Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tretí pilier má byť atraktívnejší, plénum schválilo novelu zákona

Národná rada (NR) SR v stredu schválila novelu zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení z dielne poslancov za SaS. Cieľom je zatraktívnenie a zefektívnenie sporenia v treťom pilieri dôchodkového sporenia. Postupne sa zníži poplatok za správu príspevkového doplnkového dôchodkového fondu z maximálnej hodnoty 1,2 percenta z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde na maximálnu hodnotu jedno percento.

Predkladatelia poukázali na to, že jedným z vážnych problémov tretieho piliera, ktorý má negatívny vplyv na výšku dôchodkov, je nesprávne nastavenie regulácie poplatkov. Konkrétne je podľa nich príliš vysoko nastavený strop poplatkov za správu. Podotkli, že účastníci tretieho piliera tak prichádzajú o príliš vysokú časť svojho majetku a zároveň doplnkové dôchodkové spoločnosti sú nedostatočne motivované zhodnocovať úspory, keďže väčšinu ich príjmov tvoria odplaty za správu a nie za zhodnotenie majetku.

Plénum odobrilo aj pozmeňujúci návrh poslanca Tomáša Lehotského (SaS). Namiesto jednorazového zníženia sa bude postupne znižovať súčasná percentuálna sadzba odplaty za správu príspevkového doplnkového dôchodkového fondu od roku 2023 do konca roka 2025. Konečnou percentuálnou sadzbou bude hodnota jedno percento.

Zároveň sa znižuje maximálna výška odmeny za uzatvorenie účastníckej zmluvy doplnkového dôchodkového sporenia z 10 percent na 8 percent priemernej mesačnej mzdy.

Vytvárajú sa tiež predpoklady na vznik takzvanej oranžovej obálky, teda miesta nezávislého od poskytovateľa sporenia, kde sa budúci dôchodca dozvie informácie o stave a predpokladanom vývoji jeho hmotného zabezpečenia v starobe.

(tasr)

Minúta  |  

Hamran: Hraničné kontroly na vnútorných hraniciach by nič neriešili. Tie české sú deravé ako rešeto

Hraničné kontroly na vnútorných hraniciach sú neopodstatnené. Je to v rozpore s kódexom schengenských hraníc. Nelegálna migrácia a zvýšený pohyb na vonkajších hraniciach nie sú v zmysle kódexu považované za bezpečnostné riziko. V stredu po rokovaní bezpečnostnej rady o tom informoval policajný prezident Štefan Hamran

"Som rád, že Slovenská republika sa vybrala cestou, že bude dodržiavať dohodnuté medzinárodné pravidlá hry. Pretože v kódexe je pomerne jasne a zrozumiteľne napísané, kedy je možné zaviesť hraničné kontroly na vnútorných hraniciach, kedy sú opodstatnené," povedal Hamran. Také prípady podľa neho neboli naplnené.

Hamran sa zúčastnil na rokovaní s policajnými prezidentmi Česka, Maďarska a Rakúska. Stanovili si tam tri priority, ktoré sa prenesú na politickú úroveň. Ide o výrazne posilnenie vonkajšej hranice schengenského priestoru na maďarsko-srbských hraniciach. Posilniť sa majú aj spoločné hliadky slovenskej polície, ktoré zaviedla v Maďarsku. "Všetky záchyty ľudí, ktoré tam máme spoločne s maďarskými kolegami, sme schopní eskortovať späť na územie Srbskej republiky," poznamenal šéf policajtov.

Uzavrieť hranicu je nemožná misia

"V súčasnosti nie je možné silami a prostriedkami slovenskej polície hermeticky uzavrieť slovensko-maďarskú štátnu hranicu. Je to nemožná misia," povedal. Kontroly by podľa Hamrana aj tak nič neriešili, lebo nelegálnymi migrantmi sú vo väčšine Sýrčania.

Pre nich platí uznesenie Európskeho parlamentu o sýrskom konflikte, ktorý hovorí, že sýrski migranti sa nevracajú. "Nie je ich možné administratívne vyhostiť, tým pádom ich nie je možné obmedziť na osobnej slobode," podotkol.

Polícia podľa neho neeviduje trestné činy, ktoré by spáchali nelegálni migranti zo Sýrie. Zvyšuje svoje hliadky najmä na západe Slovenska, kde sa objavujú.

Nelegálna migrácia po balkánskej trase je podľa neho komplexný problém, ktorý sa týka celej Európskej únie. Nepovažuje za správne porovnávať migračnú vlnu v roku 2015, keď Nemecko bralo všetkých ilegálnych migrantov. "Dnes ich Nemecko masívne vracia Rakúšanom aj Českej republike, pretože je zrejme trh nasýtený," poznamenal Hamran. Zároveň dodal, že české kontroly na hraniciach sú "deravé ako rešeto".

To, čo hovorí Kaliňák, je neakceptovateľné

Ministerstvo vnútra (MV) SR sa ohradilo voči vyjadreniam podpredsedu strany Smer-SD Erika Kaliňáka. Ten vo svojom videu na sociálnej sieti tvrdí, že „ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) trápi len to, že nelegálnym imigrantom bude variť za 2,4 milióna eur tá istá napriamo vybraná firma, ktorá dodávala jedlo aj pre Ukrajincov. „Je to podsúvaná lož, alebo si pán Kaliňák zistil zlé informácie, ktoré verejnosti 'veľkolepo' ponúka," uviedla v tlačovej správe hovorkyňa MV SR Zuzana Eliášová.

Ako dodala, Okresný súd Senica vydal vo štvrtok 3. novembra príkaz prednostu na vecné plnenie, a to na poskytnutie jedného teplého jedla za deň podľa požiadaviek a spresnenia počtov správcom stanového tábora. Dodala, že toto vecné plnenie bolo uložené Slovenskému Červenému krížu.

Erik Kaliňák vo svojom videu taktiež tvrdí, že Mikulec a policajný prezident Štefan Hamran „premiestnili imigrantov z podlahy stanice na podlahu vo vedľajšej garáži. Toto je absolútne neakceptovateľné, a to bez ohľadu na to, či ste za, alebo proti imigrácii".

Hovorkyňa rezortu Eliášová označila Kaliňákové slová ako závadzajúce a oponuje, že zo stanového mestečka sú presúvané len rodiny s deťmi do priestoru pošty, kde sú postele s matracmi, čo je podľa nej humánne rozhodnutie. „Malé deti potrebujú pocit bezpečia a treba s nimi zaobchádzať s najvyššou citlivosťou aj v ťažkých podmienkach," uzavrela Eliášová.

(tasr, sita)

Minúta  |  

Poslanci si v parlamente minútou ticha pripomenuli zosnulého Ivana Čarnogurského

Poslanci Národnej rady (NR) SR si minútou ticha uctili pamiatku zosnulého Ivana Čarnogurského. Urobili tak v úvode stredajšieho hlasovania. Pripomenuli si jeho politickú kariéru a prácu pre Slovensko.

Politik a spoluzakladateľ KDH Ivan Čarnogurský zomrel vo veku 89 rokov. Narodil sa 27. mája 1937 v Bratislave. Študoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave aj na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Po skončení štúdia pôsobil ako inžinier na viacerých pozíciách.

Po novembrových udalostiach v roku 1989 patril spolu s bratom Jánom Čarnogurským k zakladajúcim členom KDH. Po prvých slobodných voľbách v roku 1990 sa stal poslancom a podpredsedom Slovenskej národnej rady.

(tasr)

Minúta  |  

Koncom roka 2024 by mohlo byť v Ozbrojených silách SR takmer 21-tisíc vojakov

Koncom roka 2024 by mohlo v Ozbrojených silách (OS) SR pôsobiť 20 703 vojakov a 4 500 zamestnancov. Vyplýva to z návrhu početných stavov z dielne Ministerstva obrany SR, ktorý v stredu schválila vláda.

Oproti celkovým početným stavom, ktoré schválila vláda v roku 2021, sa majú počty ľudí v ozbrojených silách zvýšiť o 821 profesionálnych vojakov a 20 zamestnancov. Rezort obrany potrebu zvýšenia zdôvodňuje budovaním ťažkej mechanizovanej brigády a ostatných cieľov spôsobilostí NATO 2021, ako aj spôsobilostí pre kybernetické operácie.

Poukazuje aj na organizačné zmeny v rámci modernizačných projektov s dôrazom na zavedenie nových stíhacích lietadiel F-16, tankovej platformy Leopard 2A4, pásových a kolesových obrnených bojových vozidiel pechoty. Rovnako sa buduje aj štruktúra zdravotníckej jednotky.

Zvýšiť by sa mali aj počty vojakov vyčlenených na plnenie úloh ministerstva, Vojenskej polície, akadémie ozbrojených síl a ďalších organizácií ministerstva o 309 ľudí. Personálne by sa mal posilniť napríklad vojenský zdravotnícky personál vojenskej nemocnice v Ružomberku, ďalším dôvodom nárastu je stabilizácia a rozvoj pedagogického personálu a prípravy profesionálnych vojakov v prípravnej štátnej službe či potreba zabezpečenia zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia mladých športovcov vo Vojenskom športovom centre Dukla Banská Bystrica v druhoch športov, ktoré sú zaradené do programu najbližších olympijských hier s potenciálom úspešného reprezentovania SR.

Materiál stanovuje aj tabuľkové počty zbraní, zbraňových systémov a bojovej techniky. Oproti návrhu schválenému v roku 2021 sa zvyšuje počet bojových tankov o 15 kusov zavedením tankov Leopard 2A4. O 225 kusov viac má byť obrnených bojových vozidiel pechoty vzhľadom na zavedenie vozidiel Patria. O 14 kusov sa zvýši počet bojových a cvičných lietadiel v súlade s plánom dodania stíhacích lietadiel F-16. Narastie aj počet vrtuľníkov, majú byť dodané dva black hawky. Do počtov sa majú zahrnúť zásoby na zabezpečenie bojovej činnosti.

V Trebišove by mal vzniknúť 25. motorizovaný prápor. Do Jamníka by sa mal presunúť 52. výsadkový prápor.

(tasr)

Minúta  |  

Ste symbolom neschopnosti a tragédie nášho zdravotníctva, odkazuje Heger expremiérom Ficovi a Pellegrinimu

Zvolávanie mimoriadnej schôdze Smerom a Hlasom k situácii v zdravotníctve je rovnako absurdné, ako keby vyhlásili boj s korupciou. Na sociálnej sieti to vyhlásil premiér Eduard Heger (OĽaNO) v reakcii na ich kritiku.

"Počas ich vládneho obdobia mali jedinečnú príležitosť priebežne budovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Namiesto toho sme sa dočkali káuz, rozkrádania, chátrania nemocníc a stupňujúcej sa frustrácie pacientov aj personálu," skonštatoval.

Premiér poukázal na to, že súčasná vláda zdravotníkom okrem iného zvýšila platy, presadila viaceré reformy a začala s výstavbou dvoch nových nemocníc. "Páni Fico a Pellegrini, ako bývalí premiéri, pre zdravotníctvo neurobili v porovnaní s nami takmer nič. Ste symbolom neschopnosti a tragédie slovenského zdravotníctva," doplnil.

Opozičný Smer aj Hlas tento týždeň skritizovali vládu za nečinnosť v súvislosti s hromadnými výpoveďami lekárov. Smer podal návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady SR k situácii v zdravotníctve. Hlas vyzval premiéra na konkrétne riešenia.

Začiatkom októbra malo podať hromadné výpovede vyše 2 100 lekárov z 31 slovenských nemocníc. Lekárski odborári výpovede vysvetlili nesúhlasom s aktuálnymi podmienkami v systéme.

 Nezistilo sa žiadne porušenie pravidiel vývozu tovarov do Ruska

Žiadne porušenie pravidiel vývozu tovarov do Ruska v súvislosti so sankciami sa nezistilo. Po stredajšom rokovaní Bezpečnostnej rady SR o tom informoval premiér Eduard Heger (OĽaNO) s tým, že Finančná správa (FS) SR preverila všetky medializované prípady dovozu a vývozu tovaru. Colníci zároveň podľa Hegera prijali v tejto súvislosti aj opatrenia.

"Podľa toho, ako nás informoval prezident FS Jiří Žežulka, všetok tovar, ktorý sa medializoval, bol kontrolovaný papierovo i fyzicky, k žiadnym porušeniam sankcií nedošlo," zdôraznil Heger. Upozornil, že do Ruskej federácie exportujú aj iné krajiny, a to v oveľa väčšom objeme. "Náš vývoz do Ruskej federácie, naopak, klesol," upozornil.

Premiér avizoval takisto opatrenia, ktoré sa v tejto súvislosti prijmú na podnet FS. "Jednak sa zintenzívni spolupráca s Českou republikou, zavedie sa nový systém školenia pracovníkov v tejto oblasti a výrazne sa posilní tiež spolupráca medzi FS a ministerstvom hospodárstva," spresnil Heger.

Pripomenul, že téme sa bližšie bude venovať stredajší brannobezpečnostný výbor parlamentu.

Chýbajúce výdavkové limity ohrozujú platby z plánu obnovy, potvrdil premiér

I keď parlament v marci schválil zavedenie výdavkových limitov verejnej správy, do štátneho rozpočtu na rok 2023 sa nedostali. Nakoľko si ale Slovensko stanovilo zavedenie výdavkových limitov ako jeden z míľnikov Plánu obnovy a odolnosti, hrozí pozastavenie platieb od EÚ. V utorok (8. 11.) to na tlačovej konferencii venovanej výzvam z plánu obnovy v zdravotníctve potvrdil premiér Eduard Heger. O probléme už rokoval aj s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou.

"Riziko tu je, som si toho vedomý," povedal Heger. Podľa premiéra je Slovensko v zložitej situácii, keď sa musí rátať s vysokými výdavkami zo štátneho rozpočtu na riešenie energetickej krízy. Heger je presvedčený, že pokiaľ by vláda nečelila počas svojho mandátu štyrom vážnym krízam, boli by výdavkové limity už dávno zavedené.

Generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy Úradu vlády SR Lívia Vašáková spresnila, že EK považuje chýbajúce výdavkové limity v štátnom rozpočte za zvrátenie míľnika, ktorý Slovensko už deklarovalo ako splnený. "Je to vec, ktorú berieme vážne a s Európskou komisiou o nej rokujeme," dodala Vašáková.

Nezaradenie výdavkových limitov do štátneho rozpočtu na budúci rok je aj jedným z dôvodov, pre ktorý tento zákon roka odmieta podporiť aj opozičná strana SaS. Jej predseda Richard Sulík upozornil na problém ohrozenia platieb z EÚ na sociálnej sieti. Liberálom podľa neho prekáža najmä plánovaný rekordný deficit na úrovni 7,9 miliardy eur (6,44 percenta hrubého domáceho produktu).

Premiér odcestoval na trojdňovú zahraničnú pracovnú cestu

Premiér Heger odcestoval v stredu doobeda na trojdňovú zahraničnú pracovnú cestu. Navštívi Poľsko, Fínsko, Česko a napokon Estónsko. Jednou z tém rokovaní so zahraničnými partnermi bude aj reforma vzdelávania a prevencia radikalizácie na školách.

Najskôr sa predseda vlády v poľskom meste Rzeszów zúčastní na spoločnom vojenskom cvičení vojakov krajín V4, USA a Veľkej Británie pod názvom Puma 22. Potom ho čaká v Helsinkách návšteva Fínskej národnej agentúry pre vzdelávanie.

Vo štvrtok (10. 11.) Hegera prijme prezident Fínska Sauli Niinistö. S fínskou premiérkou Sannou Marinovou bude rokovať o aktuálnej situácii v Európe, hybridných hrozbách a energetike. Navštívi aj Helsinskú univerzitu a Aalto univerzitu.

Spoločne s českým predsedom vlády Petrom Fialom položia v piatok (11. 11.) v Prahe vence k pamätníku československých legionárov pri príležitosti Dňa vojnových veteránov. Potom sa zúčastnia na Európskom jadrovom fóre.

Predseda slovenského vládneho kabinetu sa napokon presunie do Tallinnu, kde sa stretne s estónskou premiérkou Kajou Kallasovou. V hlavnom meste Estónska Heger navštívi aj e-Estonia Briefing Centre.

S Fialom bude hovoriť o riešení nelegálnej migrácie

Predseda vlády Heger sa vo štvrtok (10. 11.) stretne so svojím českým náprotivkom Petrom Fialom. Diskutovať chcú o situácii s nelegálnou migráciou na spoločnej hranici. Slovenský premiér o tom informoval po stredajšom rokovaní Bezpečnostnej rady SR, ktorá sa zaoberala aj nárastom nelegálnej migrácie na území SR.

"Na stretnutí predstavíme návrhy riešení, verím, že nájdeme dohodu, lebo to, čo sa deje na slovensko-českej hranici, nemôže pokračovať," uviedol premiér.

Po rokovaní bezpečnostnej rady a scenároch ďalšieho vývoja, ktoré predstavilo na zasadnutí ministerstvo vnútra, sa podľa premiéra ukazuje ako nevyhnutné posilnenie ochrany vonkajšej schengenskej hranice. "V tomto zmysle je potrebné posilniť zmiešané medzinárodné hliadky a tiež jednotky Frontexu na srbsko-maďarských hraniciach," dodal premiér.

V dôsledku nárastu prevádzačstva a nelegálnej migrácie zaviedla ČR na hranici so SR dočasné kontroly.

(tasr)

Minúta  |  

Musk predal akcie Tesly v hodnote takmer štyroch miliárd dolárov

Generálny riaditeľ výrobcu elektromobilov Tesla Elon Musk predal ďalších 19,5 milióna akcií automobilky v hodnote 3,95 miliardy dolárov. Informuje o tom spravodajský portál BBC s odvolaním sa na americké úrady.

Správa prišla necelé dva týždne po tom, ako najbohatší muž na svete dokončil prevzatie spoločnosti Twitter za 44 miliárd dolárov. Cena akcií Tesly od začiatku tohto roka klesla o viac ako 50 percent.

Dôvod najnovšieho predaja, ktorý sa uskutočnil minulý týždeň, podľa BBC zatiaľ nezverejnili.

Predaj týchto akcií dostal doterajšiu celkovú hodnotu akcií Tesly, ktoré Musk predal odkedy ohlásil, že kúpil podiel v Twitteri, na takmer 20 miliárd dolárov. V apríli predal akcie Tesly v hodnote 8,5 miliardy a v auguste ďalšie za asi sedem miliárd. V auguste tiež akcionári schválili rozštiepenie akcií Tesly v pomere tri ku jednej, čo čiastočne zodpovedá za pokles ich hodnoty.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.