Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na juhu Japonska sa začalo japonsko-americké vojenské cvičenie Keen Sword

Japonsko a USA začali vo štvrtok rozsiahle spoločné vojenské cvičenie v južnom Japonsku s cieľom zvýšiť pripravenosť vzhľadom na rastúcu asertivitu Číny a zintenzivňujúce sa juhokórejské raketové testy.

Cvičenie Keen Sword, ktoré sa koná každé dva roky, odštartovalo na japonskej leteckej základni na juhu krajiny a uskutočňovať sa bude do 19. novembra aj na niekoľkých iných miestach v Japonsku a jeho okolí.

Podľa japonského ministerstva obrany sa na manévroch má zúčastniť približne 26-tisíc japonských a 10-tisíc amerických vojakov a tiež 30 plavidiel a 370 lietadiel z oboch krajín. Rezort obrany uviedol, že na cvičení sa budú podieľať aj Austrália, Veľká Británia a Kanada.

(sita)

Minúta  |  

Hrabko: Možnosť predčasných volieb má byť súčasťou ústavy

Možnosť vyhlásenia predčasných volieb by mala byť súčasťou slovenskej ústavy a správne by bolo aj zakotvenie možnosti skrátiť volebné obdobie referendom. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Dodal, že ústavná väčšina 90 poslancov by podľa neho dokázala vyvolať predčasné voľby aj za dnešného právneho stavu, bolo by však lepšie mať tieto pravidlá priamo zakotvené v ústave.

S názormi, že by to nemalo byť možné cestou referenda, Hrabko nesúhlasí. "Samozrejme, že je to správne. Pokiaľ máme v ústave zakotvené, že moc pochádza z ľudu a že ľud si ju môže uplatniť aj priamo, je to normálny a štandardný nástroj. Ak to zakážeme, môžeme rovno zakázať aj referendum ako také," konštatoval.

Dodal, že podmienka účasti viac ako polovice všetkých registrovaných voličov na referende je dostatočne vysoká na to, aby sa tento inštitút nezneužíval na permanentné odvolávanie existujúcich vlád.

Aj vzhľadom na to, že podmienku nadpolovičnej účasti splnilo v celej histórii Slovenska len jediné referendum, o vstupe do Európskej únie, Hrabko neočakáva úspech aktuálneho referenda, ktoré prezidentka Zuzana Čaputová vyhlásila na 21. januára 2023.

Komentár hlavy štátu, že považuje referendum za súčasť kampane jednej politickej strany a nebude ľudí vyzývať na účasť ani neúčasť, považuje Hrabko za nešťastný. "Bol by to zázrak, keby bolo referendum úspešné. Aj z tohto pohľadu bolo podľa mňa vyhlásenie prezidentky úplne zbytočné," povedal.

Nesúhlasí však s názormi, že prezidentka vypísala referendum neskoro. "Pani prezidentka mala dve možnosti. Po prepočítaní podpisov na petičných hárkoch mohla vyhlásiť referendum alebo sa mohla obrátiť na Ústavný súd. Zvolila si druhú možnosť. A v takej situácii už neostalo nič iné, iba počkať, ako rozhodne Ústavný súd," konštatoval Hrabko.

Parlament po technickej prestávke opäť začal rokovať, viacero noriem bolo schválených dokonca ústavnou väčšinou, iné sa však presúvali na koniec schôdze alebo dokonca až na nasledujúcu. Podľa Hrabka sú jednotlivé hlasovania výsledkom ad hoc dohôd menšinovej vládnej koalície s rôznymi opozičnými poslancami. Na tomto princípe podľa neho môže uspieť aj zákon o štátnom rozpočte na budúci rok. "Šance, že návrh zákona o štátnom rozpočte v parlamente prejde, sú podľa mňa veľmi dobré," povedal s tým, že koalícia môže získať podporu časti poslancov zvolených za ĽSNS.

(tasr)

Minúta  |  

Vzťahy Elona Muska s inými krajinami stoja za preskúmanie, špekuloval Biden

Na vzťahy amerického podnikateľa a miliardára Elona Muska s inými krajinami sa oplatí pozrieť bližšie, vyhlásil v stredu americký prezident Joe Biden.

"Myslím si, že spolupráca a technické vzťahy Elona Muska s inými krajinami stoja za preskúmanie," uviedol šéf Bieleho domu. Zároveň upozornil, že takto nechce naznačiť, že by Musk robil niečo nevhodné.

Biden takto reagoval na otázku novinárov, či si myslí, že Musk predstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť Spojených štátov a či americká vláda nemala vyšetriť jeho nedávne nadobudnutie sociálnej siete Twitter, ktorú získal aj za pomoci investora zo Saudskej Arábie.

Biely dom pritom v októbri poprel správy, že vláda uvažuje o začatí posudzovania niektorých Muskovych aktivít z hľadiska národnej bezpečnosti vrátane kúpy Twitteru. Muskov nákup tejto sociálnej siete totiž vyvolal obavy, že jeho spoločnosti - napríklad Tesla vyrábajúca elektromobily - môžu čeliť tlaku zo strany krajín, ktoré sa usilujú o reguláciu prejavu v online priestore.

Musk okrem toho upútal pozornosť výrokmi naznačujúcimi, že sa napriek vojenskej invázii Ruska na Ukrajinu stavia pozitívne voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Americký miliardár tiež naznačil, že by sa Taiwan so svojou demokratickou vládou mal stať súčasťou Číny. Kritici pritom poukazujú na Muskove pracovné väzby s Čínou a navýšenie produkcie v čínskych továrňach Tesly v Šanghaji.

(tasr)

Minúta  |  

V Juhoafrickej republike ukradli Nobelovu cenu za mier bývalého prezidenta de Klerka

Nobelovu cenu za mier, udelenú v roku 1993 poslednému juhoafrickému politikovi apartheidu Frederikovi Willemovi de Klerkovi, ukradli pred šiestimi mesiacmi z jeho domu v Kapskom Meste, oznámila v stredu jeho nadácia.

De Klerk získal dané ocenenie spolu s dlhoročným bojovníkom proti apartheidu Nelsonom Mandelom, a to za svoju úlohu pri prerode Juhoafrickej republiky (JAR) smerom k demokracii.

Predmetná medaila z 18-karátového zlata bola ukradnutá z politikovho domu pri vlámaní v apríli.

"Môžem potvrdiť, že Nobelova cena za mier, ktorá patrila de Klerkovi, bola začiatkom tohto roka ukradnutá z jeho domu," povedala pre AFP manažérka jeho nadácie Brenda Steynová.

Tento bývalý prezident JAR zomrel vlani v novembri vo veku 85 rokov po tom, ako mu diagnostikovali rakovinu.

De Klerk a Mandela boli v Osle spoločne ocenení "za prácu na mierovom ukončení režimu apartheidu a za položenie základov novej demokratickej Juhoafrickej republiky".

De Klerk viedol prechod JAR od vlády belošskej menšiny k prvým multirasovým voľbám v roku 1994 po Mandelovom prepustení z väzenia v roku 1990, vysvetľuje AFP.

Mandela sa stal prvým černošským prezidentom JAR po tom, ako jeho strana Africký národný kongres (ANC) zvíťazila v prvých demokratických voľbách v tejto krajine.

(tasr)

Minúta  |  

Leyenová a Michel zdôraznili potrebu konať v oblasti energií

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu poslancom Európskeho parlamentu povedala, že súčasná situácia v oblasti energií si vyžaduje "urýchlené kroky a strategickú obozretnosť".

Všetky členské krajiny EÚ by sa mali zamerať na zásobenie plynom s cieľom vyhnúť jeho nedostatku ku koncu budúceho leta. Von der Leyenová takisto upozornila, že je potrebný rýchly prechod na obnoviteľné zdroje energie.

Prioritami sú aj udržanie konkurencieschopnosti Európy v oblasti priemyslu prostredníctvom flexibilnejších štátnych pravidiel pre pomoc a balíčka REPowerEU, ktorý by mal európskym krajinám pomôcť odpútať sa od ruského plynu.

Poslanci EP v stredu rokovali o záveroch októbrového summitu EÚ, ktorý bol zameraný na vojnu na Ukrajine, energiu, klimatickú zmenu, Irán a vzťahy s Čínou. Predseda Európskej rady Charles Michel tento summit označil za "ústredný" v očakávaniach občanov EÚ, podnikov i vlád štátov, pričom sa podarilo prekonať rozdiely a dohodnúť sa na pláne.

"Potrebujeme legislatívne návrhy, aby ministri pre oblasť energií členských krajín mohli konať a prijímať rozhodnutia," napísal Michel na Twitteri.

Poslanci EP žiadali zrýchlenie práce na reformách trhu s elektrinou, aby sa oddelila cena elektriny od cien plynu. Nevyužité pôžičky z fondu na obnovu by mali byť použité na energetickú infraštruktúru a do prevádzky by mali byť rýchlejšie zavádzané obnoviteľné zdroje energie.

Takisto žiadali ďalšie opatrenia na ochranu občanov a podnikov pred rastúcimi účtami za energie. Chceli i daň z neočakávaných ziskov pre energetické spoločnosti.

(tasr)

Minúta  |  

Káčer v Múzeu holokaustu v Seredi: Nesmieme dopustiť, aby nenávisť ovládla naše srdcia a naše činy

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Rastislav Káčer navštívil v stredu, 9. novembra 2022, Múzeum holokaustu v Seredi. V sprievode riaditeľa múzea Martina Korčoka zapálil symbolickú sviečku na pamiatku obetí holokaustu na tzv. Appelplatzi.

"Návšteva Múzea holokaustu v Seredi je silným zážitkom. Pripomína nám naše zlyhania z minulosti a osudy nevinných ľudí, ktorí sa stali obeťami len pre to, že sa narodili ako Židia. Aj dnes v našej spoločnosti vidíme nebezpečný nárast antisemitizmu a nenávisti. Ako nás presvedčil teroristický útok na Zámockej ulici v Bratislave, táto nenávisť sa z online priestoru preniesla aj do našich ulíc. Nesmieme však dopustiť, aby ovládla naše srdcia a naše činy," uviedol minister Rastislav Káčer.

Počas druhej svetovej vojny prešlo koncentračným a pracovným táborom v Seredi približne 16-tisíc slovenských Židov. Mnohí z nich videli svojich blízkych poslednýkrát živých práve na tzv. Appelplatzi.

"Hitlerovej nenávisti a antisemitizmu uverili aj predstavitelia vojnovej Slovenskej republiky. Tí svojím židovským spoluobčanom odobrali základné práva, zbavili ich ľudskej dôstojnosti, ukradli im majetok a napokon ich transportmi poslali do nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov. Dnes sa nám zdá byť niečo také nepredstaviteľné. Rovnako ako je pre nás nepredstaviteľné utrpenie, ktoré zažívali židovské ženy, deti, muži a starší ľudia. Práve preto je dôležité poznať našu minulosť, neustále o nej hovoriť, vzdelávať mladú generáciu i celú spoločnosť," dodal šéf slovenskej diplomacie s tým, že aj pokračujúcej ruskej vojenskej agresii na Ukrajine predchádzalo dlhodobé prekrúcanie faktov, skresľovanie histórie, šírenie dezinformácií a ďalších nástrojov hybridnej vojny.

Minister Káčer zároveň ocenil aktivity Múzea holokaustu v Seredi, osobitne v oblasti vzdelávania a boja proti antisemitizmu. Dňa 9. novembra uplynulo 84 rokov od protižidovského pogromu známeho ako Krištáľová noc. Medzinárodné spoločenstvo si tento deň pripomína aj ako deň boja proti fašizmu a antisemitizmu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.