Marek Krajčí: V kancelárii som mal odpočúvacie zariadenie

Marek Krajčí. Foto: Matúš Zajac

Oligarchovia si podľa neho chovajú médiá, aby ovplyvňovali verejnú mienku a tlačili na politikov. Marek Krajčí opisuje, ako taký tlak vyzerá, ako sa v jeho kancelárii našlo odpočúvacie zariadenie, ktoré sa za noc stratilo. V rozhovore hovorí o tom, ako nerozumie Eduardovi Hegerovi, kde zlyháva minister Lengvarský a prečo zažíva hlboké sklamanie.

Začnime aktuálne, blíži sa zlomový moment, ktorý rozhodne o požiadavkách Lekárskeho odborového zväzu, na jednej strane je osem požiadaviek a na strane druhej hrozba výpovedí lekárov. Lekári nechcú len zvýšenie miezd, Peter Visolajský vždy povie, že to nerieši problém, o ktorom hovoria. Hrozí podľa vás odchod lekárov, tak ako o tom hovoria ich odbory? Ako sa má vyriešiť tento problém?

Myslím si, že v drvivej väčšine prípadov lekári nechcú odísť. Na druhej strane, súhlasím s tým, že súčasný pán minister bol po odznení štvrtej vlny pandémie veľmi málo činný a zdravotníci očakávali, že bude dôslednejšie napĺňať programové vyhlásenie vlády a pokračovať v nastavených reformách. Načasovanie výpovedí je veľmi nepriaznivé. Hrozí, že lekári si radi oddýchnu počas vianočného mesiaca, čo môže v decembri ochromiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Štrajk zároveň pomáha náboru lekárov do novej nemocnice Bory, ktorá budúci rok spúšťa prevádzku. Nečudo, že najviac výpovedí je v Univerzitnej nemocnici Bratislava, odchody do Borov sú však avizované aj z iných nemocníc. Lekári sa nemusia obávať straty miesta, uplatniť sa môžu aj tam. Problém, na ktorý správne poukazuje pán Visolajský, je počet nových lekárov, ktorý vchádza do systému, najmä s ohľadom na to, koľko absolventov medicíny generujú naše lekárske fakulty. Tu niekde je kardinálny problém nášho systému. Veľmi veľa schopných študentov hneď ide do Brna alebo do Prahy, alebo si hľadá nejaké iné zahraničné univerzity. Koľkí z tých, čo zostanú na Slovensku, si aj po skončení fakulty nájdu uplatnenie? Mnohí by si možno aj radi našli, ale nikto sa tu o nich vo veľkých nemocniciach nebije.

Robil som si k tejto téme malý prieskum, vyšlo mi, že dôvody odchodu sú materiálne aj nemateriálne. Absolvent napríklad po doštudovaní medicíny na Slovensku dostane ponuku z Česka, ktorá je zaujímavá, ale nie až tak, že náš štát by na to nemal. Dostane zvýhodnené bývanie na pol roka, mierne vyšší nástupný plat plus zoznam nemateriálnych vecí, ktoré mu garantujú lepšie pracovisko, lepšie podmienky práce, viac účastí na kongresoch, perspektívu dodatočného štúdia. Všetko z toho sa dá urobiť aj tu. Prečo to nefunguje?

Začnem najskôr Slovákmi, ktorí študujú v Českej republike. Údajne ide až o 15 percent študentov na českých lekárskych fakultách. Už počas štúdia sa o nich zaujímajú jednotlivé nemocnice, dostávajú zaujímavé ponuky a za veľmi zaujímavých podmienok drvivá väčšina z nich zostáva v Českej republike.

Druhý problém je konkrétna situácia na Slovensku. Na našich lekárskych fakultách študuje len okolo 60 percent našich občanov, zvyšok tvoria zahraniční študenti. Z našich študentov tu ostane pracovať 83 percent, zo zahraničných zostane niekto len úplne raritne. Preto je dobré, že vláda chce na úkor zahraničných študentov podporiť fakulty tak, aby mohli prijať viac študentov zo Slovenska. Zdá sa však, že fakulty o to až taký záujem nemajú. Ďalším problémom je uplatnenie absolventov v našom zdravotníctve. Absolventi sa vedia ťažšie uplatniť vo veľkých nemocniciach, ak nemajú známosti. Lekárov je nedostatok v menších nemocniciach. Najmä na západe krajiny je však najväčším personálnym problémom nedostatok sestier. Problémom je aj to, že množstvo lekárov, ktorí si urobia nejakú časť svojej práce vo veľkej nemocnici, si odtiaľ posúvajú vhodných pacientov do súkromných centier, kde majú ambulanciu alebo robia nejaké výkony. Presúva to zdroje von z nemocníc, nehovoriac o tom, že mnohí z nich by mali byť ešte na pracovisku v nemocnici, kým sú v tom čase už mimo nej, v súkromnom centre.

Zostaňme pri tých školách, pán Visolajský možno robí nátlakovú akciu, ktorá sa nemusí každému páčiť, ale pomenúva veľký problém, ku ktorému sa blížime, keď odídu starší lekári do dôchodku. Fico to na konci svojej vlády chcel riešiť povinnosťou odpracovania niekoľkých rokov alebo finančnou sankciou, čo vtedy neprešlo, zrejme by to ani nefungovalo a ešte viac študentov by odišlo do Česka a na Moravu. Ako sa to dá riešiť?

Presne tak, aj v Českej republike je štúdium pre našich študentov bezplatné. Prečo by sa mali zaväzovať na odpracovanie určitého času v slovenskom zdravotníctve, keď porovnateľné, ak nie lepšie štúdium získajú u našich západných susedov?

Ako to teda riešiť?

Keď som ako minister riešil zvyšovanie platov, bol som si vedomý, že ich treba zvýšiť hlavne absolventom, aby mali hneď od začiatku atraktívnejšie podmienky. Zároveň je potrebné výraznejšie zvýšiť platy aj zdravotným sestrám, čo by malo ísť ruka v ruke so zvyšovaním ich kompetencií. To v princípe odzrkadľuje aj súčasný návrh, ktorý sme schválili v Národnej rade. Dostalo sa mi však, že pán Visolajský stále nie je spokojný a pre lekárov špecialistov chce viac.

Druhý problém je, ako získať absolventov medicíny pre naše nemocnice. Ešte v programe pre OĽaNO som navrhoval, aby súčasťou štátnej skúšky absolventov lekárskych fakúlt boli dobrovoľné výberové konania na voľné miesta v nemocniciach, novootvorené rezidentské a doktorandské miesta. Mohla by to byť prestížna záležitosť. Saturoval by sa tým aj ambulantný sektor. Odstránilo alebo aspoň znížilo by to rodinkárstvo a iné známosti, na základe ktorých sa teraz obsadzujú mnohé miesta.

Marek Krajčí. Foto: Matúš Zajac

Funguje niečo také niekde vo svete?

Niečo podobné funguje vo Francúzsku. Dobre to rieši problém, lebo na lepšie a lukratívnejšie pozície sa hľadajú tí najlepší a zároveň sa tam lekári nedostávajú cez rôzne protekcie. Šikovný študent by tak mal záujem o lukratívnejšiu pozíciu, lebo teraz sa na ňu nedostane, pretože nepozná správnych ľudí. Od mojich spolužiakov viem, že podobný problém sa týka aj lekárov, ktorí sa rozhodli vrátiť späť na Slovensko. Tiež narazia na uzavretý systém.

Čo tým myslíte?

Časť mojich spolužiakov sa vrátila zo zahraničia, kde získali cenné vedomosti a prax. Keď súčasní šéfovia ich oddelení zistili, že sú dobrí, začal systematický bossing, pretože sa obávali konkurencie, ktorá by ich mohla vytlačiť z ich pozícií. Takíto lekári si zväčša po čase povedia, že im to za to nestojí a radšej zo slovenského zdravotníctva definitívne odídu do zahraničia, kde sa o nich pobijú.

Ale to sa dá zmeniť iba zhora.

Je to o systéme, podmienkach v nemocniciach a prístrojovom vybavení, možnostiach kariérneho rastu a ďalšieho vzdelávania, ale najmä o dobrých lídroch a kolektívoch, ktoré na pracoviskách vytvárajú.

Keď som túto otázku položil v relácii Do kríža zástupcovi predsedu LOZ MUDr. Jánovi Sýkorovi, povedal, že vyššie platy sú dôležité aj preto, že môžu lekárov motivovať v situácii, keď všetky ostatné potrebné zmeny by trvali omnoho dlhšie. Váš názor?

Áno, ale je to potom záplata na starých nohaviciach, ktorá lepšie podmienky, za ktoré odborári bojujú, neprinesie.

Rozprával som sa s primárom v nemocnici v Brne, tvrdí, že platy nie sú až taký problém, ale že absolútne priepastne sa zmenila úroveň vzdelávania. V Česku je väčší tlak na vzdelávanie lekárov, oveľa viac možností, pracovisko je funkčnejšie. Spomínaný dr. Sýkora tvrdí, že to nedokážeme rýchlo dorovnať, keďže nám chýbajú lekári a tí, čo sú, sú vyťažení natoľko, že viac nestíhajú. Váš názor?

Ako som povedal, niekde by možno stačilo, len aby zostali pracovať na svojom pracovisku a nebežali poobede do svojej súkromnej praxe. A bolo by viac času na vzdelávanie. Tam, kde je lekárov naozaj menej, je to beh na dlhšie trasy. Aj preto sme schválili reformu nemocníc. Ale všetko je to najmä o dobrom vedení. Ja som napríklad zamestnaný na pracovisku, kde bol osvietený šéf a všetko to, čo funguje v Českej republike, fungovalo aj u nás. Každý mal priestor na rýchlu špecializáciu, vedu a prednáškovú činnosť, ako aj vzdelávanie sa na kongresoch a seminároch.

Dokáže náš štát urobiť také zmeny, aby sme mali viac lekárov?

Je to o dobrých lídroch. Na úrovni štátu, ale aj vo vyšších územných celkoch a v nemocniciach. Napríklad žilinská župa má zaujímavý systém náboru a benefitov, pomocou ktorých láka absolventov pracovať do svojich nemocníc. Musíme si uvedomiť, že ak chceme mať viac lekárov, musíme ich hľadať už počas štúdia a najmä počas ich praxe v nemocniciach. Následne im vytvoriť dobré pracovné podmienky a možnosti, aby sa mohli čo najrýchlejšie špecializovať. Toto sú základné predpoklady, či si slovenské zdravotníctvo profesionálov udrží alebo mu, naopak, odídu preč. V tom určite zaostávame za Českou republikou a najmä, ak sa porovnáme s inými západnými zdravotnými systémami.

Peňazí na veľké zmeny by pritom malo byť dosť. Mám na mysli Plán obnovy, kde je veľká suma viazaná na zásadnú modernizáciu slovenského zdravotníctva. Zdá sa, že vznikol problém. Čo presne minister Lengvarský nezvládol?

Obrovskou chybou bolo, že nemal záujem o kontinuitu procesov. Inými slovami, nepokračoval v prípravách projektov štátnych koncových nemocníc na investície, ktoré som alokoval z Plánu obnovy. Pri mojom odchode mal na účte ministerstva prevedený 1 milión eur alokovaný na rozbeh Zdravotníckej implementačnej agentúry, ktorá mala hneď pokračovať v prípravách projektov už rozbehnutých v jednotlivých štátnych nemocniciach. Vznikla až v októbri a do konca roka nič neurobila. Zatiaľ súkromný sektor nelenil a začal s prípravami svojich stavieb a ja neverím, že o tom nekomunikovali s nikým z ministerstva. Nakoniec, pán minister sa jasne vyjadril, že je za to, aby Penta postavila svoje nemocnice v Humennom a Rimavskej Sobote. Mojím plánom však bolo za peniaze dobudovať a postaviť naše koncové štátne nemocnice, ktoré sú pre každého jedného pacienta kľúčové.  V rámci reformy optimálnej siete nemocníc sa do nich má koncentrovať najzložitejšia a najkomplexnejšia zdravotná starostlivosť. Každý z nás skončí práve v nich, ak bude potrebovať zložitejšiu alebo vysoko špecializovanú zdravotnú starostlivosť.

Jeden zo sporov sa vedie o tom, či štát dokáže postaviť nemocnicu v Bratislave. Ak nie, znamená to, že Lengvarský konal v záujme Penty?

Všetko nasvedčuje tomu, že Penta bude mať solídny balík peňazí z Plánu obnovy. Súkromné regionálne nemocnice sa doteraz úspešne uchádzali aj o eurofondy a dostali takto desiatky miliónov eur na rekonštrukcie či dobudovania urgentov. Fakultné a univerzitné štátne nemocnice, keďže boli permanentne zadlžované, sa ako podniky v ťažkostiach o eurofondy uchádzať nemohli, čerpať mohli len peniaze zo štátneho rozpočtu. Teraz sme mali vynikajúcu príležitosť, ako naše koncové slovenské zdravotníctvo zmodernizovať a postaviť na nohy. Mali sme reálnu predstavu, ako zastaviť ďalšie zadlžovanie a riadiť štátne nemocnice ako štátny holding. Aj preto sme na oddlženie získali takmer 600 miliónov eur a prísľub 120 miliónov ročne na dofinancovanie ich ročných výpadkov pre zle nastavený systém platieb od zdravotných poisťovní. DRG systém sme previedli z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na ministerstvo zdravotníctva a začali nastavovať korektný platobný mechanizmus. Tak by sme viac-menej vyriešili zadlženosť štátneho systému a zmodernizovali ho z peňazí z Plánu obnovy. Bola to obrovská šanca pre naše zdravotníctvo, ktorú sme teraz premárnili.

Marek Krajčí. Foto: Matúš Zajac

Ako je to ale s Rázsochami, dokáže ich štát postaviť?

Rázsochy sú večný problém, o ktorom sa tu hovorí už tretiu dekádu.  Malo ísť o kľúčovú koncovú nemocnicu v rámci našej siete, výučbovú a expertnú základňu nášho zdravotníckeho systému. Nie je v záujme súkromníka, v tomto prípade Penty, aby dva a pol kilometra vzdušnou čiarou od ich novovzniknutej nemocnice mal štát postavenú veľkú modernú komplexnú nemocnicu. Minister sa s premiérom rozhodli, že na tomto mieste idú zatiaľ postaviť iba 653-lôžkovú nemocnicu. Z toho je zjavné,  že to nemá byť koncová univerzitná nemocnica, ako si to želá celá lekárska obec. Majú to byť iba nové Kramáre. Kramáre sú už v zúfalom stave a predpokladá sa, že by sa následne mali presunúť na Rázsochy. Ale tak nám tu stále bude chýbať moderná nemocnica aj s kvartérnou zdravotnou starostlivosťou, akú majú metropoly v Európe.

Čo znamená kvartérna zdravotná starostlivosť?

Poznáme primárnu, sekundárnu, terciárnu a kvartérnu zdravotnú starostlivosť. Kvartérna zdravotná starostlivosť je najvyššou a vysoko špecializovanou úrovňou zdravotnej starostlivosti, ktorú môže vzhľadom na náš počet obyvateľov vykonávať iba jediná nemocnica na Slovensku. Takú dnes nemáme, pretože musí spĺňať tie najmodernejšie kritériá. Z Plánu obnovy sme na ňu mohli získať financie.

Znie to nepochopiteľne.

Je to obrovské sklamanie. Momentálne sme sa opäť vrátili k návrhu ministerky Kalavskej, ktorá nechala vyhlásiť verejné obstarávanie na zhotoviteľa projektovej dokumentácie malých Rázsoch. Ako vidíme, trvalo extrémne dlho a bolo dokončené až tento rok. V júli, po rozhodnutí premiéra, sa nakoniec podpísala zmluva s víťazom súťaže.  Podľa mojich informácii sa ním stala firma, ktorá nikdy nestavala nemocnicu.

Ako to mohla vyhrať taká firma?

Podsekla cenu. Obávam sa, že je veľmi otázne, či stihne pripraviť projektovú dokumentáciu v takom čase, aby sme stihli plniť míľniky z Plánu obnovy a dokázali nemocnicu na Rázsochách rozostavať do verzie „hrubej stavby“ v termínoch, ktoré určila Európska komisia. Z môjho pohľadu je to málo pravdepodobný variant. Dalo by sa to asi iba tak, ak by projekt kúpila od tretej strany. Penta má však všade svojich ľudí, predpokladám, že aj na túto firmu budú tlaky. Protivníci tejto stavby majú množstvo možností, ako celý proces obštruovať. To, že sa veci doteraz tak vliekli, len potvrdzuje môj predpoklad.

Čo ste urobili pre to, aby to bolo inak?

Premiér Heger si nás zavolal, aby sme sa pokúsili prispieť k účelnému čerpaniu financií z Plánu obnovy, pretože štát nemal pripravené projekty. Tímu ľudí, ktorý som oslovil, sa podarilo získať veľmi zaujímavého partnera, pri ktorom bola garancia samotného rakúskeho kancelára, že sa procesy stíhajú. Rakúska vládna agentúra nám bola ochotná predať projekty, s ktorými sme mohli stíhať termíny Plánu obnovy a boli schopní zrealizovať aj výstavbu veľkého variantu komplexnej univerzitnej nemocnice.

Prečo rakúska vláda?

Hľadali sme aj v iných krajinách. Nakoniec sa nám zdala ponuka z Rakúska najlepšia. Majú 30-ročné skúsenosti s výstavbou nemocníc, realizovali už viac ako 100 podobných projektov aj v iných krajinách. Projekt by nám rakúska strana v spolupráci s našimi odborníkmi pomohla adaptovať na pozemok a pripraviť do stavu tendrovej dokumentácie pre zhotoviteľa stavby. 

V čom je tento návrh lepší?

Keďže sme nemali pripravené projekty, potrebovali sme sa k nim rýchlo dostať. A pokiaľ ich vláda kúpi od inej vlády, nemusíte ich verejne obstarávať. To bola v podstate jediná relevantná možnosť, ako sa dostať rýchlo ku kvalitnému projektu a dohnať tak zameškané.

Prečo k tomu nedošlo?

Pán premiér si vytvoril inú poradnú skupinu, ktorá sa z mne nepochopiteľných dôvodov rozhodla uprednostniť pokračovanie v projekte ministerky Kalavskej. Rozhodli sa teda pre projekt malých Rázsoch a len ich rozostavanie z Plánu obnovy.

Eduard Heger si pred istotou rakúskej nemocnice v Bratislave vybral neistotu Rázsoch, ktoré má stavať firma, ktorá žiadnu nemocnicu ešte nepostavila?

(Smutné prikývnutie.)

Pred voľbami ste boli v jednom klipe v trojici spolu s Hegerom a Matovičom na Cypre, kde ste mobilizovali verejnosť s odkazmi, koľko ľudí u nás zomiera a nemuselo by. Boli ste si blízki. Teraz je Eduard Heger premiér, čo sa stalo, že si vybral neistotu pred istotou? 

Nerozumiem tomu. Cesta, ktorú si vybral, má obrovské množstvo nástrah a neplní vlastné Programové vyhlásenie vlády. Veľmi bude záležať na tom, či bude mať ministerstvo skutočný záujem, aby akákoľvek nemocnica na tomto mieste vôbec stála.

Keď sa premiér Heger rozhodol proti tomu návrhu, ktorý ste položili na stôl, čím vám to zdôvodnil? Veď sa roky poznáte, ste z jednej strany, ste si blízki. Čo vám povedal?

Pán premiér určil, že ten návrh bude jedným z možných variantov a nechal rozhodnúť poradnú skupinu, ktorú si následne založil na Úrade vlády.

Poradnú skupinu menoval on?

Myslím, že áno. Ja som už v tej skupine nebol, takže sa neviem presne vyjadriť.

Kto v nej bol?

Ani na jednom stretnutí tejto skupiny som nebol, takže to neviem povedať. Viem, že sa tam stretli ľudia ako Martin Smatana, ľudia z ministerstva a podobne. Moja asistentka na tú skupinu priniesla náš návrh, ktorý sme si aj obhájili, no zakázali jej so mnou o tom, čo sa tam dialo, hovoriť.

Bez ohľadu na to, zodpovednosť za to nesie Heger.

Nebol som súčasťou rokovaní, ale samozrejme, finálne rozhodnutia robí premiér s ministrom zdravotníctva. 

Marek Krajčí. Foto: Matúš Zajac

Už je to rok a pol čo nie ste minister. Ako spätne hodnotíte, prečo ste vlastne skončili vo funkcii ministra?

Bol tu obrovský tlak na moje odvolanie, zvlášť zo strany Richarda Sulíka. Myslím, že ten tlak vytvárali najmä oligarchovia v zdravotníctve, ktorým som robil vážne vrásky na čele. Pán Sulík, samozrejme, nemal dostatok hlasov na to, aby takúto požiadavku mohol vzniesť. V tom období bolo ešte nemysliteľné, že niektorá koaličná strana si bude klásť podmienky na ministrov inej koaličnej strany. Ale práve dochádzalo k vnútornému rozpadu strany Za ľudí. Vzniklo v nej obrovské napätie a liberálnejšia frakcia Za ľudí, napojená viac na pani prezidentku, začala volať po mojom odvolaní. Myslím si, že k tomu došlo aj preto, lebo som podpísal vyhlášku 40+, ktorou som zrovnoprávnil ženy a spoplatnil ženám nad 40 rokov interrupcie. To obzvlášť zle nieslo Progresívne Slovensko, ktoré ma preto vyzývalo na demisiu. A Prezidentský palác sa, samozrejme, pridal. Tak vznikol politický substrát a moju pozíciu už bolo veľmi zložité ustáť.

V jednej veci by som nesúhlasil. Hlavný tlak v čase, keď sme mali najvyššie čísla obetí na covid, smeroval na Matoviča. Vy ste vtedy chybu neurobili, vláda s Matovičom a Sulíkom áno. Spomenuli ste ale oligarchov v zdravotníctve. Čo to znamená, aký majú vplyv? Máte vlastnú skúsenosť, zažívali ste tlaky od oligarchov ako minister? Ako to vlastne vyzerá?

Rôzne, boli aj nepriame vyhrážky, že môžem zle skončiť. Je to enormný tlak. Treba si uvedomiť, že 90 percent zdrojov, ktoré idú do zdravotníctva, skončia u súkromníkov, hovoríme teda o záujmoch niekedy obrovských hráčov, ktorí nechcú nič nechať na náhodu. Penta má svoj biznis do veľkej miery postavený na zdravotníctve, podniká asi v každom jeho segmente, čím vytvára krížové vlastníctvo a stal sa z nej zdravotnícky oligopol bez dostatočnej regulácie zo strany štátu. Osoba ministra môže výrazným spôsobom pomôcť alebo, naopak, robiť problémy pri napĺňaní ich biznisu. Ja som tlak na moje odvolanie pocítil relatívne skoro, bolo to už v máji 2020, keď o mne začali kolovať na sociálnych sieťach veľmi zvláštne videá, ktoré ma zosmiešňovali prostredníctvom útokov na moju vieru, následne ma začal, samozrejme, rozoberať penťácky bulvár. V tom období som mal vysokú dôveryhodnosť, nad hranicou 60 percent, ktorú bolo potrebné oslabiť. Dobre a zrozumiteľne som komunikoval nástrahy, ktoré nám prinášal nový koronavírus, ako sa pred ním vieme ochrániť a čo nás čaká. Aj ako lídri sme vtedy dokázali zomknúť ľudí proti neviditeľnému nepriateľovi. Výsledkom tejto jednoty bol jeden z najlepších výsledkov Slovenska na svete v prvej vlne pandémie. 

Prečo si myslíte, že tam bol organizovaný zámer ísť proti vám?

Som o tom presvedčený, že na mňa účelovo hľadali kompromitujúce materiály. Nevedeli však nič nájsť, pretože nemám absolútne žiadne prepojenia v zdravotníctve. Som v tomto ohľade obyčajný lekár, ktorý sa štyri roky v pozícii poslanca venoval zdravotníckej politike. Hľadali teda inde. Museli to byť celé dni počúvania internetových nahrávok a kázní tímom ľudí so zámerom niečo nájsť a vytrhnúť z kontextu tak, aby mi to čo najviac poškodilo a zavesiť to na sociálne médiá.

Prečo by im na tom tak malo záležať?

Moje karty boli odkryté krátko po tom, ako som sa stal ministrom zdravotníctva, pretože v mojej kancelárii našla moja asistentka dva týždne po nástupe do funkcie za spodnou zásuvkou odpočúvacie zariadenie. Volala kolegov a vedúcemu služobného úradu, čo má urobiť, pretože bolo už veľmi neskoro v noci. Rozhodli sa, že všetko nechajú tak, zamknú kanceláriu, a na druhý deň ráno zavolajú políciu. No na druhý deň, keď sme prišli do práce, zariadenie tam už nebolo.

O ktorej ste prišli do práce?

Hneď ráno prišla moja asistentka, ja až po nej. Lenže v noci ho niekto prišiel vymontovať. Vedeli si dokonca otvoriť ministerskú kanceláriu.

Veď ministerstvo má stálu službu, ochranu, nedá sa tam len tak vniknúť…

Obávam sa, že to len potvrdzuje fakt, že priamo na ministerstve sú ľudia, ktorí sú zapojení do informačných tokov nasmerovaných mimo ministerstva.

Kontaktovali ste políciu? Prečo ste to vtedy nemedializovali?

Medializovať to chcel Igor Matovič, keď som mu to povedal, ale nakoniec to neurobil. Hneď sme zavolali ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi, ten kontaktoval vyšetrovateľov, ktorí celú vec zaznamenali. 

A výsledok? Veď tam musia byť kamery, v budove, na ulici…

Čakali sme a čakáme stále, že sa to nejakým spôsobom vyšetrí, že sa dozviem, čo sa stalo a na čo sa prišlo. Ale do dnešného dňa žiadne závery z tohto incidentu nie sú známe. Roman Mikulec mi povedal, že vieš, vtedy tam bol ešte Lučanský. Aby som sa však vrátil k téme, spätne som rozmýšľal, čo sme v mojej kancelárii prvé dva týždne hovorili a musím povedať, že som tam s mojimi kľúčovými spolupracovníkmi hovoril o našich zámeroch asi všetko. Dotyční ľudia, čo nás odpočúvali, dostali kompletné noty a spoznali moje zámery. Myslím si, že sa to oligarchom určite nepáčilo. S tým si spájam záujem o diskreditáciu mojej osoby. Dá sa to ľahko a jednoznačne vidieť aj na tom, čo vtedy písali jednotlivé médiá. Najmä keď si pozriete, ako o mne písali noviny Penty – Pluska, či týždenník Plus sedem dní. Ich redaktorka, ktorá robila rozhovor s mojou mamou, sa jej priznala, že aj ona musí z niečoho žiť. Tých signálov je viac a viaceré rozhovory boli zjavne cielené na to, aby zdiskreditovali moju osobu.

Nerobili to len médiá Penty, výdatne sa vám posmieval Denník N. Pamätám si na rozhovor s pastorom Dannym Jonesom, ktorý sa neskôr chytal za hlavu, že to považoval tiež za manipulatívny rozhovor…

(Úsmev)… ja som mu hovoril, že to nedopadne dobre.

V každom prípade, Danny Jones to hodnotil ako manipuláciu zo strany Denníka N, čiže nielen Pluska, ale viaceré médiá boli súčasťou toho.

Progresívne N-ko si ide svoje, robili to už pred voľbami. Pluska zo mňa robila náboženského fanatika a vyslovene poštvávala ľudí proti mne až od mája roku 2020, hoci som sa ako minister dovtedy ničím neprezentoval ako kresťan.

Myslíte si, že tie médiá konali na objednávku?

Oligarchovia si „chovajú“ médiá, aby aj s ich pomocou ovplyvňovali verejnú mienku a tlačili na politikov. Mám pocit, akoby nejaká agentúra na mňa hľadala kompromitujúce video, ktoré bolo vystrihnuté zo stredu jednej z mnohých kázní, ktoré som mal. Nakoniec, vieme, že existujú agentúry, ktoré sú zaplatené na to, aby diskreditovali politikov. To nie je nič nové. Osobne si myslím, že za tým boli profesionáli, ktorí presne vedeli, čo robia.

Lenže toto vám krk nezlomilo.

Paradoxné bolo, že moju popularitu sa im napriek tomu nedarilo veľmi skresať, pretože ešte v januári 2021, počas vrcholu druhej vlny, som bol jeden z najdôveryhodnejších politikov. Agentúra Median robila prieskum pre RTVS, kde som mal 38-percentnú dôveru.

Neskôr som sa dozvedel, že naši koaliční partneri sa chceli pomstiť Igorovi Matovičovi tým, že ma odvolajú, čo bolo najjednoduchšie urobiť, keďže pandémia v tom období mala hrozivé čísla.

A práve to bolo nelogické, pretože proti opatreniam, za ktoré verejnosť kritizovala vládu a ktoré ovplyvnili nárast mŕtvych, ste práve hlasovali. Odvolali teda niekoho, kto mal opačný názor. Sulík a Matovič boli vtedy za, vy ste sa stali terčom.

Stále tu niekto bojoval proti opatreniam. Či opozícia alebo dokonca aj vlastný koaličný partner zo SaS. Podrážali nám nohy a potom, keď sa im konečne podarilo docieliť to, po čom túžili a pandémia nabrala na hrozivej sile, tak nás víťazoslávne pribili na kríž. Ale som hrdý na svoj tím na ministerstve, ktorý zabezpečil, že zdravotná starostlivosť neskolabovala a na Slovensku sa nedialo to čo vo Švédsku, Anglicku, či na začiatku pandémie v Taliansku. Odchádzal som v bode, keď bola kombinovaná druhá a tretia vlna zlomená a úspešne rozbehnuté a nastavené očkovanie po celom Slovensku. Škoda, že sa hneď nezačalo očkovať Sputnikom.

Marek Krajčí je poslancom parlamentu a členom zdravotníckeho výboru, v rokoch 2020 – 2021 bol ministrom zdravotníctva, profesiou je detský kardiológ. Roky sa venuje aj dobrovoľníctvu a podpore rôznych charitatívnych projektov doma aj v zahraničí, je laureátom Ceny primátora hlavného mesta Slovenska Bratislavy za nezištnú a účinnú pomoc ľuďom v núdzi.

Namiesto záveru, krátka správa pre našich čitateľov. Marek Krajčí začne písať do Štandardu. O čom budete písať?

Pokúsim sa písať možno trochu z kuchyne zdravotníckych tém, ktoré sa dejú, o ktorých sa neviete dočítať v našich médiách. Mám skúsenosť, že niekedy mi novinár položí konkrétnu otázku, ja mu odpíšem a keďže sa mu odpoveď nepáči, tak ju neuverejní. Teraz o tom budem písať pre Štandard a teším sa na to.

S čím začnete?

Pozrieme sa spolu na to, ako Penta podniká v zdravotníctve.

Jaroslav Daniška
Ďalšie články