Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Parlament schválil novelu umožňujúcu dotovať vysoké ceny energií podnikov

Možnosti štátnej podpory podnikov sa rozšíria o dotácie na vysoké ceny elektriny a plynu. Vyplýva to z novely zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR a o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý vo štvrtok schválilo plénum Národnej rady (NR) SR. Návrh podporilo 136 zo 138 prítomných poslancov.

"Cieľom návrhu zákona sú legislatívne úpravy, ktoré sú potrebné na to, aby Ministerstvo hospodárstva SR mohlo poskytnúť pomoc podnikom zasiahnutým krízou, na zmiernenie negatívneho vplyvu vysokého nárastu cien elektriny a plynu," uviedol rezort hospodárstva v dôvodovej správe k schválenému zákonu.

Firmy budú musieť o dotáciu požiadať. Maximálnu výšku dotácie, oprávnené obdobie na dotáciu a oprávnený náklad na určenie výšky dotácie určí ministerstvo vo výzve na predkladanie žiadostí. Na dotáciu nebudú mať nárok firmy, na ktoré sa vzťahujú sankcie prijaté Európskou úniou.

Zákon zavádza povinnosť pre dodávateľa elektriny, dodávateľa plynu, prevádzkovateľa distribučnej sústavy alebo prevádzkovateľa distribučnej siete poskytnúť ministerstvu súčinnosť potrebnú na posúdenie žiadosti o dotáciu. Sumu za megawatthodinu (MWh) plynu a elektriny na určenie výšky dotácie stanoví nariadením vláda.

Novela zákona zároveň umožňuje, aby sa mohli bežné výdavky na podporu poskytovanú z výdavkov štátneho rozpočtu z dôvodu kompenzácie zvýšenia cien plynu a elektriny rozpočtované v roku 2022 a 2023 použiť do konca roka 2024. Účinnosť zákona má nastať dňom jeho zverejnenia v zbierke zákonov.

Plénum súčasne neschválilo uznesenie k doplneniu tohto zákona, ktoré predložil poslanec Smeru-SD Juraj Blanár. V uznesení sa uvádzalo, že energetická kríza je dôsledkom sankcií prijatých voči Ruskej federácii, pričom štáty Európskej únie (EÚ) vrátane Slovenska vynakladajú na kompenzáciu krízy miliardy eur.

Blanár chcel, aby parlament požiadal Európsku komisiu (EK) o vynaloženie maximálneho úsilia na presadenie mierovej stratégie ukončenia vojny na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Najvyšší správny súd eviduje vyše 60 volebných žalôb, lehota na ich podávanie sa skončila

Najvyšší správny súd (NSS) SR doposiaľ eviduje vyše 60 volebných žalôb, lehota na ich podávanie sa skončila. Pribudnú k nim ešte tie, ktoré žalobcovia odoslali v stredu (9. 11.). Konečný počet žalôb zverejní NSS budúci týždeň. Informoval o tom hovorca súdu Michal Hajtol.

Súd doposiaľ eviduje 61 volebných žalôb v súvislosti s voľbami do orgánov samosprávy obcí a jednu sťažnosť v súvislosti s voľbami do samosprávnych krajov. Zapisuje ich do elektronickej podateľne, v rámci ktorej sa podľa hovorcu náhodným výberom prideľujú sudcom vo volebných senátoch.

"Počet volebných žalôb nie je konečný, keďže súd bude v najbližších dňoch prijímať volebné žaloby, ktoré žalobcovia odoslali v stredu 9. novembra. Konečný počet volebných žalôb vrátane zoznamu žalobcov zverejní NSS SR začiatkom budúceho týždňa," doplnil Hajtol.

(tasr)

Minúta  |  

Česko je podľa ministra priemyslu a obchodu na zimu pripravené, zásobníky sú plné na 99 percent

Česká republika je podľa ministra priemyslu a obchodu Jozefa Síkelu na nadchádzajúcu zimu pripravená. Zásobníky plynu sú podľa jeho slov naplnené na 99 percent. Uviedol to vo štvrtok na tlačovom brífingu.

"K 10. novembru je v tuzemských zásobníkoch tri miliardy a 410 miliónov kubických metrov plynu, naplnené sú teda na 99 percent. Ide o historicky najvyššie zásoby plynu, aké kedy boli v tuzemských zásobníkoch zaznamenané," komentoval aktuálny stav Síkela.

Na začiatku apríla bolo podľa neho v českých zásobníkoch najmenej plynu od roku 2019. "Na zimu sme pripravení najlepšie, ako by sme mohli byť ,"dodal minister.

Zdôraznil, že sa to podarilo napriek zastaveniu dodávok plynu z Ruska cez plynovod Nord Stream 1. Ten do krajiny neprúdi od začiatku septembra. Podľa ministra sa darí nahradzovať ho čiastočne plynom z Nórska a dodávkami LNG z Belgicka a Holandska.

"Zároveň sa vláde podarilo zaistiť kapacitu v LNG termináli v Holandsku," pripomenul Síkela. Ďalšie zásobníky v zahraničí si Česko podľa ministra prenajať nechce.

Dosiahnuť historicky vysokú úroveň zásob plynu sa podarilo aj vďaka individuálnemu znižovaniu spotreby, povedal Síkela. "Od začiatku októbra sme dosiaľ ušetrili okolo 250 miliónov kubíkov a znížili spotrebu asi o 28 percent," spresnil minister. Ľudia a firmy si podľa neho uvedomili, že šetrenie je dôležité. Tým, ktorí k individuálnym úsporám pristúpili, sa poďakoval.

(tasr)

Minúta  |  

Aerolínie Emirates sa vrátili k zisku, dosiahol rekordnú úroveň vyše jednej miliardy dolárov

Letecká spoločnosť Emirates zo Spojených arabských emirátov (SAE) sa v prvom polroku súčasného obchodného roka vrátila po minuloročnej strate k zisku, pričom zisk zaznamenal rekord vyše jednej miliardy dolárov.

Výsledky aerolínií podporilo ukončenie prísnych protipandemických obmedzení v mnohých krajinách sveta a výrazné zvýšenie záujmu o medzinárodné lety, v dôsledku čoho tržby spoločnosti vyskočili viac než dvojnásobne.

Ako vo štvrtok uviedla spoločnosť Emirates Group, ktorá je materskou firmou aerolínií, za prvých šesť mesiacov obchodného roka 2022/2023, čo predstavuje obdobie od apríla do konca septembra, dosiahli aerolínie Emirates rekordný zisk štyri miliardy dirhamov. V prepočte to predstavuje 1,09 miliardy eur. V rovnakom období predchádzajúceho obchodného roka zaznamenali Emirates stratu na úrovni 5,8 miliardy dirhamov (1,58 miliardy eur).

Tržby za prvý polrok medziročne vzrástli o 131 percent. Emirates Group zároveň uviedla, že počet zamestnancov zvýšila o 10 percent. V súčasnosti tak spoločnosť zamestnáva viac než 93 890 ľudí. Počet zamestnancov sa zvýšil tak v rámci aerolínií Emirates, ako aj v rámci divízie letiskových služieb Emirates Group.

Aj táto divízia zaznamenala v prvom polroku výrazné zvýšenie zisku. Podľa Emirates Group zisk dosiahol 236 miliónov dirhamov (64,25 milióna eur), zatiaľ čo v rovnakom období minulého roka to bolo 85 miliónov dirhamov (23,14 milióna eur).

(tasr)

Minúta  |  

Americký generál Milley: Na ruskej i ukrajinskej strane bolo zabitých alebo zranených približne 100-tisíc vojakov

Popredný predstaviteľ americkej obrany odhaduje, že vo vojne na Ukrajine bolo zabitých alebo zranených približne 100-tisíc ruských a rovnaký počet ukrajinských vojakov. Predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley taktiež naznačil, že v konflikte dosiaľ prišlo o život asi 40-tisíc civilistov.

Tieto odhady sú zatiaľ najvyššie, aké dosiaľ ponúkol niektorý zo západných predstaviteľov. Milley poznamenal, že náznaky, že Kyjev je ochotný vstúpiť do dialógu s Moskvou, ponúkajú „okno“ na rokovania.

Ukrajina v ostatných dňoch signalizovala ochotu diskutovať s Moskvou po tom, čo prezident Volodymyr Zelenskyj upustil od požiadavky, že jeho náprotivok Vladimir Putin musí byť najskôr zbavený moci, kým bude možné začať rokovania.

Milley však dodal, že na to, aby boli akékoľvek rozhovory úspešné, museli by sa Rusko aj Ukrajina „vzájomné zhodnúť“, že víťazstvo vo vojne „nie je možné dosiahnuť vojenskými prostriedkami, a preto sa musia obrátiť na iné prostriedky“.

(sita)

Minúta  |  

Wall Street Journal: USA nedodajú Ukrajine útočné drony, o ktoré opakovane žiadala

Spojené štáty sa rozhodli, že Ukrajine neposkytnú moderné útočné bezpilotné lietadlá Grey Eagle MQ-1C, hoci ich o to opakovane žiadali Kyjev aj časť členov amerického Kongresu. Informoval o tom v noci na štvrtok denník Wall Street Journal (WSJ).

Podľa WSJ sa Pentagón postavil proti týmto zásielkam, lebo sa obával, že by mohli eskalovať konflikt a vyslať Moskve signál, že Spojené štáty poskytujú Ukrajine zbrane schopné zasiahnuť na území Ruska.

Americkí predstavitelia mali obavy, že drony by mohli byť zostrelené, čím by nepriateľ, a síce Rusko, mohol získať prístup k niektorým z najnovších technológií, akými sú napríklad palubné kamery. Pri samotnom rozhodnutí však tieto riziká nezohrali hlavnú úlohu, napísal WSJ.

Hovorca spoločnosti General Atomics, ktorá vyrába drony Grey Eagle MQ-1C, pre WSJ potvrdil, že firma je s rozhodnutím Pentagónu oboznámená. Pentagón a Biely dom sa dosiaľ k článku WSJ nevyjadrili.

Bezpilotné lietadlá Grey Eagle MQ-1C sú vyzbrojené štyrmi laserom navádzanými strelami Hellfire a sú schopné lietať až vo výške 8-tisíc metrov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.