Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovenskí europoslanci podporujú rýchly vstup Chorvátska do schengenskej zóny

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok veľkou väčšinou hlasov vyjadrili súhlas s tým, aby sa Chorvátsko stalo plnoprávnym členom schengenského priestoru. Vstup Chorvátska podporujú všetci oslovení slovenskí europoslanci, informuje spravodajca TASR.

Chorvátsko by sa malo stať členom Schengenu od 1. januára 2023, pričom EP vyzýva členské krajiny, aby to umožnili aj Rumunsku a Bulharsku.

Vladimír Bilčík (SPOLU) uviedol, že neúčasť Rumunska a Bulharska v Schengene vníma ako problém aj z bezpečnostného hľadiska, lebo najmä Rumunsko robí veľa na pomoc Ukrajine napadnutej Ruskom. "Keby Rumuni boli v Schengene, niektoré veci sa jednoduchšie povedú z hľadiska vojenskej pomoci a dodávok na Ukrajinu," dodal.

Vstup Chorvátska bude pre Slovákov znamenať, že Jadranské more je naozaj aj ich more a v bezpečnostnom smere to posúva schengenskú hranicu ďalej od Slovenska. To je dôležité v situácii, keď maďarsko-srbská hranica "pripomína ementál", rastú migračné tlaky, zlyhávajú dohody vo vnútri Schengenu a zavádzajú sa dočasné kontroly na vnútorných hraniciach, dodal Bilčík.

Robert Hajšel (Smer-SD) poukázal na to, že EP vyjadril schengenskú podporu nielen Chorvátsku, ale aj Rumunsku a Bulharsku. Obe krajiny už 11 rokov spĺňajú technické požiadavky a čakajú na rozhodnutie členov Schengenu otvoriť im dvere do zóny bez hraničných kontrol. "Nie sú na tom z hľadiska ochrany vonkajšej hranice horšie ako iné štáty, ktoré už v Schengene sú," skonštatoval.

Chorvátsko podľa neho spĺňa bezpečnostno-technické kritériá a správy o zlom narábaní chorvátskej polície s migrantmi bude riešiť vytvorený monitorovací mechanizmus. Pripomenul, že určité námietky ohľadom prílivu migrantov malo Slovinsko, to však môže kedykoľvek zaviesť dočasné kontroly na vnútroštátnych hraniciach.

Martin Hojsík (PS) tvrdí, že Chorvátsko v Schengene Slovákom zabezpečí priamu cestu k moru bez kontrol. "Ale je to aj zodpovednosť. Vidíme utečeneckú krízu, potrebujeme pomáhať ľuďom utekajúcim pred vojnou, aby sa nestali obeťami priekupníkov. To znamená kvalitne fungujúcu schengenskú hranicu, čo musia Chorváti zaistiť," povedal.

Za vinníkov zvýšeného počtu utečencov na Slovensku považuje nielen slovenské orgány a ministerstvo vnútra, ktoré si nedostatočne plnia povinnosť, najmä však režim Viktora Orbána, ktorý sa prísne stráženou hranicou so Srbskom iba chváli, ale tá hranica je deravá.

Peter Pollák (OĽANO) pripomenul, že Chorváti musia vyvinúť značné úsilie na ochranu vonkajšej hranice EÚ. "Predpokladám, že Chorváti sú pripravení ochrániť hranice tak, aby sa cez ne nedostali nelegálni migranti," odkázal.

Ivan Štefanec (KDH) pripomenul, že na ťahu sú teraz členské štáty, ktoré môžu Chorvátsko pri vstupe do Schengenu vnímať v jednom balíku s Rumunskom a Bulharskom, podľa jeho názoru sú však Chorváti najlepšie pripravení.

"Spolu sme silnejší a som presvedčený, že čím viac členských krajín EÚ bude v Schengene, tým lepšie. Súvisí to prirodzene s tlakom na ochranu vonkajších hraníc," opísal situáciu.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rusko chce zmeniť Cherson na mŕtve mesto, vraví Podoľak

Popredný ukrajinský predstaviteľ „zdvihol varovný prst“ v súvislosti s deklarovaným úmyslom Ruska stiahnuť sa z mesta Cherson na západnom brehu rieky Dneper. Poradca prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak na Twitteri uviedol, že Rusko „chce premeniť Cherson na 'mŕtve mesto'“.

„Ruská armáda mínuje všetko, čo sa dá – byty, kanalizáciu. Delostrelectvo na ľavom (východnom) brehu plánuje zmeniť mesto na ruiny. Takto vyzerá 'ruský svet': prišli, nakradli, oslavovali, pozabíjali 'svedkov', zanechali ruiny a odišli,“ povedal Podoľak.

Ak by sa Rusko stiahlo z Chersonu, mesto by naďalej bolo na dostrel delostrelectva ruskej armády na východnom brehu Dnepra.

Hovorkyňa armády na juhu krajiny Natalia Humeňuková v stredu zdôraznila potrebu „ticha v médiách“, keďže operácie v Chersonskej oblasti pokračujú. Dodala, že všetky informácie „treba vnímať kriticky“, čo je zjavný odkaz na ruské vyhlásenie o stiahnutí vojakov z Chersonu na západnom brehu Dnepra.

(sita)

Minúta  |  

Putin na samit G20 nepríde pre obavy z atentátu, tvrdí jeho exporadca

Ruský prezident Vladimir Putin sa na summite G20 na indonézskom ostrove Bali nezúčastní pre "obavy z pokusu o atentát" zo strany Západu. Vo štvrtok to uviedol bývalý poradca ruského prezidenta Sergej Markov na sociálnej sieti Telegram.

Putinovu neúčasť na nadchádzajúcom samite G20 potvrdila vo štvrtok predstaviteľka ruského veľvyslanectva v Indonézii Julija Tomská. Podľa jej slov bude ruskú delegáciu viesť šéf rezortu diplomacie Sergej Lavrov.

Markov napísal, že dôvodom neúčasti ruského prezidenta je "možný pokus o atentát na Putina zo strany tajných služieb Spojených štátov, Spojeného kráľovstva a Ukrajiny".

Šéfa Kremľa na samit, ktorý sa uskutoční 15. a 16. novembra, pozval indonézsky prezident Widodo. Pozvánku dostal i ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, aj napriek tomu, že Ukrajina nie je členom G20. Zelenského účasť na samite potvrdil jeho hovorca Serhij Nykyforov. Dodal, že s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o účasť v režime videokonferencie.

Putinov exporadca sa vyjadril aj k stiahnutiu sa ruských jednotiek z mesta Cherson na juhu Ukrajiny na rozkaz ministra obrany Sergeja Šojgua. Podľa Markova ide o najväčšiu geopolitickú porážku Ruska od rozpadu Sovietskeho zväzu. Dodal, že k tejto situácii došlo pre "odmietanie skutočnej vojny a katastrofálne neskoré prijímanie potrebných rozhodnutí".

(tasr)

Minúta  |  

Americký generál: Víťazstvo na Ukrajine nemožno dosiahnuť vojensky

Popredný predstaviteľ americkej obrany odhaduje, že vo vojne na Ukrajine bolo zabitých alebo zranených približne stotisíc ruských a rovnaký počet ukrajinských vojakov.

Vyše stotisíc ruských vojakov zahynulo na Ukrajine alebo tam bolo ranených. Vyhlásil to v stredu predseda zboru náčelníkov štábov americkej armády generál Mark Milley, podľa ktorého podobný počet obetí pravdepodobne zaznamenala aj ukrajinská armáda.

"Pozeráte sa na vyše stotisíc zabitých alebo ranených ruských vojakov. Rovnaké to je pravdepodobne aj na ukrajinskej strane. Je to veľké ľudské utrpenie," uviedol Milley. Naznačil tiež, že v konflikte dosiaľ prišlo o život asi 40-tisíc civilistov. 

Ide o doposiaľ najvyšší odhad, ktorý americká strana poskytla počas deviatich mesiacov trvania konfliktu na Ukrajine. Agentúra Reuters však upozorňuje, že tento počet nie je možné nezávisle overiť.

O vyhliadkach na diplomaciu v súvislosti s konfliktom na Ukrajine Milley povedal, že počiatočné odmietanie rokovaní počas prvej svetovej vojny len znásobilo ľudské utrpenie a viedlo k väčšiemu počtu obetí. "Preto ak existuje príležitosť rokovať, ... využite ju," povedal americký generál.

Milley však dodal, že na to, aby boli akékoľvek rozhovory úspešné, museli by sa Rusko aj Ukrajina „vzájomné zhodnúť“, že víťazstvo vo vojne „nie je možné dosiahnuť vojenskými prostriedkami, a preto sa musia obrátiť na iné prostriedky“.

Milley sa takto vyjadril krátko po tom, ako ruský minister obrany Sergej Šojgu nariadil ruským vojskám, aby sa stiahli z juhoukrajinského mesta Cherson. Milley však upozornil, že sťahovanie vojsk je zdĺhavý proces. "Nebude im to trvať deň alebo dva. Zaberiem im to dni, možno týždne," povedal generál, podľa ktorého má Rusko v danej oblasti 20- až 30-tisíc vojakov.

(tasr, sita)

Minúta  |  

Polícia odpočúvanie exministra Krajčího nezistila, trestné stíhanie prerušili

Polícia nezistila odpočúvanie bývalého ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽaNO). Trestné stíhanie v prípade prerušila v auguste 2020. Vyplýva to zo stanoviska, ktoré TASR poskytla bratislavská krajská policajná hovorkyňa Jana Šimunková. O nájdení odpočúvacieho zariadenia v kancelárii hovoril Krajčí v tohtotýždňovom rozhovore pre denník Štandard.

Polícia ozrejmila, že v prípade sa 16. apríla 2020 začalo trestné stíhanie vo veci prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru spáchaného závažnejším spôsobom konania.

"V rámci vyšetrovania boli vykonané viaceré procesné úkony, medzi ktorými bola aj kriminalistická expertíza podozrivého zaisteného zariadenia. Skúmaním bolo zistené, že zariadenie v stave, v akom bolo zaistené, nebolo možné použiť ako odpočúvacie a ani sledovacie zariadenie. Následne na základe zadovážených dôkazov bolo 4. augusta 2020 trestné stíhanie prerušené," uviedla Šimunková.

https://standard.sk/273684/marek-krajci-v-kancelarii-som-mal-odpocuvacie-zariadenie/

Odpočúvacie zariadenie mala v Krajčího kancelárii podľa jeho slov nájsť asistentka dva týždne po nástupe do funkcie. Kanceláriu mala zamknúť s tým, že na druhý deň sa zavolá polícia. "No na druhý deň, keď sme prišli do práce, zariadenie tam už nebolo," povedal Krajčí pre Štandard s tým, že ho v noci niekto prišiel vymontovať.

Obáva sa, že to potvrdzuje, že priamo na ministerstve sú ľudia, ktorí sú zapojení do informačných tokov nasmerovaných mimo ministerstva. Myslí si, že ľudia, ktorí stáli za údajným odpočúvaním, vďaka tomu spoznali jeho zámery, ktoré sa nepáčili oligarchom. S tým si spája záujem o diskreditáciu jeho osoby.

(tasr)

Minúta  |  

Politico: Vzťahy medzi Ursulou von der Leyenovou a Charlesom Michelom neboli nikdy také zlé

Vzťahy medzi predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a predsedom Európskej rady Charlesom Michelom nikdy neboli také zlé, konštatuje web Politico, podľa ktorého preto na budúcotýždňovom samite zástupcov krajín G20 nemožno očakávať jednotné vystupovanie Európskej únie (EÚ).

Dvaja najvyšší predstavitelia eurobloku sa podľa Politica miesto koordinácie pravdepodobne budú skôr jeden druhému vyhýbať, keďže ich podriadení, ktorí cestu organizujú majú striktné inštrukcie vyhnúť sa akémukoľvek prekrytiu ich itinerárov.

Vzťahy medzi Michelom a Von der Leyenovou sa za takmer tri roky ich pôsobenia na postoch výrazne zhoršili a zamestnanci oboch európskych inštitúcií sú vraj odrádzaní od vzájomnej komunikácie, zatiaľ čo sa lídri navzájom vyraďujú zo stretnutí so zahraničnými predstaviteľmi.

Nefunkčné partnerstvo však podľa webu neovplyvňuje len legislatívnu a politickú agendu únie, ale ohrozuje aj postavenie EÚ vo svete.

Jedným z najdôležitejších bodov stretnutia krajín G20 by malo byť stretnutie Michela s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom na okraji samitu. Vzhľadom na rozdielne pohľady v rámci únie na to, ako vystupovať voči Pekingu, by to malo byť kľúčové stretnutie. Von der Leyen však naň nepozvali. Údajne preto, že odmietla Michelovi umožniť účasť na stretnutí s indickým premiérom Naréndrom Módím na júnovom samite krajín G7 v Nemecku.

Rivalita medzi Komisiou a Európskou radou, vzhľadom na štruktúru európskych inštitúcií a prekrývajúce sa oblasti zodpovednosti, predstavuje výzvu dlhodobo, no spor medzi ich súčasnými lídrami podľa mnohých predstaviteľov únie dostal túto medziinštitucionálnu súťaživosť na novú úroveň.

Stretnutia medzi Von der Leyenovou a Michelom v podstate neexistujú, dokonca ani pred európskymi samitmi, ktoré predstavujú fórum, kde únia zvyčajne rieši postupy týkajúce sa veľkých strategických a okamžitých výziev, ktorým čelí.

Vzťahy medzi nimi na začiatku funkčných období boli podľa európskych predstaviteľov pokojné. Sekretariát Európskej rady v počiatočných mesiacoch naplánoval na každý pondelok popoludňajšie stretnutia Michela s Von der Leyenovou, a i keď tento plán išiel postupne do stratena, vzťahy sa úplne rozpadli až v apríli 2021, keď vycestovali na stretnutie s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.

Kamery vtedy zachytili šokovanú reakciu Von der Leyen, keď si Michel rýchlo uchmatol jedinú voľnú stoličku vedľa tureckého prezidenta a ona musela sedieť na gauči oproti tureckému ministrovi zahraničia. Predsedníčka Komisie, ktorá je prvou ženou na tejto pozícii, neskôr priznala, že ju tento incident „zranil“ a pripísala ho sexizmu.

Odvtedy sa ich vzťahy už len zhoršovali a začali podľa zástupcov oboch inštitúcií zasahovať aj do fungovania Únie. I keď sa spoločne objavujú na tlačových konferenciách, pravidelná komunikácia o každodenných záležitostiach medzi nimi alebo ich blízkymi podriadenými v podstate neexistuje.

Zamestnanci Európskej rady si podľa jedného z predstaviteľov „musia zháňať informácie ako novinári“, pretože Komisia neinformuje Michela o pripravovaných návrhoch, i keď napokon musia získať podporu národných vlád, s ktorými pracuje.

Komisia však trvá na tom, že je jej výsadou navrhovať legislatívu bez zásahov zo strany Európskej rady.

„Úprimne, nesú zodpovednosť obaja,“ vyjadril sa pre Politico európsky predstaviteľ s tým, že „napätie bolo aj v minulosti“, no ich predchodcovia si napokon uvedomili, že je aj v ich záujme mať stabilný pracovný vzťah.

Podľa ďalšieho dlhoročného predstaviteľa EÚ medziinštitucionálne vzťahy nikdy neboli také zlé. „Nedáva zmysel, aby sa šéfka Európskej komisie a predseda Európskej rady hádali. EÚ by mala v kríze držať pokope. Áno, štrukturálne sú tieto dve inštitúcie v konflikte a niekedy nie sú úplne jasne rozdelené povinnosti, ale potrebujeme, aby sa správali ako dospelí,“ vyjadril sa.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.