Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zástupca šéfa proruskej správy v Chersone Stremousov zahynul pri autonehode

Zástupca šéfa Rusmi dosadenej administratívy Chersonskej oblasti Kirill Stremousov zahynul pri autonehode. Informuje o tom spravodajský portál BBC s odvolaním sa na ruské štátne médiá.

Štyridsaťpäťročného Stremousova na post vymenovali dva mesiace po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Bol jedným z najznámejších podporovateľov ruskej okupácie a stal sa známym aj agresívnymi vyhláseniami na sociálnych médiách.

Ukrajinská strana ho obviňuje z vlastizrady.

(sita)

Minúta  |  

Rakušan: Nemyslím si, že výsledkom rokovania so Slovenskom bude zrušenie kontrol

Nemyslím si, že výsledkom zajtrajšieho rokovania so slovenskou stranou o nelegálnej migrácii bude akútne zrušenie znovuzavedených kontrol. Povedal to český minister vnútra Vít Rakušan na zasadnutí Združenia miestnych samospráv v Českom Krumlove.

"Mali sme niekoľko rokovaní, nepodarilo sa nám dohodnúť žiadne kompromisné riešenie. Zajtra budeme rokovať so slovenskou stranou, ale ja si skutočne nemyslím, že tým výsledkom bude nejaké akútne zrušenie znovuzavedených kontrol," avizoval možný výsledok stretnutia slovenského a českého premiéra, ministrov vnútra a policajných prezidentov.

Rakušan predstaviteľom samospráv zdôraznil, že v období zavedenia kontrol denne evidovalo približne 350 migrantov na svojom území. Slovensko malo podľa Rakušana v tom čase 150 ilegálnych migrantov týždenne.

"Táto disproporcia ukazuje, akým spôsobom sa k tomu stavala česká strana a akým slovenská strana a že, bohužiaľ, migračné prúdy zo Slovenska do Českej republiky prúdili bez nejakých väčších zásahov na slovenskej strane,“ dodal Rakušan.

Slovenský minister vnútra Roman Mikulec minulý týždeň uviedol, že na Slovensko aktuálne prichádza viac nelegálnych migrantov z Česka ako z Maďarska. Český rezort vnútra na to reagoval slovami, že nemá poznatky o tom, že by sa zvýšil príchod nelegálnych migrantov z Rakúska, čo je druhá cesta, ktorú by mohli utečenci využiť.

"Z vyjadrení samotných migrantov aj z faktického stavu pozdĺž česko-slovenskej hranice jednoznačne vyplýva, že cudzinci do ČR pricestovali zo Slovenska," uviedla pre TASR Hana Malá z ministerstva vnútra ČR.

Ak nesplnia podmienky vstupu, nemôžu podľa jej slov do Českej republiky cestovať. "Z dôvodu vyššej aktivity bezpečnostných zložiek na českej strane odchádzajú od hraníc nelegálni migranti späť na Slovensko, kde aj napriek nelegálnemu postaveniu nie sú zadržiavaní,“ dodala Malá.

Napriek tomu, že kontroly stoja podľa Rakušana veľké finančné aj personálne prostriedky, nedokáže si predstaviť ich zrušenie. Podľa neho to bude možné až vtedy, keď sa zníži počet tranzitujúcich nelegálnych migrantov. Za jedno z riešení označil rokovanie s Tureckom.

Kontroly na česko-slovenskej hranici česká vláda zatiaľ schválila do 12. decembra.

(tasr)

Minúta  |  

Európska únia schválila 18 miliárd eur na finančnú pomoc Ukrajine v roku 2023

Európska komisia (EK) v stredu navrhla bezprecedentný podporný balík pre Ukrajinu vo výške 18 miliárd eur na rok 2023. Pomoc bude vo forme vysoko zvýhodnených pôžičiek, ktoré sa budú od budúceho roka vyplácať v pravidelných splátkach.

Komisia spresnila, že stabilná, pravidelná a predvídateľná finančná pomoc – v priemere 1,5 miliardy eur mesačne – pomôže pokryť významnú časť krátkodobých finančných potrieb Ukrajiny na rok 2023. Tie ukrajinské orgány a Medzinárodný menový fond odhadujú na tri až štyri miliardy za mesiac.

Podpora, ktorú ponúka EÚ, by musela byť spojená s podobným úsilím iných veľkých darcov, aby sa pokryli všetky finančné potreby Ukrajiny na budúci rok.

Vďaka tejto pomoci bude Ukrajina schopná naďalej vyplácať mzdy a dôchodky a udržiavať v prevádzke nemocnice, školy a bývanie pre presídlených ľudí. Ukrajine to tiež umožní zabezpečiť makroekonomickú stabilitu a obnoviť kritickú infraštruktúru zničenú ruskou agresiou – energetickú infraštruktúru, vodné systémy, dopravné siete, cesty a mosty.

Finančnú pomoc EÚ budú sprevádzať reformy s cieľom posilniť právny štát, dobrú správu vecí verejných a boj proti podvodom a korupcii na Ukrajine. Politické podmienky Únie sú zamerané na posilnenie ukrajinských inštitúcií a prípravu pôdy pre úspešné úsilie o povojnovú obnovu a na podporu Ukrajiny na jej európskej ceste.

Podľa EK budú finančné prostriedky poskytnuté prostredníctvom vysoko zvýhodnených pôžičiek, ktoré sa budú splácať v priebehu maximálne 35 rokov počnúc rokom 2033. EÚ tiež navrhuje pokryť úrokové náklady Ukrajiny prostredníctvom dodatočných cielených platieb členských štátov do rozpočtu EÚ. Členské štáty Únie a tretie krajiny budú okrem toho môcť pridať do nástroja viac finančných prostriedkov, ktoré sa použijú ako granty, ak si to želajú. Finančné prostriedky sa prevedú cez rozpočet EÚ, čo Ukrajine umožní získať podporu koordinovaným spôsobom.

Ukrajinská vláda musí doplniť finančnú podporu sektorovými a inštitucionálnymi reformami vrátane protikorupčných a súdnych reforiem, rešpektovania zásad právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a modernizácie národných a miestnych inštitúcií. Komisia bude pri vyplácaní splátok kontrolovať, či boli tieto reformy efektívne zavedené.

Komisia chce finančnú pomoc pre Ukrajinu zaistiť pôžičkami na kapitálových trhoch pomocou stratégie diverzifikovaného financovania. Na tento účel navrhuje využiť rezervu rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 cieleným spôsobom pre Ukrajinu.

Tri legislatívne návrhy, ktoré v stredu predložila eurokomisia, ešte musia štandardne schváliť Európsky parlament a členské štáty (Rada EÚ).

(tasr)

Minúta  |  

EÚ už takmer nepotrebuje ruský plyn, tvrdia slovenskí analytici z Dáta bez pátosu

Európska únia už takmer nepotrebuje dodávky ruského plynu. Myslia si to analytici zo združenia Dáta bez pátosu.

Podľa analytikov sú dodávky plynu do Európskej únie a Spojeného kráľovstva plynulé, pričom týždenne pritečie 6,5 až 7,5 miliardy kubických metrov plynu. „Dodávky plynu sú plynulé už 20 týždňov od začiatku leta. Import z Ruska postupne klesal a za ostatný týždeň bol 404 miliónov kubických metrov. Predstavuje to z celkových 6,936 miliardy kubických metrov menej ako šesť percent,“ napísali analytici na sociálnej sieti.

Plyn LNG predstavuje 45 percent z celkového dodaného objemu, plyn z Nórska 38 percent, plyn z Alžírska 7 percent a plyn z Azerbajdžanu 4 percentá. Zásoby plynu sú v EÚ na rekordnej úrovni 103 miliárd kubických metrov. Minuloročná spotreba EÚ bola necelých 375 miliárd kubických metrov.

Do konca zimy, čiže do konca apríla, je ešte 25 týždňov. Za toto obdobie pritečie podľa analytikov možno až 175 miliárd kubických metrov plynu. „Ruských 400 miliónov kubických metrov týždenne je bonus,“ myslia si analytici, podľa ktorých aj po zime koncom apríla bude mať Európa v zásobníkoch plyn a kapacity LNG vzrastú.

„Nórsky plyn je k dispozícii, Azerbajdžan ‚mimo ruských trás‘ ide objemy navýšiť a Alžírsko tiež neklesá. Rusku nezostalo nič iné, len osláviť tých 105 rokov od výstrelu ‚slepým‘ nábojom z Auróry. A tak je to dobré, dokonca to ani dlho netrvalo a stihli sme to pred zimou,“ uzavreli svoje zhodnotenie analytici.

(tasr)

Minúta  |  

Heger na vojenskom cvičení v Poľsku zdôraznil dôležitosť spolupráce armád

Slovenský premiér Eduard Heger (OĽaNO) zdôraznil dôležitosť spolupráce spojeneckých armád, ktorá sa prehlbuje aj medzinárodnými vojenskými cvičeniami. Spolu s poľským premiérom Mateuszom Morawieckym sa v stredu zúčastnil na medzinárodnom cvičení ozbrojených síl krajín V4, Spojeného kráľovstva a USA vo výcvikovom priestore pri poľskej obci Nowa Dęba.

"Dnešná doba jasne ukazuje, že ekonomické spojenectvá, ekonomické partnerstvá a ekonomická spolupráca nestačia. Musíme ísť ďalej," vyhlásil šéf slovenského vládneho kabinetu. Poukázal na to, že slovenská vláda intenzívne investuje do zmodernizovania Ozbrojených síl SR.

"Modernizácia a obstaranie novej techniky je len jedna časť. Na to, aby sme boli silné armády, aby sme boli odstrašujúce armády, potrebujeme byť aj vycvičené armády," povedal. Vycvičené armády sú podľa neho tie, ktoré dokážu zastrašiť nepriateľa a zabezpečiť bezpečnosť obyvateľov.

Zároveň Heger poďakoval Poľsku a Česku za skutok spojenectva, ktorý Slovensku preukázali ochranou vzdušného priestoru. "Aj toto je ukážka, že máme dobré vzťahy, nielen ekonomické, ale aj bezpečnostné," dodal.

Poľský premiér Morawiecki považuje za potrebné budovať také silné armády, ktoré svojou silou odstrašia protivníka. Zdôraznil, že Severoatlantická aliancia (NATO) predstavuje reálnu silu.

Puma 22 je najväčším spojeným vojenským cvičením ozbrojených síl krajín V4 v roku 2022. Za Slovensko sa na cvičení zúčastňuje približne 150 profesionálnych vojakov z Nitry a Topoľčian. Spolu je na cvičení asi 1 700 vojakov a 300 kusov vojenskej techniky. Cieľom cvičenia je okrem iného zosúladenie si postupov či schopnosť viesť taktické operácie v spolupráci so spojeneckými jednotkami.

(tasrň

Minúta  |  

Dve klimatické aktivistky vyliezli na berlínsku Brandenburskú bránu

Radikálni klimatickí aktivisti z kontroverznej skupiny Letzte Generation (Posledná generácia) demonštrovali v stretu ráno v Berlíne pri ikonickom symbole mesta Brandenburskej bráne, na ktorú vyvesili obrovský transparent požadujúci solidaritu s krokmi v boji proti klimatickej zmene. Svoju akciu naplánovali na deň, keď si Nemecko pripomína 33. výročie pádu Berlínskeho múru.

"V deň pádu Berlínskeho múru žiadame súdržnosť: prajeme si prežitie pre všetkých. My všetci sme Posledná generácia," uviedli aktivisti v príspevku na sociálnej sieti Twitter. Rovnaké heslo bolo napísané aj na transparente, ktorý dve aktivistky pripevnili na Brandenburskú bránu.

Hovorkyňa berlínskej polície uviedla, že niekoľko policajtov bolo vyslaných priamo k Brandenburskej bráne, na ktorú radikálky vyliezli, aby im pomohli bezpečne zísť dolu.

Zradikalizovaní aktivisti z hnutia Posledná generácia už niekoľko mesiacov blokujú dôležité ulice a cesty v Berlíne, pričom v mnohých prípadoch sa prilepili k asfaltu. Tieto akcie v hlavnom meste Nemecka od leta už 17-krát spôsobili, že zasahujúce záchranárske vozidlá nemohli plynulo pokračovať v jazde. V stredu to uviedol berlínsky Senát a ešte predtým túto informáciu priniesli noviny Der Tagesspiegel.

Toto kontroverzné hnutie vyzývajúce na prijatie rozhodnejších krokov na ochranu klímy sa stalo terčom kritiky po tragickej nehode 44-ročnej cyklistky z 31. októbra, ktorú v Berlíne zrazila miešačka. Špeciálne hasičské vozidlo, ktoré ju malo vyslobodiť, totiž uviazlo v zápche spôsobenej takzvaným klimatickým protestom. Žena kvôli protestujúcim radikálom zomrela niekoľko dní po nehode.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.