Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Heger: Online radikalizácii mladých sa dá predchádzať medzinárodnou spoluprácou

Radikalizácii mladých ľudí na internete sa dá predchádzať zvýšenou medzinárodnou spoluprácou. Vyhlásili to premiér SR Eduard Heger a fínska premiérka Sanna Marinová vo štvrtok na spoločnej tlačovej konferencii v Helsinkách.

Diskutovali tiež o ruskej invázii na Ukrajinu, atómovej energii a vzdelávaní. Marinová na úvod poďakovala Slovensku za to, že promptne ratifikovalo prístupové protokoly Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie (NATO).

Premiéri oboch krajín hovorili o dôsledkoch ruskej invázie na Ukrajinu. Rusko podľa Marinovej eskaluje situáciu a vyzvala tiež na zavedenie ďalších sankcií. Slovenský premiér poukázal na to, že na Ukrajine sú milióny ľudí bez prístupu k elektrickej energii. Obaja sa zhodli, že je potrebné pomôcť Ukrajine prekonať zimu v týchto ťažkých časoch a aj neskôr jej pomôcť v rámci rekonštrukcie krajiny.

Ďalšou témou stretnutia bola i atómová energia. Podľa premiéra Hegera sa Slovensko čoraz viac spolieha na jadrovú energiu a spúšťa nový reaktor v atómovej elektrárni v Mochovciach. Problémom však podľa neho je, že jadrové palivo sa na Slovensko dováža výlučne z Ruska, čo ohrozuje slovenskú bezpečnostnú situáciu.

"Som rád, že spolupracujeme s Fínskom aj s inými krajinami, aby sme našli alternatívne zdroje a diverzifikovali sa od Ruska," vyhlásil slovenský premiér. Upozornil tiež na potrebu bezpečného skladovania vyhoreného jadrového paliva.

Eduard Heger hovoril aj o ambícii zvýšiť výdavky na školstvo, ktoré sú potrebné na zlepšenie kvality vzdelávania. Fínskym školským systémom sa chce nielen inšpirovať, ale s ním aj aktívne spolupracovať pri príprave nového slovenského školského kurikula.

Predsedovia vlád diskutovali aj o tom, ako predchádzať radikalizácii mladých ľudí na sociálnych sieťach. Je podľa nich kľúčové spolupracovať s medzinárodnými online platformami a prijať opatrenia na to, aby sociálne siete boli pre mladých ľudí "zdravým" prostredím.

V stredu (9. 11.) sa premiér Heger v rámci trojdňovej zahraničnej pracovnej cesty zúčastnil na vojenskom cvičení Puma 22 v Poľsku. Vo štvrtok doobeda ho prijal fínsky prezident Sauli Niinistö. Popoludní navštívi aj Helsinskú univerzitu.

Následne sa presunie do Českej republiky, kde má okrem iného rokovať s českým predsedom vlády Petrom Fialom o kontrolách na hraniciach. Svoju viacdňovú pracovnú cestu ukončí v Estónsku. V piatok (11. 11.) popoludní sa v Tallinne stretne s tamojšou premiérkou Kajou Kallasovou.

(tasr)

Minúta  |  

Zástupcu štátu Pensylvánia znovu zvolili, hoci je mesiac mŕtvy

Voľby v Pensylvánii vyhral mesiac mŕtvy muž. Budú sa preto musieť konať mimoriadne voľby.

Obyvatelia 32. volebného obvodu v americkom štáte Pensylvánia si v utorok vybrali za zástupcu do zákonodarného zhromaždenia demokrata Anthonyho DeLucu. Ten však 9. októbra podľahol vo veku 85 rokov rakovine, ktorú predtým dvakrát prekonal, píše Fox News.

DeLuca získal 85 percent hlasov a jeho protikandidátka zo strany Zelených Queonia Livingstonová získala len štrnásť percent hlasov.

"Hoci sme neskutočne zarmútení stratou zástupcu Tonyho DeLucu, sme hrdí na to, že voliči naďalej preukazujú dôveru v neho a jeho oddanosť demokratickým hodnotám tým, že ho posmrtne znovu zvolili. Čoskoro budú nasledovať mimoriadne voľby, “ uviedli v tvíte demokrati z Pennsylvánie.

https://twitter.com/chwolfson/status/1590168899894784000

(est)

Minúta  |  

Rezort vnútra predložil novú národnú stratégiu európskeho integrovaného riadenia hraníc v súvislosti s migráciou

Vybudovanie pracoviska pre hraničnú kontrolu v Čiernej nad Tisou, obstaranie dronov na prehľadávanie a vyhľadávanie osôb v teréne či zvýšenie ubytovacích kapacít na útvaroch policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove a Sečovciach sú niektoré z úloh z Národnej stratégie európskeho integrovaného riadenia hraníc na roky 2023 až 2026.

Ministerstvo vnútra (MV) SR predložilo materiál do medzirezortného pripomienkového konania. Celkovo obsahuje 79 úloh v 15 oblastiach. Navrhuje aj zriadenie riadiaceho výboru, ktorý má plnenie úloh koordinovať.

Bezpečnosť na vonkajších hraniciach schengenského priestoru ovplyvnila podľa materiálu invázia vojsk Ruska na Ukrajinu, ako aj hybridné hrozby zaznamenané na hraniciach s Bieloruskom. "Hlavnou výzvou v tejto oblasti sa stalo zvládanie prílevu vysokého počtu migrantov, a to tak z hľadiska kontroly hraníc, ako aj zabezpečenia následnej starostlivosti o nich, ich registrácie a dočasnej alebo trvalej integrácie," uviedol predkladateľ a dodal, že to zásadne ovplyvní ďalšie smerovanie národných politík, ako aj celej Európskej únie.

Za ďalšiu veľkú výzvu do budúcnosti rezort označil budovanie kapacít na zvládnutie legálnej migrácie cez existujúce hraničné priechody, a to aj v súvislosti s nasadením nových technológií na celoeurópskej úrovni.

Výzvou zostáva stabilizácia organizačného a personálneho zabezpečenia pri plnení všetkých úloh, ktoré vyplývajú z Európskeho integrovaného riadenia hraníc (EIBM). "Vzhľadom na rastúci počet cestujúcich, prekračujúcich vonkajšie hranice SR a počet štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú na území SR udelený pobyt, sa bude musieť tomuto problému venovať maximálna pozornosť," poznamenal.

Plnenie stratégie má monitorovať a koordinovať Riadiaci výbor pre implementáciu európskeho integrovaného riadenia hraníc, ktorý rezort navrhuje zriadiť. "Riadiaci výbor, zložený zo subjektov podieľajúcich sa na napĺňaní cieľov národnej stratégie, bude pravidelne vyhodnocovať dosiahnutie definovaných cieľov a v závislosti od aktuálneho vývoja v oblasti EIBM ich aktualizovať," vysvetlil predkladateľ. Súčasťou materiálu je aj návrh štatútu výboru.

Náklady na realizáciu úloh vyplývajúcich zo stratégie vyčíslili na rok 2023 na 17,76 milióna eur, na rok 2024 takmer na 10 miliónov eur, v roku 2025 majú predstavovať 1,29 milióna eur a v roku 2026 vyše dvoch miliónov eur. Okrem štátneho rozpočtu by zdroje mohli pochádzať aj z fondov Európskej únie.

(tasr)

Minúta  |  

Parlament schválil novelu umožňujúcu dotovať vysoké ceny energií podnikov

Možnosti štátnej podpory podnikov sa rozšíria o dotácie na vysoké ceny elektriny a plynu. Vyplýva to z novely zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR a o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý vo štvrtok schválilo plénum Národnej rady (NR) SR. Návrh podporilo 136 zo 138 prítomných poslancov.

"Cieľom návrhu zákona sú legislatívne úpravy, ktoré sú potrebné na to, aby Ministerstvo hospodárstva SR mohlo poskytnúť pomoc podnikom zasiahnutým krízou, na zmiernenie negatívneho vplyvu vysokého nárastu cien elektriny a plynu," uviedol rezort hospodárstva v dôvodovej správe k schválenému zákonu.

Firmy budú musieť o dotáciu požiadať. Maximálnu výšku dotácie, oprávnené obdobie na dotáciu a oprávnený náklad na určenie výšky dotácie určí ministerstvo vo výzve na predkladanie žiadostí. Na dotáciu nebudú mať nárok firmy, na ktoré sa vzťahujú sankcie prijaté Európskou úniou.

Zákon zavádza povinnosť pre dodávateľa elektriny, dodávateľa plynu, prevádzkovateľa distribučnej sústavy alebo prevádzkovateľa distribučnej siete poskytnúť ministerstvu súčinnosť potrebnú na posúdenie žiadosti o dotáciu. Sumu za megawatthodinu (MWh) plynu a elektriny na určenie výšky dotácie stanoví nariadením vláda.

Novela zákona zároveň umožňuje, aby sa mohli bežné výdavky na podporu poskytovanú z výdavkov štátneho rozpočtu z dôvodu kompenzácie zvýšenia cien plynu a elektriny rozpočtované v roku 2022 a 2023 použiť do konca roka 2024. Účinnosť zákona má nastať dňom jeho zverejnenia v zbierke zákonov.

Plénum súčasne neschválilo uznesenie k doplneniu tohto zákona, ktoré predložil poslanec Smeru-SD Juraj Blanár. V uznesení sa uvádzalo, že energetická kríza je dôsledkom sankcií prijatých voči Ruskej federácii, pričom štáty Európskej únie (EÚ) vrátane Slovenska vynakladajú na kompenzáciu krízy miliardy eur.

Blanár chcel, aby parlament požiadal Európsku komisiu (EK) o vynaloženie maximálneho úsilia na presadenie mierovej stratégie ukončenia vojny na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Najvyšší správny súd eviduje vyše 60 volebných žalôb, lehota na ich podávanie sa skončila

Najvyšší správny súd (NSS) SR doposiaľ eviduje vyše 60 volebných žalôb, lehota na ich podávanie sa skončila. Pribudnú k nim ešte tie, ktoré žalobcovia odoslali v stredu (9. 11.). Konečný počet žalôb zverejní NSS budúci týždeň. Informoval o tom hovorca súdu Michal Hajtol.

Súd doposiaľ eviduje 61 volebných žalôb v súvislosti s voľbami do orgánov samosprávy obcí a jednu sťažnosť v súvislosti s voľbami do samosprávnych krajov. Zapisuje ich do elektronickej podateľne, v rámci ktorej sa podľa hovorcu náhodným výberom prideľujú sudcom vo volebných senátoch.

"Počet volebných žalôb nie je konečný, keďže súd bude v najbližších dňoch prijímať volebné žaloby, ktoré žalobcovia odoslali v stredu 9. novembra. Konečný počet volebných žalôb vrátane zoznamu žalobcov zverejní NSS SR začiatkom budúceho týždňa," doplnil Hajtol.

(tasr)

Minúta  |  

Česko je podľa ministra priemyslu a obchodu na zimu pripravené, zásobníky sú plné na 99 percent

Česká republika je podľa ministra priemyslu a obchodu Jozefa Síkelu na nadchádzajúcu zimu pripravená. Zásobníky plynu sú podľa jeho slov naplnené na 99 percent. Uviedol to vo štvrtok na tlačovom brífingu.

"K 10. novembru je v tuzemských zásobníkoch tri miliardy a 410 miliónov kubických metrov plynu, naplnené sú teda na 99 percent. Ide o historicky najvyššie zásoby plynu, aké kedy boli v tuzemských zásobníkoch zaznamenané," komentoval aktuálny stav Síkela.

Na začiatku apríla bolo podľa neho v českých zásobníkoch najmenej plynu od roku 2019. "Na zimu sme pripravení najlepšie, ako by sme mohli byť ,"dodal minister.

Zdôraznil, že sa to podarilo napriek zastaveniu dodávok plynu z Ruska cez plynovod Nord Stream 1. Ten do krajiny neprúdi od začiatku septembra. Podľa ministra sa darí nahradzovať ho čiastočne plynom z Nórska a dodávkami LNG z Belgicka a Holandska.

"Zároveň sa vláde podarilo zaistiť kapacitu v LNG termináli v Holandsku," pripomenul Síkela. Ďalšie zásobníky v zahraničí si Česko podľa ministra prenajať nechce.

Dosiahnuť historicky vysokú úroveň zásob plynu sa podarilo aj vďaka individuálnemu znižovaniu spotreby, povedal Síkela. "Od začiatku októbra sme dosiaľ ušetrili okolo 250 miliónov kubíkov a znížili spotrebu asi o 28 percent," spresnil minister. Ľudia a firmy si podľa neho uvedomili, že šetrenie je dôležité. Tým, ktorí k individuálnym úsporám pristúpili, sa poďakoval.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.