Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sulík podozrieva Klusa, že má za hlasovanie s koalíciou prisľúbené teplé miesto v Bruseli

Predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík sa domnieva, že ich odídenec Martin Klus hlasoval v utorok s koalíciou výmenou za niečo, „napríklad nejaké teplé miesto v Bruseli". Povedal to v stredu na tlačovej konferencii.

Klus podľa jeho slov najprv pomohol spolu s liberálmi zabrániť tomu, aby v parlamente prešiel návrh Sme rodina na zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) pre lyžiarske vleky, lanovky a akvaparky od začiatku budúceho roka do konca apríla budúceho roka z 20 na 10 percent. Sulík upresnil, že návrh neprešiel presne o jeden hlas, za čo sa Klusovi podľa svojich slov osobne poďakoval.

O niekoľko minút neskôr pri hlasovaní o zmenách pravidiel v druhom pilieri dôchodkového sporenia sa už Martin Klus prezentoval. „Ja nerozumiem, ako môže človek, ktorý dlhé roky spolupracuje so stranou, pre ktorú sú vyššie dane červenou čiarou a je s tým evidentne stotožnený, zrazu a vedome svojím hlasom prispieť k tomu, aby bol parlament uznášaniaschopný, pretože bez jeho hlasu by nebol. Umožnil, aby následne prešlo zdaňovanie dôchodkov,“ povedal Sulík.

Dodal, že pre neho osobne je to veľké sklamanie a od Klusa to nečakal. „Mám podozrenie, že za tým bude aj nejaký druh volebnej korupcie, napríklad nejaké teplé miesto v Bruseli. Ukáže nám to čas,“ vyhlásil Sulík.

Strana SaS nesúhlasí so zdanením úspor v druhom dôchodkovom pilieri pri jednorazovom výbere. Je to prvýkrát v histórii druhého piliera, že sa úspory sporiteľov budú zdaňovať. „Keď si niekto nasporil viac, ako je stanovené, tak tú sumu navyše si môže vybrať jednorazovým výberom. Keď sa tieto peniaze nezdaňujú po mesiacoch, nie je dôvod to zdaňovať, keď si to niekto vyberie ako celok,“ skonštatoval Sulík.

Sulík nevylučuje, že SaS bude hlasovať za odvolanie vlády

Sulík nevylučuje, že budú hlasovať za odvolanie vlády. „My sme nikdy nepovedali, že nepôjdeme do odvolávania vlády, ale nebudeme to iniciovať. Je pravda, že táto vláda je čistý chaos a rozhodnutie opustiť ju bolo najlepšie možné rozhodnutie,“ vyhlásil Sulík. Ako ďalej dodal, ku každému jednému odvolávaniu, ktoré do parlamentu príde, sa liberáli postavia tak, že si na poslaneckom klube najprv zvážia plusy a mínusy a rozhodnú sa. Sulíkovi bude podľa jeho slov záležať na tom, aby postupovali jednotne. „Vôbec nevylučujem, že budeme hlasovať za odvolanie vlády,“ podčiarkol šéf SaS.

Zároveň dodal, že sú pripravení podporiť aj predčasné voľby, no potrebná je najskôr zmena ústavy, ktorú SaS podporila v prvom čítaní. Návrh bol odsunutý o mesiac na návrh klubov OĽaNO, Sme rodina a Smer-SD. „Čiže najskôr v decembri môže prejsť v druhom čítaní zmena ústavy, ktorá je potrebná na predčasné voľby."

Niekedy v januári môžu byť vyhlásené, potom je 110-dňová technická lehota, čiže my sa reálne bavíme o júni,“ povedal Sulík. Lepší by však podľa neho bol februárový termín, pretože ak by nová vláda vznikla v septembri, musela by hneď aj stihnúť schváliť rozpočet na ďalší rok.

Na otázku, prečo odvolanie vlády nebudú sami iniciovať, Sulík odpovedal, že iniciovali už odvolávanie ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) a potom videli, že koalícia si dokázala „rôznymi čudnými dohodami kúpiť hlasy fašistov". Také odvolávanie potom podľa neho nemá zmysel, čo bolo vidieť aj pri siedmich pokusoch o odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO). „Načo bolo sedemkrát divadlo, keď vopred viete, že oni si tie hlasy zabezpečia,“ zhodnotil Sulík.

SaS sa rozhodne na zasadnutí poslaneckého klubu, ako bude hlasovať pri najbližšom odvolávaní Mikulca. Zasadnutie bude dnes alebo vo štvrtok, potom svoje rozhodnutie oznámia médiám a verejnosti. Návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Mikulcovi predkladá do parlamentu opozičná strana Smer-SD. Pôjde už o ôsmy pokus o odvolanie Mikulca.

V parlamente prešli vďaka spolupráci s kotlebovcami viaceré absurdnosti

Utorkový (8. 11.) hlasovací maratón v Národnej rade (NR) SR bol ukážkou "spolupráce a otvorených dohôd s kotlebovcami". Ako vyhlásil Sulík, vďaka tejto spolupráci podľa jeho slov prešli v NR SR viaceré absurdnosti.

Spomenul napríklad zákon o energetike z dielne Kataríny Hatrákovej (nezaradená) a Miloša Svrčeka (Sme rodina), ktorý podľa neho zakazuje firmám pripojiť sa priamo na hlavnú plynovú rúru. "Zatiaľ čo v elektroenergetike je dovolené pripojiť sa na hlavnú elektrickú sieť," podotkol.

Parlament v utorok zároveň neschválil novelu ústavného zákona o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach EÚ. "Bolo dohodnuté, že toto prejde, na tomto sa dlhé týždne pracovalo," zdôraznil Sulík. Koaličné Sme rodina podľa neho zablokovalo návrh spojenia eurovolieb s prezidentskými voľbami a tiež vládny návrh zákona o odbremenení cudzincov od byrokracie pri žiadaní o pobyt na území Slovenska.

"Čerešničkou na torte" bol podľa neho Svrčekov už spomínaný návrh znížiť daň z pridanej hodnoty (DPH) na 10 percent na lyžiarske vleky, umelé kúpaliská či hokejové štadióny. "Takto sa nedá fungovať, že na poslednú chvíľu tu niekto z klobúka vyčaruje nejakú zmenu. Toto sa nám podarilo zablokovať v parlamente, avšak nie natrvalo, bolo to len odsunuté. Ja teda dúfam, že sa nájde dostatok zdravého rozumu, aby takéto niečo, keď to príde na hlasovanie, nebolo schválené," skonštatoval predseda SaS s tým, že sú za zníženie DPH, ale musí to mať nejaký systém.

(sita, tasr)

Minúta  |  

Ľudí najviac ovplyvnilo zdraženie potravín, energií a dopravy

Najväčší vplyv na ľudí v rámci inflácie a zdražovania má zvyšovanie cien potravín, energií a dopravy. Informovala o tom v stredu spoločnosť Edenred, na základe ich dotazníkového prieskumu, ktorý sa uskutočnil v októbri na vzorke 1 122 respondentov.

Doplnila, že odpovedajúci mohli označiť najviac tri možnosti, pričom potraviny si vybralo 90,4 percenta, energie 84,5 percenta a rastúce ceny paliva a poplatkov za dopravu 53,5 percenta. Výrazný zásah do rozpočtu ľudia pociťujú aj pri zvyšujúcich sa cenách bývania (43,5 percenta), stravovania v reštauráciách (12,6 percenta), oblečenia (9,8 percenta), technických zariadení ako počítače či mobily (5,9 percenta), cestovného ruchu (5,7 percenta) a kultúrnych aktivít (2,1 percenta).

Respondenti prieskumu počítajú s výrazným alebo miernym zvyšovaním svojich výdavkov aj v najbližších mesiacoch vo všetkých dôležitých položkách. Oveľa vyššie výdavky predpokladajú pri potravinách (84 percent), energiách (83,3 percenta), bývaní (64,9 percenta), doprave (64,2 percenta) a stravovaní v reštauráciách (59,4 percenta).

"Je evidentné, že respondenti sú nastavení takpovediac na prežitie. Techniku a kultúrne podujatia, ako kino či divadlo, nepovažujú za dôležité, čo je v 21. storočí alarmujúce, no vzhľadom na súčasnú situáciu pochopiteľné," skonštatovala riaditeľka pre verejné záležitosti spoločnosti Lívia Bachratá.

(tasr)

Minúta  |  

Podľa Kremľa sú vzťahy Ruska a USA zlé a takými aj zatiaľ zostanú

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v stredu vyhlásil, že vzťahy Moskvy s Washingtonom pravdepodobne zostanú na súčasnej úrovni bez ohľadu na výsledky volieb do amerického Kongresu. "Vzťahy sú a zatiaľ zostanú zlé," vyhlásil Peskov podľa agentúry AFP a dodal, že voľby do amerického Kongresu na nich "nemôžu v podstate nič zmeniť".

Peskov uviedol, že Kremeľ analyzuje informácie o výsledkoch hlasovania, ktoré z USA priebežne prichádzajú. Uznal, že tieto voľby sú dôležité, ale ich význam pre bilaterálne vzťahy a ich budúcnosť v krátkodobom a strednodobom horizonte "netreba zveličovať".

Na margo nových podozrení z údajného zasahovania Ruska do volieb v USA, Peskov povedal: "Už sme si na to tak zvykli, že si ich nevšímame". Voľby do amerického Kongresu sa konali v utorok. Po zatvorení všetkých volebných miestností sa začalo sčítavanie hlasov.

Podľa priebežných výsledkov televízie CNN majú republikáni a demokrati v 100-miestnom Senáte po 48 kresiel.

Súčasný Senát je rozdelený v pomere 50:50 medzi obe politické strany. Rozhodujúci hlas má v tomto prípade viceprezidentka USA Kamala Harrisová.

V Snemovni reprezentantov – dolnej komore Kongresu – majú zatiaľ republikáni 199 kresiel a demokrati 172. Na jej ovládnutie treba 218 mandátov.

(tasr)

Minúta  |  

Tretí pilier má byť atraktívnejší, plénum schválilo novelu zákona

Národná rada (NR) SR v stredu schválila novelu zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení z dielne poslancov za SaS. Cieľom je zatraktívnenie a zefektívnenie sporenia v treťom pilieri dôchodkového sporenia. Postupne sa zníži poplatok za správu príspevkového doplnkového dôchodkového fondu z maximálnej hodnoty 1,2 percenta z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde na maximálnu hodnotu jedno percento.

Predkladatelia poukázali na to, že jedným z vážnych problémov tretieho piliera, ktorý má negatívny vplyv na výšku dôchodkov, je nesprávne nastavenie regulácie poplatkov. Konkrétne je podľa nich príliš vysoko nastavený strop poplatkov za správu. Podotkli, že účastníci tretieho piliera tak prichádzajú o príliš vysokú časť svojho majetku a zároveň doplnkové dôchodkové spoločnosti sú nedostatočne motivované zhodnocovať úspory, keďže väčšinu ich príjmov tvoria odplaty za správu a nie za zhodnotenie majetku.

Plénum odobrilo aj pozmeňujúci návrh poslanca Tomáša Lehotského (SaS). Namiesto jednorazového zníženia sa bude postupne znižovať súčasná percentuálna sadzba odplaty za správu príspevkového doplnkového dôchodkového fondu od roku 2023 do konca roka 2025. Konečnou percentuálnou sadzbou bude hodnota jedno percento.

Zároveň sa znižuje maximálna výška odmeny za uzatvorenie účastníckej zmluvy doplnkového dôchodkového sporenia z 10 percent na 8 percent priemernej mesačnej mzdy.

Vytvárajú sa tiež predpoklady na vznik takzvanej oranžovej obálky, teda miesta nezávislého od poskytovateľa sporenia, kde sa budúci dôchodca dozvie informácie o stave a predpokladanom vývoji jeho hmotného zabezpečenia v starobe.

(tasr)

Minúta  |  

Hamran: Hraničné kontroly na vnútorných hraniciach by nič neriešili. Tie české sú deravé ako rešeto

Hraničné kontroly na vnútorných hraniciach sú neopodstatnené. Je to v rozpore s kódexom schengenských hraníc. Nelegálna migrácia a zvýšený pohyb na vonkajších hraniciach nie sú v zmysle kódexu považované za bezpečnostné riziko. V stredu po rokovaní bezpečnostnej rady o tom informoval policajný prezident Štefan Hamran

"Som rád, že Slovenská republika sa vybrala cestou, že bude dodržiavať dohodnuté medzinárodné pravidlá hry. Pretože v kódexe je pomerne jasne a zrozumiteľne napísané, kedy je možné zaviesť hraničné kontroly na vnútorných hraniciach, kedy sú opodstatnené," povedal Hamran. Také prípady podľa neho neboli naplnené.

Hamran sa zúčastnil na rokovaní s policajnými prezidentmi Česka, Maďarska a Rakúska. Stanovili si tam tri priority, ktoré sa prenesú na politickú úroveň. Ide o výrazne posilnenie vonkajšej hranice schengenského priestoru na maďarsko-srbských hraniciach. Posilniť sa majú aj spoločné hliadky slovenskej polície, ktoré zaviedla v Maďarsku. "Všetky záchyty ľudí, ktoré tam máme spoločne s maďarskými kolegami, sme schopní eskortovať späť na územie Srbskej republiky," poznamenal šéf policajtov.

Uzavrieť hranicu je nemožná misia

"V súčasnosti nie je možné silami a prostriedkami slovenskej polície hermeticky uzavrieť slovensko-maďarskú štátnu hranicu. Je to nemožná misia," povedal. Kontroly by podľa Hamrana aj tak nič neriešili, lebo nelegálnymi migrantmi sú vo väčšine Sýrčania.

Pre nich platí uznesenie Európskeho parlamentu o sýrskom konflikte, ktorý hovorí, že sýrski migranti sa nevracajú. "Nie je ich možné administratívne vyhostiť, tým pádom ich nie je možné obmedziť na osobnej slobode," podotkol.

Polícia podľa neho neeviduje trestné činy, ktoré by spáchali nelegálni migranti zo Sýrie. Zvyšuje svoje hliadky najmä na západe Slovenska, kde sa objavujú.

Nelegálna migrácia po balkánskej trase je podľa neho komplexný problém, ktorý sa týka celej Európskej únie. Nepovažuje za správne porovnávať migračnú vlnu v roku 2015, keď Nemecko bralo všetkých ilegálnych migrantov. "Dnes ich Nemecko masívne vracia Rakúšanom aj Českej republike, pretože je zrejme trh nasýtený," poznamenal Hamran. Zároveň dodal, že české kontroly na hraniciach sú "deravé ako rešeto".

To, čo hovorí Kaliňák, je neakceptovateľné

Ministerstvo vnútra (MV) SR sa ohradilo voči vyjadreniam podpredsedu strany Smer-SD Erika Kaliňáka. Ten vo svojom videu na sociálnej sieti tvrdí, že „ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) trápi len to, že nelegálnym imigrantom bude variť za 2,4 milióna eur tá istá napriamo vybraná firma, ktorá dodávala jedlo aj pre Ukrajincov. „Je to podsúvaná lož, alebo si pán Kaliňák zistil zlé informácie, ktoré verejnosti 'veľkolepo' ponúka," uviedla v tlačovej správe hovorkyňa MV SR Zuzana Eliášová.

Ako dodala, Okresný súd Senica vydal vo štvrtok 3. novembra príkaz prednostu na vecné plnenie, a to na poskytnutie jedného teplého jedla za deň podľa požiadaviek a spresnenia počtov správcom stanového tábora. Dodala, že toto vecné plnenie bolo uložené Slovenskému Červenému krížu.

Erik Kaliňák vo svojom videu taktiež tvrdí, že Mikulec a policajný prezident Štefan Hamran „premiestnili imigrantov z podlahy stanice na podlahu vo vedľajšej garáži. Toto je absolútne neakceptovateľné, a to bez ohľadu na to, či ste za, alebo proti imigrácii".

Hovorkyňa rezortu Eliášová označila Kaliňákové slová ako závadzajúce a oponuje, že zo stanového mestečka sú presúvané len rodiny s deťmi do priestoru pošty, kde sú postele s matracmi, čo je podľa nej humánne rozhodnutie. „Malé deti potrebujú pocit bezpečia a treba s nimi zaobchádzať s najvyššou citlivosťou aj v ťažkých podmienkach," uzavrela Eliášová.

(tasr, sita)

Minúta  |  

Poslanci si v parlamente minútou ticha pripomenuli zosnulého Ivana Čarnogurského

Poslanci Národnej rady (NR) SR si minútou ticha uctili pamiatku zosnulého Ivana Čarnogurského. Urobili tak v úvode stredajšieho hlasovania. Pripomenuli si jeho politickú kariéru a prácu pre Slovensko.

Politik a spoluzakladateľ KDH Ivan Čarnogurský zomrel vo veku 89 rokov. Narodil sa 27. mája 1937 v Bratislave. Študoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave aj na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Po skončení štúdia pôsobil ako inžinier na viacerých pozíciách.

Po novembrových udalostiach v roku 1989 patril spolu s bratom Jánom Čarnogurským k zakladajúcim členom KDH. Po prvých slobodných voľbách v roku 1990 sa stal poslancom a podpredsedom Slovenskej národnej rady.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.