Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ministerstvo obrany: Štátni tajomníci rezortov obrany V4 rokovali vo formáte "Senior Body"

Štátny tajomník Ministerstva obrany SR Marian Majer sa v uplynulých dňoch zúčastnil v Pezinku na stretnutí štátnych tajomníkov rezortov obrany krajín Vyšehradskej skupiny vo formáte "Senior Body", ktoré sa uskutočnilo prvýkrát počas aktuálneho slovenského predsedníctva vo V4. Diskutovali nielen o tradičných témach obrannej spolupráce V4, ale tiež o možných iniciatívach pre podporu Ukrajiny či aktuálnom dianí v rámci NATO a EÚ.

Podľa štátneho tajomníka Majera by malo byť najvyššou prioritou Vyšehradskej skupiny v kontexte strednodobej až dlhodobej pomoci pre Ukrajinu poskytovanie asistencie a expertízy pri odmínovaní ukrajinského územia a odstraňovaní nevybuchnutej munície.

„Dôležité je aj naďalej hľadať spoločné riešenia, ako pomáhať našim ukrajinským priateľom, pričom hovoríme hlavne o poskytovaní logistickej podpory, výcviku ako aj servise poškodenej ukrajinskej techniky,” uviedol.

Štátny tajomník Majer tiež privítal možnosť rozšírenia spolupráce krajín V4 v oblasti ochrany vzdušného priestoru SR. K Českej republike a Poľsku, ktoré už slovenský vzdušný priestor chránia, by sa totiž časom mohlo potenciálne pridať aj Maďarsko. Podľa Majera môže ísť o pozitívny krok, ktorý bude z vojenského i politického hľadiska pre všetkých zúčastnených pridanou hodnotou.

S rezortnými kolegami tiež prebrali problematiku rozvratného pôsobenia hybridných aktérov a budovania odolnosti proti tejto hrozbe – jednak na úrovni národných štátov a tiež v rámci NATO a EÚ. Jedným zo záverov rokovaní bolo aj schválenie a podpísanie Rámcovej dohody pre zlepšenie vyšehradskej spolupráce v oblasti obranného plánovania. Ide o dokument, ktorý formálne aktualizuje predošlú verziu z roku 2014 a zároveň nastavuje princípy fungovania a spolupráce pracovnej skupiny v oblasti obranného plánovania a rozvoja spôsobilostí.

(tasr)

Minúta  |  

Nežnú revolúciu hodnotí prevažne priaznivo 48 percent ľudí. Negatívne ju vníma 15 percent ľudí

Nežnú revolúciu hodnotí prevažne priaznivo 48 percent ľudí na Slovensku. Rovnako kladne ako záporne ju vníma viac ako štvrtina (29 percent) a negatívne ju vníma 15 percent. Osem percent opýtaných nevie zaujať k tejto udalosti stanovisko. Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO).

Zber dát realizovala agentúra Focus v dňoch 4. až 14. augusta formou osobného dopytovania na reprezentatívnej vzorke 1 212 respondentov. TASR o tom informoval Ján Bartoš z IVO.

"Skutočnosť, že od roku 2014 podiel ľudí s priaznivým postojom k Nežnej revolúcii po prvý raz klesol pod 50 percent, odráža mimoriadne nepriaznivú spoločensko-politickú klímu na Slovensku, spôsobenú kumuláciou viacerých negatívnych trendov a udalostí, zhoršenou sociálnou situáciou obyvateľstva, krízou na politickej scéne, ako aj intenzívnym pôsobením konšpiračných sietí a antisystémových posolstiev z domácich i zahraničných zdrojov," komentovala Zora Bútorová z IVO.

Priaznivejší postoj k Novembru 1989 zaujali ľudia s vyšším vzdelaním, najmä vysokoškolským, ako aj ľudia vykonávajúci kvalifikovanú duševnú prácu. Opačný postoj mali ľudia so základným a učňovským vzdelaním bez maturity, nekvalifikovaní manuálni pracovníci, nezamestnaní a dôchodcovia.

Kladné hodnotenie Nežnej revolúcie prevažovalo oproti zápornému vo všetkých vekových skupinách, najvýraznejšie medzi najmladšími respondentmi (18 až 24 a 25 až 34 rokov), ktorých príslušníci sa už narodili do ponovembrových pomerov. Zároveň sa vyznačujú mimoriadne vysokou neschopnosťou zaujať hodnotiace stanovisko. Ľudia patriaci do najvyšších dvoch vekových skupín (65 až 74 rokov, 75 a viac rokov), ktorí prežili minimálne tri desaťročia v podmienkach bývalého režimu, sú voči Nežnej revolúcii najkritickejší. Negatívne ju hodnotí približne tretina z nich.

Názory ovplyvnili aj politické preferencie. Pozitívne hodnotenie malo výraznú nadpolovičnú prevahu u priaznivcov PS, SaS, ako aj KDH, Sme rodina a OĽaNO. Z opozičných strán Nežnú revolúciu najkritickejšie hodnotia prívrženci Smeru-SD, u ktorých je pozitívne hodnotenie zriedkavejšie ako negatívne. V porovnaní s nimi prívrženci Republiky a najmä Hlasu-SD nachádzajú na Nežnej revolúcii o čosi viac pozitívneho a menej negatívneho.

Ľudia s pozitívnym vzťahom k Novembru 1989 sa vyznačujú silnejšou podporou princípov liberálnej demokracie: uprednostňovanie systému parlamentnej demokracie, rešpekt k právam menšín, odmietanie autoritárskeho vodcovstva, viera v možnosť ovplyvniť prostredníctvom volieb situáciu v spoločnosti.

Je medzi nimi viac zástancov členstva SR v EÚ a NATO, ako aj ľudí stojacich na strane Ukrajiny, brániacej sa pred ruským agresorom. Inklinujú častejšie k liberálnej orientácii. Vyznačujú sa vyššou spokojnosťou s osobným životom, ako aj lepším zdravotným stavom.

(tasr)

Minúta  |  

Minsk zaradil pozdrav Žyve Belarus! medzi zakázané nacistické symboly

Pozdrav Žyve Belarus! (Nech žije Bielorusko!) zaradilo bieloruské ministerstvo vnútra do zoznamu zakázaných nacistických symbolov. Ocitla sa tam aj odpoveď na toto zvolanie: "Žyve!" (Nech žije!). Informovalo o tom vo štvrtok Rádio Sloboda (RFE/RL) s pripomenutím, že tento pozdrav aktívne používajú predstavitelia bieloruskej opozície.

V ministerskom dokumente sa tento pokrik označuje za "pozdrav kolaborantov" a "symbol 13. bieloruského policajného práporu a 30. pešej divízie Waffen-SS". V zdôvodnení sa spresňuje, že pozdrav je sprevádzaný zdvihnutím pravej ruky s narovnanou dlaňou.

Dokument podľa RFE/RL nešpecifikuje, či pozdrav Žyve Belarus bude považovaný za nacistický aj bez zdvihnutej pravej ruky.

Iniciátorom zaradenia Žyve Belarus! do zoznamu zakázaných nacistických symbolov bol provládny historik a poslanec parlamentu Ihar Marzaľuk, ktorý tvrdí, že bieloruský pozdrav je kópiou nacistického Sieg Heil.
Autorstvo sloganu Žyve Belarus sa pripisuje klasikovi bieloruskej literatúry Jankovi Kupalovi. Tieto slová sú v jeho básni Heta kryk, što žyve Belarus z roku 1907.

Už pred prvou svetovou vojnou si tento slogan získal obľubu medzi bieloruskou pronárodne orientovanou inteligenciou.

Počas druhej svetovej vojny ho používali nielen kolaboranti, ale aj oddiely sovietskych partizánov. Za sovietskych čias sa používala jeho pozmenená podoba "Nech žije sovietske Bielorusko".

Po nástupe Alexandra Lukašenka k moci už tento slogan štátne inštitúcie nepoužívali. Naopak, získal si obľubu medzi prívržencami opozície. Ešte v roku 2020 však pritom odznel na jednom z mítingov Lukašenkových priaznivcov.

(tasr)

Minúta  |  

Heger: Online radikalizácii mladých sa dá predchádzať medzinárodnou spoluprácou

Radikalizácii mladých ľudí na internete sa dá predchádzať zvýšenou medzinárodnou spoluprácou. Vyhlásili to premiér SR Eduard Heger a fínska premiérka Sanna Marinová vo štvrtok na spoločnej tlačovej konferencii v Helsinkách.

Diskutovali tiež o ruskej invázii na Ukrajinu, atómovej energii a vzdelávaní. Marinová na úvod poďakovala Slovensku za to, že promptne ratifikovalo prístupové protokoly Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie (NATO).

Premiéri oboch krajín hovorili o dôsledkoch ruskej invázie na Ukrajinu. Rusko podľa Marinovej eskaluje situáciu a vyzvala tiež na zavedenie ďalších sankcií. Slovenský premiér poukázal na to, že na Ukrajine sú milióny ľudí bez prístupu k elektrickej energii. Obaja sa zhodli, že je potrebné pomôcť Ukrajine prekonať zimu v týchto ťažkých časoch a aj neskôr jej pomôcť v rámci rekonštrukcie krajiny.

Ďalšou témou stretnutia bola i atómová energia. Podľa premiéra Hegera sa Slovensko čoraz viac spolieha na jadrovú energiu a spúšťa nový reaktor v atómovej elektrárni v Mochovciach. Problémom však podľa neho je, že jadrové palivo sa na Slovensko dováža výlučne z Ruska, čo ohrozuje slovenskú bezpečnostnú situáciu.

"Som rád, že spolupracujeme s Fínskom aj s inými krajinami, aby sme našli alternatívne zdroje a diverzifikovali sa od Ruska," vyhlásil slovenský premiér. Upozornil tiež na potrebu bezpečného skladovania vyhoreného jadrového paliva.

Eduard Heger hovoril aj o ambícii zvýšiť výdavky na školstvo, ktoré sú potrebné na zlepšenie kvality vzdelávania. Fínskym školským systémom sa chce nielen inšpirovať, ale s ním aj aktívne spolupracovať pri príprave nového slovenského školského kurikula.

Predsedovia vlád diskutovali aj o tom, ako predchádzať radikalizácii mladých ľudí na sociálnych sieťach. Je podľa nich kľúčové spolupracovať s medzinárodnými online platformami a prijať opatrenia na to, aby sociálne siete boli pre mladých ľudí "zdravým" prostredím.

V stredu (9. 11.) sa premiér Heger v rámci trojdňovej zahraničnej pracovnej cesty zúčastnil na vojenskom cvičení Puma 22 v Poľsku. Vo štvrtok doobeda ho prijal fínsky prezident Sauli Niinistö. Popoludní navštívi aj Helsinskú univerzitu.

Následne sa presunie do Českej republiky, kde má okrem iného rokovať s českým predsedom vlády Petrom Fialom o kontrolách na hraniciach. Svoju viacdňovú pracovnú cestu ukončí v Estónsku. V piatok (11. 11.) popoludní sa v Tallinne stretne s tamojšou premiérkou Kajou Kallasovou.

(tasr)

Minúta  |  

Zástupcu štátu Pensylvánia znovu zvolili, hoci je mesiac mŕtvy

Voľby v Pensylvánii vyhral mesiac mŕtvy muž. Budú sa preto musieť konať mimoriadne voľby.

Obyvatelia 32. volebného obvodu v americkom štáte Pensylvánia si v utorok vybrali za zástupcu do zákonodarného zhromaždenia demokrata Anthonyho DeLucu. Ten však 9. októbra podľahol vo veku 85 rokov rakovine, ktorú predtým dvakrát prekonal, píše Fox News.

DeLuca získal 85 percent hlasov a jeho protikandidátka zo strany Zelených Queonia Livingstonová získala len štrnásť percent hlasov.

"Hoci sme neskutočne zarmútení stratou zástupcu Tonyho DeLucu, sme hrdí na to, že voliči naďalej preukazujú dôveru v neho a jeho oddanosť demokratickým hodnotám tým, že ho posmrtne znovu zvolili. Čoskoro budú nasledovať mimoriadne voľby, “ uviedli v tvíte demokrati z Pennsylvánie.

https://twitter.com/chwolfson/status/1590168899894784000

(est)

Minúta  |  

Rezort vnútra predložil novú národnú stratégiu európskeho integrovaného riadenia hraníc v súvislosti s migráciou

Vybudovanie pracoviska pre hraničnú kontrolu v Čiernej nad Tisou, obstaranie dronov na prehľadávanie a vyhľadávanie osôb v teréne či zvýšenie ubytovacích kapacít na útvaroch policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove a Sečovciach sú niektoré z úloh z Národnej stratégie európskeho integrovaného riadenia hraníc na roky 2023 až 2026.

Ministerstvo vnútra (MV) SR predložilo materiál do medzirezortného pripomienkového konania. Celkovo obsahuje 79 úloh v 15 oblastiach. Navrhuje aj zriadenie riadiaceho výboru, ktorý má plnenie úloh koordinovať.

Bezpečnosť na vonkajších hraniciach schengenského priestoru ovplyvnila podľa materiálu invázia vojsk Ruska na Ukrajinu, ako aj hybridné hrozby zaznamenané na hraniciach s Bieloruskom. "Hlavnou výzvou v tejto oblasti sa stalo zvládanie prílevu vysokého počtu migrantov, a to tak z hľadiska kontroly hraníc, ako aj zabezpečenia následnej starostlivosti o nich, ich registrácie a dočasnej alebo trvalej integrácie," uviedol predkladateľ a dodal, že to zásadne ovplyvní ďalšie smerovanie národných politík, ako aj celej Európskej únie.

Za ďalšiu veľkú výzvu do budúcnosti rezort označil budovanie kapacít na zvládnutie legálnej migrácie cez existujúce hraničné priechody, a to aj v súvislosti s nasadením nových technológií na celoeurópskej úrovni.

Výzvou zostáva stabilizácia organizačného a personálneho zabezpečenia pri plnení všetkých úloh, ktoré vyplývajú z Európskeho integrovaného riadenia hraníc (EIBM). "Vzhľadom na rastúci počet cestujúcich, prekračujúcich vonkajšie hranice SR a počet štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú na území SR udelený pobyt, sa bude musieť tomuto problému venovať maximálna pozornosť," poznamenal.

Plnenie stratégie má monitorovať a koordinovať Riadiaci výbor pre implementáciu európskeho integrovaného riadenia hraníc, ktorý rezort navrhuje zriadiť. "Riadiaci výbor, zložený zo subjektov podieľajúcich sa na napĺňaní cieľov národnej stratégie, bude pravidelne vyhodnocovať dosiahnutie definovaných cieľov a v závislosti od aktuálneho vývoja v oblasti EIBM ich aktualizovať," vysvetlil predkladateľ. Súčasťou materiálu je aj návrh štatútu výboru.

Náklady na realizáciu úloh vyplývajúcich zo stratégie vyčíslili na rok 2023 na 17,76 milióna eur, na rok 2024 takmer na 10 miliónov eur, v roku 2025 majú predstavovať 1,29 milióna eur a v roku 2026 vyše dvoch miliónov eur. Okrem štátneho rozpočtu by zdroje mohli pochádzať aj z fondov Európskej únie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.