Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vzťahy Elona Muska s inými krajinami stoja za preskúmanie, špekuloval Biden

Na vzťahy amerického podnikateľa a miliardára Elona Muska s inými krajinami sa oplatí pozrieť bližšie, vyhlásil v stredu americký prezident Joe Biden.

"Myslím si, že spolupráca a technické vzťahy Elona Muska s inými krajinami stoja za preskúmanie," uviedol šéf Bieleho domu. Zároveň upozornil, že takto nechce naznačiť, že by Musk robil niečo nevhodné.

Biden takto reagoval na otázku novinárov, či si myslí, že Musk predstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť Spojených štátov a či americká vláda nemala vyšetriť jeho nedávne nadobudnutie sociálnej siete Twitter, ktorú získal aj za pomoci investora zo Saudskej Arábie.

Biely dom pritom v októbri poprel správy, že vláda uvažuje o začatí posudzovania niektorých Muskovych aktivít z hľadiska národnej bezpečnosti vrátane kúpy Twitteru. Muskov nákup tejto sociálnej siete totiž vyvolal obavy, že jeho spoločnosti - napríklad Tesla vyrábajúca elektromobily - môžu čeliť tlaku zo strany krajín, ktoré sa usilujú o reguláciu prejavu v online priestore.

Musk okrem toho upútal pozornosť výrokmi naznačujúcimi, že sa napriek vojenskej invázii Ruska na Ukrajinu stavia pozitívne voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Americký miliardár tiež naznačil, že by sa Taiwan so svojou demokratickou vládou mal stať súčasťou Číny. Kritici pritom poukazujú na Muskove pracovné väzby s Čínou a navýšenie produkcie v čínskych továrňach Tesly v Šanghaji.

(tasr)

Minúta  |  

V Juhoafrickej republike ukradli Nobelovu cenu za mier bývalého prezidenta de Klerka

Nobelovu cenu za mier, udelenú v roku 1993 poslednému juhoafrickému politikovi apartheidu Frederikovi Willemovi de Klerkovi, ukradli pred šiestimi mesiacmi z jeho domu v Kapskom Meste, oznámila v stredu jeho nadácia.

De Klerk získal dané ocenenie spolu s dlhoročným bojovníkom proti apartheidu Nelsonom Mandelom, a to za svoju úlohu pri prerode Juhoafrickej republiky (JAR) smerom k demokracii.

Predmetná medaila z 18-karátového zlata bola ukradnutá z politikovho domu pri vlámaní v apríli.

"Môžem potvrdiť, že Nobelova cena za mier, ktorá patrila de Klerkovi, bola začiatkom tohto roka ukradnutá z jeho domu," povedala pre AFP manažérka jeho nadácie Brenda Steynová.

Tento bývalý prezident JAR zomrel vlani v novembri vo veku 85 rokov po tom, ako mu diagnostikovali rakovinu.

De Klerk a Mandela boli v Osle spoločne ocenení "za prácu na mierovom ukončení režimu apartheidu a za položenie základov novej demokratickej Juhoafrickej republiky".

De Klerk viedol prechod JAR od vlády belošskej menšiny k prvým multirasovým voľbám v roku 1994 po Mandelovom prepustení z väzenia v roku 1990, vysvetľuje AFP.

Mandela sa stal prvým černošským prezidentom JAR po tom, ako jeho strana Africký národný kongres (ANC) zvíťazila v prvých demokratických voľbách v tejto krajine.

(tasr)

Minúta  |  

Leyenová a Michel zdôraznili potrebu konať v oblasti energií

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu poslancom Európskeho parlamentu povedala, že súčasná situácia v oblasti energií si vyžaduje "urýchlené kroky a strategickú obozretnosť".

Všetky členské krajiny EÚ by sa mali zamerať na zásobenie plynom s cieľom vyhnúť jeho nedostatku ku koncu budúceho leta. Von der Leyenová takisto upozornila, že je potrebný rýchly prechod na obnoviteľné zdroje energie.

Prioritami sú aj udržanie konkurencieschopnosti Európy v oblasti priemyslu prostredníctvom flexibilnejších štátnych pravidiel pre pomoc a balíčka REPowerEU, ktorý by mal európskym krajinám pomôcť odpútať sa od ruského plynu.

Poslanci EP v stredu rokovali o záveroch októbrového summitu EÚ, ktorý bol zameraný na vojnu na Ukrajine, energiu, klimatickú zmenu, Irán a vzťahy s Čínou. Predseda Európskej rady Charles Michel tento summit označil za "ústredný" v očakávaniach občanov EÚ, podnikov i vlád štátov, pričom sa podarilo prekonať rozdiely a dohodnúť sa na pláne.

"Potrebujeme legislatívne návrhy, aby ministri pre oblasť energií členských krajín mohli konať a prijímať rozhodnutia," napísal Michel na Twitteri.

Poslanci EP žiadali zrýchlenie práce na reformách trhu s elektrinou, aby sa oddelila cena elektriny od cien plynu. Nevyužité pôžičky z fondu na obnovu by mali byť použité na energetickú infraštruktúru a do prevádzky by mali byť rýchlejšie zavádzané obnoviteľné zdroje energie.

Takisto žiadali ďalšie opatrenia na ochranu občanov a podnikov pred rastúcimi účtami za energie. Chceli i daň z neočakávaných ziskov pre energetické spoločnosti.

(tasr)

Minúta  |  

Káčer v Múzeu holokaustu v Seredi: Nesmieme dopustiť, aby nenávisť ovládla naše srdcia a naše činy

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Rastislav Káčer navštívil v stredu, 9. novembra 2022, Múzeum holokaustu v Seredi. V sprievode riaditeľa múzea Martina Korčoka zapálil symbolickú sviečku na pamiatku obetí holokaustu na tzv. Appelplatzi.

"Návšteva Múzea holokaustu v Seredi je silným zážitkom. Pripomína nám naše zlyhania z minulosti a osudy nevinných ľudí, ktorí sa stali obeťami len pre to, že sa narodili ako Židia. Aj dnes v našej spoločnosti vidíme nebezpečný nárast antisemitizmu a nenávisti. Ako nás presvedčil teroristický útok na Zámockej ulici v Bratislave, táto nenávisť sa z online priestoru preniesla aj do našich ulíc. Nesmieme však dopustiť, aby ovládla naše srdcia a naše činy," uviedol minister Rastislav Káčer.

Počas druhej svetovej vojny prešlo koncentračným a pracovným táborom v Seredi približne 16-tisíc slovenských Židov. Mnohí z nich videli svojich blízkych poslednýkrát živých práve na tzv. Appelplatzi.

"Hitlerovej nenávisti a antisemitizmu uverili aj predstavitelia vojnovej Slovenskej republiky. Tí svojím židovským spoluobčanom odobrali základné práva, zbavili ich ľudskej dôstojnosti, ukradli im majetok a napokon ich transportmi poslali do nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov. Dnes sa nám zdá byť niečo také nepredstaviteľné. Rovnako ako je pre nás nepredstaviteľné utrpenie, ktoré zažívali židovské ženy, deti, muži a starší ľudia. Práve preto je dôležité poznať našu minulosť, neustále o nej hovoriť, vzdelávať mladú generáciu i celú spoločnosť," dodal šéf slovenskej diplomacie s tým, že aj pokračujúcej ruskej vojenskej agresii na Ukrajine predchádzalo dlhodobé prekrúcanie faktov, skresľovanie histórie, šírenie dezinformácií a ďalších nástrojov hybridnej vojny.

Minister Káčer zároveň ocenil aktivity Múzea holokaustu v Seredi, osobitne v oblasti vzdelávania a boja proti antisemitizmu. Dňa 9. novembra uplynulo 84 rokov od protižidovského pogromu známeho ako Krištáľová noc. Medzinárodné spoločenstvo si tento deň pripomína aj ako deň boja proti fašizmu a antisemitizmu.

(tasr)

Minúta  |  

Kryptomeny prudko padajú, bitcoin klesol pod 17-tisíc amerických dolárov

Výpredaj na trhu kryptomien sa v stredu večer prehĺbil. Cena bitcoinu sa dostala pod 17-tisíc USD (16 934 eur) a padla na 2-ročné minimum.

Druhá najväčšia kryptoburza na svete FTX sa dostala do problémov s likviditou, čo vyvolalo obavy, že by to mohlo zasiahnuť celé odvetvie. V utorok (8. 11.) prišla správa, že ju zrejme prevezme najväčšia svetová kryptomenová platforma Binance, pričom obe firmy sa už predbežne dohodli. Zdá sa však, že transakcia sa neuskutoční. Binance totiž po nahliadnutí do účtovných kníh FTX zistila, že diera medzi záväzkami a aktívami je obrovská, údajne až 6 miliárd USD.

Bitcoin sa v stredu večer okolo 19.50 h SEČ obchodoval so stratou 11,8 percenta po 16 611,96 USD a jeho cena sa pohybovala na úrovniach, na ktorých sa nachádzala naposledy v novembri 2020. Najväčšia a najznámejšia kryptomena na svete od začiatku týždňa stratila okolo 20 percent. Rekordných takmer 69-tisíc USD dosiahla približne pred rokom.

Výrazne sa oslabili aj ďalšie kryptomeny. Druhá najväčšia ether sa obchodovala s mínusom 16,2 percenta po 1 156 USD. Solana padla o viac než 42 percent a FTT, čo je token burzy FTX, v stredu strácala viac než 40 percent po utorkovom prepade o viac než 70 percent.

(tasr)

Minúta  |  

Samosprávy opäť bijú na poplach

TRENČÍN – Únia miest Slovenska (ÚMS) vyzýva poslancov Národnej rady SR, aby nepodporili poslanecký návrh Milana Kuriaka na zmeny v zákone týkajúce sa daňového bonusu.

Členovia Prezídia ÚMS sa na dnešnom online rokovaní zhodli, že ak Národná rada SR opätovne zvýšený daňový bonus schváli, samosprávy budú v roku 2023 po zohľadnení rastúcich cien chudobnejšie a nútené k obmedzovaniu základných verejných služieb, čo sa zákonite premietne aj do nižšej kvality života našich občanov.

Podľa ÚMS sa vláda SR správa, akoby sa energetická kríza či vysoká inflácia samospráv vôbec netýkala. „Miesto kompenzácií za zvýšené náklady dokonca vláda peniaze z budúcich príjmov samospráv rozdáva. Naposledy pri schvaľovaní zmien v daňovom bonuse, opäť bez štandardného legislatívneho procesu, cez pozmeňujúce návrhy poslancov NR SR, bez pripomienkovania a bez rokovania so zástupcami samosprávy,“ skonštatovala vo vyhlásení ÚMS. Vyzýva poslancov, aby pred nepremysleným a likvidačným opatrením pre samosprávy uprednostnili odbornú diskusiu a štandardný legislatívny proces.

V lete 2022 prijala NR SR v skrátenom legislatívnom procese tzv. rodinný balíček, ktorého súčasťou bolo aj zvýšenie daňového bonusu na vyživované dieťa na viac ako dvojnásobok (100 eur) od roku 2023. „Podľa júnovej makroekonomickej a daňovej prognózy ministerstva financií bude mať zvýšenie daňového bonusu negatívny vplyv vo výške 544 miliónov eur na rozpočty samospráv,“ vysvetlila ÚMS.

Na podnet prezidentky sa bude rodinným balíčkom zaoberať Ústavný súd SR. „Koaliční poslanci si však na aktuálnej schôdzi NR SR pripravili zálohu pre prípad, že Ústavný súd SR rozhodne v prospech prezidentky a zákon zruší. Vláda predložila do parlamentu návrh zákona o zmene a doplnení zákona o dani z príjmov. Ten obsahuje mnoho technických zmien v dani z príjmu pre fyzické aj právnické osoby, výšku daňového bonusu však neupravuje. Na prerokovaní návrhu zákona vo výbore NR SR pre hospodárske záležitosti bol však tento návrh zákona pozmenený a pribudol úplne nový paragraf o daňovom bonuse, ktorý je totožný s paragrafom o daňovom bonuse zo zákona, ktorý je aktuálne na ústavnom súde,“ upozornila ÚMS.

Na rokovaní výboru síce navrhli aj pozmeňujúci návrh, ktorý by kompenzoval samosprávam dodatočné navýšenie daňového bonusu zo 100 na 140 eur presmerovaním časti dane z príjmu právnických osôb, podľa ÚMS to však nekompenzuje pôvodné zvýšenie daňového bonusu na 100 eur.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.