Preskočiť na obsah
  |  

Slovensko má prvého konzervatívneho ombudsmana

Poslanci Národnej rady SR zvolili v stredu za verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského a za predsedu Úradu pre verejné obstarávanie Petra Kuboviča.

Zo 138 prítomných bolo osem lístkov neplatných, Dobrovodského podporilo 81 poslancov, proti boli šiesti a zdržalo sa 43 poslancov.

Za Róberta Dobrovodského, ktorý doteraz pracoval ako asistent bývalej poslankyne OĽaNO Kataríny Hatrákovej, hlasovala tesná väčšina poslancov OĽaNO (27 z 47 poslancov), takmer celý klub Sme rodina (Zuzana Šebová nehlasovala), väčšina poslancov Smeru (24 z 27 poslancov klubu), jedenásť nezaradených poslancov (vrátane poslancov Tarabu, Kuffovcov, Klusa, Mičovského, Čepčeka a samozrejme poslankyne Hatrákovej). Niektorí konzervatívnejší poslanci odovzdali neplatný hlasovací lístok (napríklad Anna Andrejuvová či Peter Kremský).

Vzhľadom na jeho postoje a doterajšie pôsobenie možno povedať, že do úradu ombudsmana bol po prvýkrát zvolený konzervatívny kandidát. Dobrovodskému začne päťročné funkčné obdobie plynúť dňom zloženia sľubu.

https://standard.sk/274199/zvolenie-dobrovodskeho-za-ombudsmana-je-dobra-sprava/

Dobrovodský je právnik a univerzitný docent pôsobiaci na Katedre občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Taktiež je členom Legislatívnej rady vlády SR a člen Komisie pre tvorbu práva pri Ústavnoprávnom výbore NR SR. Dobrovodský pripravoval novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá zaviedla povinné zverejňovanie zmlúv. Taktiež pomáhal pri ochrane ľudských práv a slobôd maloletých detí či obetí domáceho násilia.

Okrem Dobrovodského sa o funkciu uchádzal aj Maroš Matiaško a Marián Török.

Matiaška podporilo 13 a Töröka 23 poslancov. Dobrovodského do funkcie navrhla poslankyňa Katarína Hatráková. Nahradí Máriu Patakyovú, ktorej sa skončilo funkčné obdobie ešte 29. marca. Prvý termín na podávanie návrhov pôvodne určili na 25. februára, odvtedy sa presúval až do septembra.

Kancelária verejného ochrancu práv opakovane upozorňovala, že jej na stole pribúdajú podnety, ktoré čakajú na zhodnotenie novým ombudsmanom.

Verejný ochranca práv je nezávislý orgán SR. Poslaním tejto inštitúcie je chrániť základné práva a slobody občanov pred orgánmi verejnej správy, teda napríklad úradmi, zdravotnou či Sociálnou poisťovňou. Úlohou ombudsmana je upozorňovať na porušovanie práv a žiadať o nápravu.

Peter Kubovič je novým predsedom ÚVO

Národná rada v stredu zvolila Petra Kuboviča za predsedu Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) na päťročné funkčné obdobie. Za jeho zvolenie hlasovalo 85 zo 141 prítomných poslancov. Navrhla ho vláda na základe verejného vypočutia.

Kubovič je v súčasnosti členom Rady ÚVO. Jeho pracovné skúsenosti zahŕňajú aj pôsobenie v Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave na pozícii špecialistu obstarávania. Bol tiež vedúcim odboru verejného obstarávania mesta Trnava. Ako riaditeľ odboru verejného obstarávania v minulosti pôsobil aj na ministerstve zahraničných vecí.

Peter Kubovič. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Šéfa ÚVO volí a odvoláva parlament. Vláda vyberá kandidáta na základe verejného vypočutia. Úrad vlády SR vyhlásil výzvu na prihlásenie záujemcov o kandidatúru na predsedu ÚVO. Doručené boli štyri žiadosti o účasť na verejnom vypočutí záujemcov o kandidatúru. Komisia odporučila na vypočutie dvoch záujemcov. Na základe verejného vypočutia následne vláda odobrila návrh na voľbu Kuboviča na šéfa ÚVO.

Parlament nezvolil podpredsedu NKÚ, voľba sa bude opakovať

Poslanci v stredu nezvolili podpredsedu Najvyššieho kontrolné úradu (NKÚ) SR. Nik z kandidátov nezískal potrebný počet hlasov. Na zvolenie bol potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Voľba sa preto bude opakovať. Do druhého kola postupujú dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov, a to Henrieta Crkoňová a Mária Machová. O post sa okrem nich uchádzal aj Ivan Kuhn, Miroslav Vilkovský sa kandidatúry vzdal.

(tasr, sita)

  |  

Americké štáty Maryland a Missouri legalizovali rekreačné užívanie marihuany

Voliči v amerických štátoch Maryland a Missouri sa v utorkových referendách vyslovili za legalizáciu marihuany na rekreačné užívanie. Tento krok, naopak, odmietli voliči v Arkansase, ako aj v Severnej a Južnej Dakote.

Voliči v Marylande schválili zmenu, na základe ktorej bude od 1. júla 2023 legálne rekreačné užívanie marihuany pre ľudí od 21 rokov, pričom povolené množstvo je stanovené na 1,5 unce (42,5 gramu), resp. bude možné pestovať dve rastliny konope.Osoby, ktoré boli v minulosti odsúdené za prechovávanie marihuany a úmysel ju distribuovať, budú môcť požiadať o vymazanie záznamov z trestného registra.

Voliči v Missouri schválili zmenu ústavy ukončujúcu zákaz užívania marihuany takisto od 21 rokov. Povolená bude držba marihuany do troch uncí (85 gramov). Novela navyše umožňuje jednotlivcom, ktorí spáchali nenásilné trestné činy súvisiace s touto drogou, požiadať o prepustenie z väzenia alebo podmienečné prepustenie a vymazanie záznamov.

Novela, ktorá vstúpi do platnosti 30 dní po voľbách, okrem toho zakazuje zariadeniam predávať produkty s obsahom marihuany, ktoré majú tvar cukroviniek alebo sú zabalené takýmto spôsobom a mohli by byť preto atraktívne pre deti.

Rekreačné užívanie marihuany bolo dosiaľ povolené v 19 štátoch USA. Použitie marihuany na zdravotné účely je v USA v súčasnosti dovolené v 37 štátoch.

(tasr)

  |  

Vláda nesúhlasí s návrhom na vyslovenie nedôvery Mikulcovi

Vláda nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady (NR) SR na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO). Rozhodla o tom na svojom stredajšom rokovaní.

Vláda považuje návrh za politicky motivovaný, podložený nepravdivými a zavádzajúcimi informáciami so snahou o diskreditáciu ministra vnútra. "Roman Mikulec svoju funkciu vykonáva a z nej vyplývajúce úlohy plní profesionálne a odborne, so zreteľom na občana. Úlohy ním riadeného rezortu sú postavené najmä na ochrane ústavného zriadenia, verejného poriadku, majetku a bezpečnosti vrátane ochrany štátnych hraníc," uviedla vláda.

Vládny kabinet sa razantne ohradzuje a odmieta všetky tvrdenia poslanca NRSR Roberta Fica (Smer-SD) a ďalších opozičných poslancov, ktorí tento raz zneužili problematiku nelegálnej migrácie. "Rezort vnútra, a rovnako tak minister vnútra, od začiatku túto problematiku aktívne a kontinuálne vysvetľujú a zároveň sa starajú o základné potreby nelegálnych migrantov v našej krajine," uviedla vláda.

Vysvetľuje, že súčasná prítomnosť nelegálnych migrantov na Slovensku je priamym dôsledkom zavedenia hraničných kontrol Česka na spoločnej vnútornej hranici Schengenu. Česká strana to urobila protiprávne, v rozpore s európskymi právnymi rámcami a Schengenským kódexom. "Urobila tak napriek svojmu sľubu a výslovnej dohode z predchádzajúcich rokovaní, že sa tak nestane, resp. že to môže byť a bude až jej posledný krok," skonštatovala.

Vláda deklaruje, že doterajšie kroky rezortu v oblasti migrácie podporuje a stojí za nimi.

(tasr)

  |  

Vo voľbách do Kongresu chýbajú výsledky už len zo štyroch kľúčových štátov

Do výsledkov utorkových volieb do Kongresu Spojených štátov sa musia započítať už len štyri kľúčové štáty. Podľa súčasného stavu majú však republikáni aj demokrati v stomiestnom Senáte po 48 kresiel.

Hlasy sa stále sčítavajú v štátoch Arizona, Georgia, Nevada a Wisconsin. Arizona však výsledky volieb oznámi až vo štvrtok ráno stredoeurópskeho času, keďže v jednom z tamojších kľúčových okresov sa pokazil stroj na sčítavanie hlasov.

Posledné hlasy sčítavajú i na Aljaške, je však jasné, že víťazom tam bude republikánsky kandidát.
V 435-člennej Snemovni reprezentantov majú podľa projekcie CNN zatiaľ republikáni 199 kresiel a demokrati 178. Na jej ovládnutie treba 218 mandátov.

Republikáni sa podľa CNN spoliehali na to, že v kľúčovej Penslyvánii vyhrajú. Senátne kreslo tam však získal demokrat John Fetterman a nahradí tak republikána Pata Toomeyho.

Pensylvánia je zároveň jediným štátom, v ktorom republikána nahradí demokrat. V ostatných štátoch zostala moc v rukách kandidátov rovnakých strán, ktoré tam zvíťazili i v predošlých voľbách.

(tasr)

  |  

Peskov po návšteve v Luhansku: Príde čas, keď do Donbasu pricestuje aj Putin

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov navštívil v utorok Ruskom okupované mesto Luhansk na východe Ukrajiny a stretol sa tam s miestnymi novinármi a predstaviteľmi proruských úradov.

Ako v stredu s odvolaním sa na ruské médiá informovala agentúra DPA, Peskov – jeden z najbližších spolupracovníkov prezidenta Vladimíra Putina – viedol v Luhansku "školenie pre novinárov a tlačové služby" samozvaných republík vyhlásených proruskými silami v Donbase.

Do Moskvy sa Peskov vrátil v noci na stredu. Následne na tlačovej konferencii informoval, že "v súčasnosti neexistujú konkrétne plány na cestu ruského prezidenta Vladimíra Putina na Donbas". Pripustil však, že "príde čas, keď tam (do Donbasu Putin) pricestuje".

"Prirodzene, ide o ruské regióny," vysvetlil Peskov novinárom v odpovedi na otázku, či sa ruský prezident chystá prísť do momentálne okupovaných regiónov Ukrajiny.

Začiatkom októbra Putin podpísal zákony o prijatí Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, ako aj Záporožskej a Chersonskej oblasti do Ruskej federácie. Rusko ich anektovalo na základe sporných referend a v rozpore s medzinárodným právom.

Ruské ministerstvo obrany v pondelok informovalo, že šéf rezortu Sergej Šojgu "vykonal kontrolu veliteľského stanovišťa skupiny ruských jednotiek" na Ukrajine a vypočul si správu od generála Sergeja Surovikina.

(tasr)

  |  

Sulík podozrieva Klusa, že má za hlasovanie s koalíciou prisľúbené teplé miesto v Bruseli

Predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík sa domnieva, že ich odídenec Martin Klus hlasoval v utorok s koalíciou výmenou za niečo, „napríklad nejaké teplé miesto v Bruseli". Povedal to v stredu na tlačovej konferencii.

Klus podľa jeho slov najprv pomohol spolu s liberálmi zabrániť tomu, aby v parlamente prešiel návrh Sme rodina na zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) pre lyžiarske vleky, lanovky a akvaparky od začiatku budúceho roka do konca apríla budúceho roka z 20 na 10 percent. Sulík upresnil, že návrh neprešiel presne o jeden hlas, za čo sa Klusovi podľa svojich slov osobne poďakoval.

O niekoľko minút neskôr pri hlasovaní o zmenách pravidiel v druhom pilieri dôchodkového sporenia sa už Martin Klus prezentoval. „Ja nerozumiem, ako môže človek, ktorý dlhé roky spolupracuje so stranou, pre ktorú sú vyššie dane červenou čiarou a je s tým evidentne stotožnený, zrazu a vedome svojím hlasom prispieť k tomu, aby bol parlament uznášaniaschopný, pretože bez jeho hlasu by nebol. Umožnil, aby následne prešlo zdaňovanie dôchodkov,“ povedal Sulík.

Dodal, že pre neho osobne je to veľké sklamanie a od Klusa to nečakal. „Mám podozrenie, že za tým bude aj nejaký druh volebnej korupcie, napríklad nejaké teplé miesto v Bruseli. Ukáže nám to čas,“ vyhlásil Sulík.

Strana SaS nesúhlasí so zdanením úspor v druhom dôchodkovom pilieri pri jednorazovom výbere. Je to prvýkrát v histórii druhého piliera, že sa úspory sporiteľov budú zdaňovať. „Keď si niekto nasporil viac, ako je stanovené, tak tú sumu navyše si môže vybrať jednorazovým výberom. Keď sa tieto peniaze nezdaňujú po mesiacoch, nie je dôvod to zdaňovať, keď si to niekto vyberie ako celok,“ skonštatoval Sulík.

Sulík nevylučuje, že SaS bude hlasovať za odvolanie vlády

Sulík nevylučuje, že budú hlasovať za odvolanie vlády. „My sme nikdy nepovedali, že nepôjdeme do odvolávania vlády, ale nebudeme to iniciovať. Je pravda, že táto vláda je čistý chaos a rozhodnutie opustiť ju bolo najlepšie možné rozhodnutie,“ vyhlásil Sulík. Ako ďalej dodal, ku každému jednému odvolávaniu, ktoré do parlamentu príde, sa liberáli postavia tak, že si na poslaneckom klube najprv zvážia plusy a mínusy a rozhodnú sa. Sulíkovi bude podľa jeho slov záležať na tom, aby postupovali jednotne. „Vôbec nevylučujem, že budeme hlasovať za odvolanie vlády,“ podčiarkol šéf SaS.

Zároveň dodal, že sú pripravení podporiť aj predčasné voľby, no potrebná je najskôr zmena ústavy, ktorú SaS podporila v prvom čítaní. Návrh bol odsunutý o mesiac na návrh klubov OĽaNO, Sme rodina a Smer-SD. „Čiže najskôr v decembri môže prejsť v druhom čítaní zmena ústavy, ktorá je potrebná na predčasné voľby."

Niekedy v januári môžu byť vyhlásené, potom je 110-dňová technická lehota, čiže my sa reálne bavíme o júni,“ povedal Sulík. Lepší by však podľa neho bol februárový termín, pretože ak by nová vláda vznikla v septembri, musela by hneď aj stihnúť schváliť rozpočet na ďalší rok.

Na otázku, prečo odvolanie vlády nebudú sami iniciovať, Sulík odpovedal, že iniciovali už odvolávanie ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) a potom videli, že koalícia si dokázala „rôznymi čudnými dohodami kúpiť hlasy fašistov". Také odvolávanie potom podľa neho nemá zmysel, čo bolo vidieť aj pri siedmich pokusoch o odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO). „Načo bolo sedemkrát divadlo, keď vopred viete, že oni si tie hlasy zabezpečia,“ zhodnotil Sulík.

SaS sa rozhodne na zasadnutí poslaneckého klubu, ako bude hlasovať pri najbližšom odvolávaní Mikulca. Zasadnutie bude dnes alebo vo štvrtok, potom svoje rozhodnutie oznámia médiám a verejnosti. Návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Mikulcovi predkladá do parlamentu opozičná strana Smer-SD. Pôjde už o ôsmy pokus o odvolanie Mikulca.

V parlamente prešli vďaka spolupráci s kotlebovcami viaceré absurdnosti

Utorkový (8. 11.) hlasovací maratón v Národnej rade (NR) SR bol ukážkou "spolupráce a otvorených dohôd s kotlebovcami". Ako vyhlásil Sulík, vďaka tejto spolupráci podľa jeho slov prešli v NR SR viaceré absurdnosti.

Spomenul napríklad zákon o energetike z dielne Kataríny Hatrákovej (nezaradená) a Miloša Svrčeka (Sme rodina), ktorý podľa neho zakazuje firmám pripojiť sa priamo na hlavnú plynovú rúru. "Zatiaľ čo v elektroenergetike je dovolené pripojiť sa na hlavnú elektrickú sieť," podotkol.

Parlament v utorok zároveň neschválil novelu ústavného zákona o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach EÚ. "Bolo dohodnuté, že toto prejde, na tomto sa dlhé týždne pracovalo," zdôraznil Sulík. Koaličné Sme rodina podľa neho zablokovalo návrh spojenia eurovolieb s prezidentskými voľbami a tiež vládny návrh zákona o odbremenení cudzincov od byrokracie pri žiadaní o pobyt na území Slovenska.

"Čerešničkou na torte" bol podľa neho Svrčekov už spomínaný návrh znížiť daň z pridanej hodnoty (DPH) na 10 percent na lyžiarske vleky, umelé kúpaliská či hokejové štadióny. "Takto sa nedá fungovať, že na poslednú chvíľu tu niekto z klobúka vyčaruje nejakú zmenu. Toto sa nám podarilo zablokovať v parlamente, avšak nie natrvalo, bolo to len odsunuté. Ja teda dúfam, že sa nájde dostatok zdravého rozumu, aby takéto niečo, keď to príde na hlasovanie, nebolo schválené," skonštatoval predseda SaS s tým, že sú za zníženie DPH, ale musí to mať nejaký systém.

(sita, tasr)