Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európska únia schválila 18 miliárd eur na finančnú pomoc Ukrajine v roku 2023

Európska komisia (EK) v stredu navrhla bezprecedentný podporný balík pre Ukrajinu vo výške 18 miliárd eur na rok 2023. Pomoc bude vo forme vysoko zvýhodnených pôžičiek, ktoré sa budú od budúceho roka vyplácať v pravidelných splátkach.

Komisia spresnila, že stabilná, pravidelná a predvídateľná finančná pomoc – v priemere 1,5 miliardy eur mesačne – pomôže pokryť významnú časť krátkodobých finančných potrieb Ukrajiny na rok 2023. Tie ukrajinské orgány a Medzinárodný menový fond odhadujú na tri až štyri miliardy za mesiac.

Podpora, ktorú ponúka EÚ, by musela byť spojená s podobným úsilím iných veľkých darcov, aby sa pokryli všetky finančné potreby Ukrajiny na budúci rok.

Vďaka tejto pomoci bude Ukrajina schopná naďalej vyplácať mzdy a dôchodky a udržiavať v prevádzke nemocnice, školy a bývanie pre presídlených ľudí. Ukrajine to tiež umožní zabezpečiť makroekonomickú stabilitu a obnoviť kritickú infraštruktúru zničenú ruskou agresiou – energetickú infraštruktúru, vodné systémy, dopravné siete, cesty a mosty.

Finančnú pomoc EÚ budú sprevádzať reformy s cieľom posilniť právny štát, dobrú správu vecí verejných a boj proti podvodom a korupcii na Ukrajine. Politické podmienky Únie sú zamerané na posilnenie ukrajinských inštitúcií a prípravu pôdy pre úspešné úsilie o povojnovú obnovu a na podporu Ukrajiny na jej európskej ceste.

Podľa EK budú finančné prostriedky poskytnuté prostredníctvom vysoko zvýhodnených pôžičiek, ktoré sa budú splácať v priebehu maximálne 35 rokov počnúc rokom 2033. EÚ tiež navrhuje pokryť úrokové náklady Ukrajiny prostredníctvom dodatočných cielených platieb členských štátov do rozpočtu EÚ. Členské štáty Únie a tretie krajiny budú okrem toho môcť pridať do nástroja viac finančných prostriedkov, ktoré sa použijú ako granty, ak si to želajú. Finančné prostriedky sa prevedú cez rozpočet EÚ, čo Ukrajine umožní získať podporu koordinovaným spôsobom.

Ukrajinská vláda musí doplniť finančnú podporu sektorovými a inštitucionálnymi reformami vrátane protikorupčných a súdnych reforiem, rešpektovania zásad právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a modernizácie národných a miestnych inštitúcií. Komisia bude pri vyplácaní splátok kontrolovať, či boli tieto reformy efektívne zavedené.

Komisia chce finančnú pomoc pre Ukrajinu zaistiť pôžičkami na kapitálových trhoch pomocou stratégie diverzifikovaného financovania. Na tento účel navrhuje využiť rezervu rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 cieleným spôsobom pre Ukrajinu.

Tri legislatívne návrhy, ktoré v stredu predložila eurokomisia, ešte musia štandardne schváliť Európsky parlament a členské štáty (Rada EÚ).

(tasr)

Minúta  |  

EÚ už takmer nepotrebuje ruský plyn, tvrdia slovenskí analytici z Dáta bez pátosu

Európska únia už takmer nepotrebuje dodávky ruského plynu. Myslia si to analytici zo združenia Dáta bez pátosu.

Podľa analytikov sú dodávky plynu do Európskej únie a Spojeného kráľovstva plynulé, pričom týždenne pritečie 6,5 až 7,5 miliardy kubických metrov plynu. „Dodávky plynu sú plynulé už 20 týždňov od začiatku leta. Import z Ruska postupne klesal a za ostatný týždeň bol 404 miliónov kubických metrov. Predstavuje to z celkových 6,936 miliardy kubických metrov menej ako šesť percent,“ napísali analytici na sociálnej sieti.

Plyn LNG predstavuje 45 percent z celkového dodaného objemu, plyn z Nórska 38 percent, plyn z Alžírska 7 percent a plyn z Azerbajdžanu 4 percentá. Zásoby plynu sú v EÚ na rekordnej úrovni 103 miliárd kubických metrov. Minuloročná spotreba EÚ bola necelých 375 miliárd kubických metrov.

Do konca zimy, čiže do konca apríla, je ešte 25 týždňov. Za toto obdobie pritečie podľa analytikov možno až 175 miliárd kubických metrov plynu. „Ruských 400 miliónov kubických metrov týždenne je bonus,“ myslia si analytici, podľa ktorých aj po zime koncom apríla bude mať Európa v zásobníkoch plyn a kapacity LNG vzrastú.

„Nórsky plyn je k dispozícii, Azerbajdžan ‚mimo ruských trás‘ ide objemy navýšiť a Alžírsko tiež neklesá. Rusku nezostalo nič iné, len osláviť tých 105 rokov od výstrelu ‚slepým‘ nábojom z Auróry. A tak je to dobré, dokonca to ani dlho netrvalo a stihli sme to pred zimou,“ uzavreli svoje zhodnotenie analytici.

(tasr)

Minúta  |  

Heger na vojenskom cvičení v Poľsku zdôraznil dôležitosť spolupráce armád

Slovenský premiér Eduard Heger (OĽaNO) zdôraznil dôležitosť spolupráce spojeneckých armád, ktorá sa prehlbuje aj medzinárodnými vojenskými cvičeniami. Spolu s poľským premiérom Mateuszom Morawieckym sa v stredu zúčastnil na medzinárodnom cvičení ozbrojených síl krajín V4, Spojeného kráľovstva a USA vo výcvikovom priestore pri poľskej obci Nowa Dęba.

"Dnešná doba jasne ukazuje, že ekonomické spojenectvá, ekonomické partnerstvá a ekonomická spolupráca nestačia. Musíme ísť ďalej," vyhlásil šéf slovenského vládneho kabinetu. Poukázal na to, že slovenská vláda intenzívne investuje do zmodernizovania Ozbrojených síl SR.

"Modernizácia a obstaranie novej techniky je len jedna časť. Na to, aby sme boli silné armády, aby sme boli odstrašujúce armády, potrebujeme byť aj vycvičené armády," povedal. Vycvičené armády sú podľa neho tie, ktoré dokážu zastrašiť nepriateľa a zabezpečiť bezpečnosť obyvateľov.

Zároveň Heger poďakoval Poľsku a Česku za skutok spojenectva, ktorý Slovensku preukázali ochranou vzdušného priestoru. "Aj toto je ukážka, že máme dobré vzťahy, nielen ekonomické, ale aj bezpečnostné," dodal.

Poľský premiér Morawiecki považuje za potrebné budovať také silné armády, ktoré svojou silou odstrašia protivníka. Zdôraznil, že Severoatlantická aliancia (NATO) predstavuje reálnu silu.

Puma 22 je najväčším spojeným vojenským cvičením ozbrojených síl krajín V4 v roku 2022. Za Slovensko sa na cvičení zúčastňuje približne 150 profesionálnych vojakov z Nitry a Topoľčian. Spolu je na cvičení asi 1 700 vojakov a 300 kusov vojenskej techniky. Cieľom cvičenia je okrem iného zosúladenie si postupov či schopnosť viesť taktické operácie v spolupráci so spojeneckými jednotkami.

(tasrň

Minúta  |  

Dve klimatické aktivistky vyliezli na berlínsku Brandenburskú bránu

Radikálni klimatickí aktivisti z kontroverznej skupiny Letzte Generation (Posledná generácia) demonštrovali v stretu ráno v Berlíne pri ikonickom symbole mesta Brandenburskej bráne, na ktorú vyvesili obrovský transparent požadujúci solidaritu s krokmi v boji proti klimatickej zmene. Svoju akciu naplánovali na deň, keď si Nemecko pripomína 33. výročie pádu Berlínskeho múru.

"V deň pádu Berlínskeho múru žiadame súdržnosť: prajeme si prežitie pre všetkých. My všetci sme Posledná generácia," uviedli aktivisti v príspevku na sociálnej sieti Twitter. Rovnaké heslo bolo napísané aj na transparente, ktorý dve aktivistky pripevnili na Brandenburskú bránu.

Hovorkyňa berlínskej polície uviedla, že niekoľko policajtov bolo vyslaných priamo k Brandenburskej bráne, na ktorú radikálky vyliezli, aby im pomohli bezpečne zísť dolu.

Zradikalizovaní aktivisti z hnutia Posledná generácia už niekoľko mesiacov blokujú dôležité ulice a cesty v Berlíne, pričom v mnohých prípadoch sa prilepili k asfaltu. Tieto akcie v hlavnom meste Nemecka od leta už 17-krát spôsobili, že zasahujúce záchranárske vozidlá nemohli plynulo pokračovať v jazde. V stredu to uviedol berlínsky Senát a ešte predtým túto informáciu priniesli noviny Der Tagesspiegel.

Toto kontroverzné hnutie vyzývajúce na prijatie rozhodnejších krokov na ochranu klímy sa stalo terčom kritiky po tragickej nehode 44-ročnej cyklistky z 31. októbra, ktorú v Berlíne zrazila miešačka. Špeciálne hasičské vozidlo, ktoré ju malo vyslobodiť, totiž uviazlo v zápche spôsobenej takzvaným klimatickým protestom. Žena kvôli protestujúcim radikálom zomrela niekoľko dní po nehode.

(tasr)

Minúta  |  

Muž hádzal vajcia na kráľa Karola III. "Británia bola postavená na krvi otrokov," kričal

Britská polícia zadržala muža, ktorý sa v stredu pokúsil hádzať vajcia na kráľa Karola III. a jeho manželku Kamilu počas ich návštevy v meste York.

Na videu z incidentu je zobrazené, ako sa 73-ročný panovník so svojou 75-ročnou manželkou tesne vyhli trom vajciam, ktoré na nich počas prechádzky ulicami medzi ľuďmi hodil neznámy muž.

Páchateľ tiež kráľovský pár vypískal a kričal, že "Británia bola postavená na krvi otrokov". Zvolal tiež, že Karol III. "nie je jeho kráľ". Muža bezprostredne po hodení vajec zadržala polícia.

Ostatní zhromaždení, ktorí boli svedkami incidentu, začali na páchateľa kričať a následne si pospevovať melódiu britskej hymny God Save The King (Bože, ochraňuj kráľa).

Kráľ Karol III. a kráľova manželka Kamila po nevydarenom útoku ďalej pokračovali v naplánovanom programe – stretli sa so starostom Yorku a v meste odhalili sochu panovníkovej matky, zosnulej kráľovnej Alžbety II.

(tasr)

Minúta  |  

K stredajšiemu ránu bolo v stanovom mestečku v Kútoch spolu 154 nelegálnych migrantov

K stredajšiemu ránu bolo v stanovom mestečku v Kútoch spolu 154 migrantov, ale situácia sa dynamicky mení. Informovala o tom hovorkyňa Ministerstva vnútra (MV) SR Zuzana Eliášová.

Doplnila, že títo ľudia nezostávajú v stanovom tábore dlhodobo. "V priemere podľa aktuálnych informácií od kolegov priamo v stanovom mestečku v Kútoch títo ľudia pretrvávajú dva až tri dni. Nelegálnym migrantom je zabezpečené ubytovanie vo vyhrievaných stanoch," doplnila Eliášová.

"Počas dňa sa riešia bežné prevádzkové problémy tábora, montuje sa osvetlenie či vykurovanie do stanov, ale rieši sa aj videodohľad nad stanovým táborom. Migranti sú pokojní a bezproblémoví, zároveň sú nápomocní pri upratovaní tábora," uviedol Ľubomír Thinschmidt zo sekcie krízového riadenia MV SR.

Na základe príkazu prednostu Mestského úradu Senica migrantom prostredníctvom Červeného kríža poskytujú teplú stravu. "Neziskové organizácie a miestne fary poskytujú migrantom jedlo vo forme raňajok. Na mieste poskytuje základnú zdravotnú starostlivosť profesor Vladimír Krčméry a ďalší dobrovoľní zdravotníci," doplnil Thinschmidt.

Zástupcovia ministerstva aktívne komunikujú so zástupcami samospráv o možnosti využitia niektorých budov ako núdzového stanovišťa pre nelegálnych migrantov.

"V prípade potreby sú to možnosti, ktoré by mohli byť využité, ak si to bude situácia vyžadovať. V súčasnosti je takto využívaná budova pošty v areáli železničnej stanice Kúty a zamestnanci rezortu vnútra priebežne hľadajú aj ďalšie možnosti. Ale treba zdôrazniť, že migranti nechcú na Slovensku zostať dlhodobo a je to pre nich čisto prechodná stanica. Vo väčšine prípadov je ich cieľom Nemecko," povedala hovorkyňa ministerstva.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.