 1875. Udeľuje sa osobnostiam za mimoriadny prínos na poli medzinárodných vzťahov, propagáciu a podporu japonskej kultúry či prínos v rôznych ďalších oblastiach, napríklad v rozvoji prosperity alebo v ochrane životného prostredia.

Nositeľmi tohto vyznamenania sú aj zakladateľ univerzitných štúdií japonského jazyka v SR Štefan Pecho a František Šebej za aktivity súvisiace s jeho pôsobením v Národnej rade SR a v karate.

(tasr)

  |  

NASA opäť posunula štart misie Artemis. Dôvodom je tropická búrka blížiaca sa k Floride

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) v noci na stredu oznámil, že pre nepriaznivé poveternostné podmienky odložil štart superťažkej rakety SLS (Space Launch System), ktorá mala v rámci programu Artemis I vyniesť do vesmíru kozmickú loď Orion bez posádky.

Dôvod presunutia štartu misie je podľa NASA tropická búrka Nicole, ktorá sa presúva k Floride, kde sa nachádza aj Kennedyho vesmírne stredisko. Pôvodne bolo vypustenie SLS naplánované na 14. novembra, uskutoční sa však o dva dni neskôr.

NASA zároveň uviedla, že najbližší náhradný dátum štartu je 19. novembra. Pracuje však aj na záložnom pláne, keby sa štart opäť neuskutočnil. Misia Artemis I má za cieľ vyskúšať raketu SLS a kozmickú loď Orion, v ktorej sú umiestnené figuríny vybavené senzormi.

Po tomto skúšobnom lete bude nasledovať misia Artemis II aj s ľudskou posádkou. Štart rakety Orion je naplánovaný na máj 2024. Vyvrcholením má byť misia Artemis III, ku ktorej dôjde najskôr v roku 2025 a jej hlavným cieľom je opätovne dostať ľudí na povrch Mesiaca.

(tasr)

  |  

KĽDR vypálila balistickú raketu do Japonského mora, uviedla juhokórejská armáda

Severná Kórea vypálila v stredu smerom do Japonského mora balistickú raketu krátkeho doletu. S odvolaním sa na juhokórejskú armádu o tom informuje tlačová agentúra Jonhap.

Zbor náčelníkov štábov (JCS) armády Južnej Kórey uviedol, že zaznamenal vystrelenie rakety z oblasti Sukčchon v provincii Južný Pchjongan v stredu okolo 15.31 miestneho času.

Japonská tlačová agentúra Kjódó citovala zdroj z japonskej vlády, podľa ktorého raketa dopadla mimo výhradnej ekonomickej zóny Japonska.

Severná Kórea minulý týždeň vypálila vyše 30 rakiet do Japonského a Žltého mora v reakcii na šesťdňové spoločné vojenské cvičenie Južnej Kórey a Spojených štátov, ktoré sa skončilo uplynulú sobotu. V pondelok armáda KĽDR pohrozila v tejto súvislosti "ráznymi a zdrvujúcimi" opatreniami.

V súvislosti so zvýšenou vojenskou aktivitou Severnej Kórey sa množia náznaky, že KĽDR už dokončila prípravy na svoj siedmy jadrový test.

(tasr)