Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Texase popravili muža, ktorý pred 19-timi rokmi uškrtil vlastnú matku

V Texase v noci na štvrtok popravili muža, ktorého v roku 2004 odsúdili na trest smrti za vraždu vlastnej matky. Šesťdesiatjedenročný Tracy Beatty bol popravený smrtiacou injekciou vo väznici v meste Huntsville.

Beatty v roku 2003 uškrtil svoju matku Carolyn Clickovú. Podľa súdnych dokumentov ho krátko predtým prepustili z väzenia, kde si odpykával trest za lúpež a ublíženie na zdraví. Nasťahoval sa k matke, aj keď ich vzťah bol údajne "nevyrovnaný a konfliktný". Keď ho požiadala, aby z domu odišiel, fyzicky ju napadol a uškrtil. Následne ju pochoval v záhrade.

Beattyho právnici sa počas jeho väzby snažili o to, aby bol ich klient vyhlásený za mentálne zaostalého, čo by ho zachránilo pred trestom smrti. Beatty sa v októbri stretol s lekármi, ktorí však neboli schopní posúdiť jeho duševný stav, lebo väzenskí dozorcovia mu nedali dole putá.

Najvyšší súd Spojených štátov rozhodol, že trest smrti pre odsúdených, ktorí majú mentálne postihnutie alebo nie sú schopní porozumieť rozsudku, je protiústavný. Agentúra AFP pripomína, že Beatty je už trinástym väzňom, ktorého od začiatku roka popravili v USA. Štyri popravy sa uskutočnili v Texase.

(tasr)

Minúta  |  

Amnesty: Deportáciami Ukrajincov Rusko zrejme spáchalo zločiny proti ľudskosti

Ľudskoprávna organizácia Amnesty International tvrdí, že Rusko sa pravdepodobne dopustilo zločinov proti ľudskosti, keď násilne presúvalo ukrajinských civilistov z okupovaných oblastí krajiny do iných regiónov, a to do oblastí kontrolovaných Ruskom alebo do Ruska.

Vo svojej správe zverejnenej vo štvrtok Amnesty upozornila na prípady, keď boli deti odlúčené od svojich rodín, čo je v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom, informovala agentúra AFP.

Podľa Amnesty v rozhovoroch s jej tímami ukrajinskí civilisti vypovedali, že museli podstúpiť "nenáležité procesy preverovania" – známe ako filtrácia – ktoré niekedy viedli k svojvoľnému zadržiavaniu či dokonca mučeniu.

Generálna tajomníčka Amnesty International Agnes Callamardová zdôraznila, že taktika násilného presunu a deportácie uplatňované Ruskom môžu byť kvalifikované ako vojnový zločin. Amnesty je presvedčená, že to musí byť vyšetrené ako zločin proti ľudskosti.

Organizácia pre ľudské práva špecifikovala, že vypočula 88 ľudí, väčšinou civilistov z ukrajinského čiernomorského prístavného mesta Mariupol, ktoré Rusko obsadilo v máji po týždňoch obliehania a ostreľovania. Svedčili aj obyvatelia Charkova, Luhanska, Chersonu a Záporožia.

Väčšina ľudí, najmä tí z Mariupolu, v rozhovoroch opisovali, že boli terčom nátlaku, takže ani nemali inú možnosť, ako ísť do Ruska alebo iných Rusmi okupovaných oblastí. Amnesty dodala, že niekoľko ľudí vypovedalo, že sa tiež cítili byť pod tlakom, aby požiadali o ruské občianstvo.

Najnovšia správa Amnesty je jedným z najvýznamnejších dokumentov vydaných v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu touto organizáciou od vtedy, ako v auguste pobúrila Kyjev zverejnením správy, v ktorej Ukrajinu obvinila z ohrozovania civilistov zriaďovaním vojenských základní v školách a nemocniciach.

Amnesty v tom čase uviedla, že si stojí za zisteniami zverejnenými v tejto správe, ktorá podnietila šéfku ukrajinskej kancelárie Amnesty k protestnej rezignácii. Objavilo sa aj obvinenie, že Amnesty opakuje kremeľskú propagandu.

(tasr)

Minúta  |  

Na juhu Japonska sa začalo japonsko-americké vojenské cvičenie Keen Sword

Japonsko a USA začali vo štvrtok rozsiahle spoločné vojenské cvičenie v južnom Japonsku s cieľom zvýšiť pripravenosť vzhľadom na rastúcu asertivitu Číny a zintenzivňujúce sa juhokórejské raketové testy.

Cvičenie Keen Sword, ktoré sa koná každé dva roky, odštartovalo na japonskej leteckej základni na juhu krajiny a uskutočňovať sa bude do 19. novembra aj na niekoľkých iných miestach v Japonsku a jeho okolí.

Podľa japonského ministerstva obrany sa na manévroch má zúčastniť približne 26-tisíc japonských a 10-tisíc amerických vojakov a tiež 30 plavidiel a 370 lietadiel z oboch krajín. Rezort obrany uviedol, že na cvičení sa budú podieľať aj Austrália, Veľká Británia a Kanada.

(sita)

Minúta  |  

Hrabko: Možnosť predčasných volieb má byť súčasťou ústavy

Možnosť vyhlásenia predčasných volieb by mala byť súčasťou slovenskej ústavy a správne by bolo aj zakotvenie možnosti skrátiť volebné obdobie referendom. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Dodal, že ústavná väčšina 90 poslancov by podľa neho dokázala vyvolať predčasné voľby aj za dnešného právneho stavu, bolo by však lepšie mať tieto pravidlá priamo zakotvené v ústave.

S názormi, že by to nemalo byť možné cestou referenda, Hrabko nesúhlasí. "Samozrejme, že je to správne. Pokiaľ máme v ústave zakotvené, že moc pochádza z ľudu a že ľud si ju môže uplatniť aj priamo, je to normálny a štandardný nástroj. Ak to zakážeme, môžeme rovno zakázať aj referendum ako také," konštatoval.

Dodal, že podmienka účasti viac ako polovice všetkých registrovaných voličov na referende je dostatočne vysoká na to, aby sa tento inštitút nezneužíval na permanentné odvolávanie existujúcich vlád.

Aj vzhľadom na to, že podmienku nadpolovičnej účasti splnilo v celej histórii Slovenska len jediné referendum, o vstupe do Európskej únie, Hrabko neočakáva úspech aktuálneho referenda, ktoré prezidentka Zuzana Čaputová vyhlásila na 21. januára 2023.

Komentár hlavy štátu, že považuje referendum za súčasť kampane jednej politickej strany a nebude ľudí vyzývať na účasť ani neúčasť, považuje Hrabko za nešťastný. "Bol by to zázrak, keby bolo referendum úspešné. Aj z tohto pohľadu bolo podľa mňa vyhlásenie prezidentky úplne zbytočné," povedal.

Nesúhlasí však s názormi, že prezidentka vypísala referendum neskoro. "Pani prezidentka mala dve možnosti. Po prepočítaní podpisov na petičných hárkoch mohla vyhlásiť referendum alebo sa mohla obrátiť na Ústavný súd. Zvolila si druhú možnosť. A v takej situácii už neostalo nič iné, iba počkať, ako rozhodne Ústavný súd," konštatoval Hrabko.

Parlament po technickej prestávke opäť začal rokovať, viacero noriem bolo schválených dokonca ústavnou väčšinou, iné sa však presúvali na koniec schôdze alebo dokonca až na nasledujúcu. Podľa Hrabka sú jednotlivé hlasovania výsledkom ad hoc dohôd menšinovej vládnej koalície s rôznymi opozičnými poslancami. Na tomto princípe podľa neho môže uspieť aj zákon o štátnom rozpočte na budúci rok. "Šance, že návrh zákona o štátnom rozpočte v parlamente prejde, sú podľa mňa veľmi dobré," povedal s tým, že koalícia môže získať podporu časti poslancov zvolených za ĽSNS.

(tasr)

Minúta  |  

Vzťahy Elona Muska s inými krajinami stoja za preskúmanie, špekuloval Biden

Na vzťahy amerického podnikateľa a miliardára Elona Muska s inými krajinami sa oplatí pozrieť bližšie, vyhlásil v stredu americký prezident Joe Biden.

"Myslím si, že spolupráca a technické vzťahy Elona Muska s inými krajinami stoja za preskúmanie," uviedol šéf Bieleho domu. Zároveň upozornil, že takto nechce naznačiť, že by Musk robil niečo nevhodné.

Biden takto reagoval na otázku novinárov, či si myslí, že Musk predstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť Spojených štátov a či americká vláda nemala vyšetriť jeho nedávne nadobudnutie sociálnej siete Twitter, ktorú získal aj za pomoci investora zo Saudskej Arábie.

Biely dom pritom v októbri poprel správy, že vláda uvažuje o začatí posudzovania niektorých Muskovych aktivít z hľadiska národnej bezpečnosti vrátane kúpy Twitteru. Muskov nákup tejto sociálnej siete totiž vyvolal obavy, že jeho spoločnosti - napríklad Tesla vyrábajúca elektromobily - môžu čeliť tlaku zo strany krajín, ktoré sa usilujú o reguláciu prejavu v online priestore.

Musk okrem toho upútal pozornosť výrokmi naznačujúcimi, že sa napriek vojenskej invázii Ruska na Ukrajinu stavia pozitívne voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Americký miliardár tiež naznačil, že by sa Taiwan so svojou demokratickou vládou mal stať súčasťou Číny. Kritici pritom poukazujú na Muskove pracovné väzby s Čínou a navýšenie produkcie v čínskych továrňach Tesly v Šanghaji.

(tasr)

Minúta  |  

V Juhoafrickej republike ukradli Nobelovu cenu za mier bývalého prezidenta de Klerka

Nobelovu cenu za mier, udelenú v roku 1993 poslednému juhoafrickému politikovi apartheidu Frederikovi Willemovi de Klerkovi, ukradli pred šiestimi mesiacmi z jeho domu v Kapskom Meste, oznámila v stredu jeho nadácia.

De Klerk získal dané ocenenie spolu s dlhoročným bojovníkom proti apartheidu Nelsonom Mandelom, a to za svoju úlohu pri prerode Juhoafrickej republiky (JAR) smerom k demokracii.

Predmetná medaila z 18-karátového zlata bola ukradnutá z politikovho domu pri vlámaní v apríli.

"Môžem potvrdiť, že Nobelova cena za mier, ktorá patrila de Klerkovi, bola začiatkom tohto roka ukradnutá z jeho domu," povedala pre AFP manažérka jeho nadácie Brenda Steynová.

Tento bývalý prezident JAR zomrel vlani v novembri vo veku 85 rokov po tom, ako mu diagnostikovali rakovinu.

De Klerk a Mandela boli v Osle spoločne ocenení "za prácu na mierovom ukončení režimu apartheidu a za položenie základov novej demokratickej Juhoafrickej republiky".

De Klerk viedol prechod JAR od vlády belošskej menšiny k prvým multirasovým voľbám v roku 1994 po Mandelovom prepustení z väzenia v roku 1990, vysvetľuje AFP.

Mandela sa stal prvým černošským prezidentom JAR po tom, ako jeho strana Africký národný kongres (ANC) zvíťazila v prvých demokratických voľbách v tejto krajine.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.