Lekársky odborár Mendel: Výpovede odvolávajú lekári len ojedinele. Neblufujeme, v decembri to vyradí systém zdravotnej starostlivosti ako taký

Do výpovedí lekárov ostáva 18 dní. Ako sa cítite z pozície podpredsedu Lekárskeho odborového združenia (LOZ)?

Prehliadane. Ministerstvu zdravotníctva nedochádza, že my tie výpovede myslíme vážne. Minister najskôr povedal, že si počká na výpovede. To už sa stalo, tak načo čaká? Kým odídu lekári z nemocníc?

A odídu?

Výpovede sa zatiaľ odvolávajú len v ojedinelých prípadoch – napríklad ak sa niekomu ešte predtým do 1. decembra končí pracovný pomer. Nemáme informácie o tom, že by sa niekde masovo odvolávali výpovede. Skôr sa nám desiatky ďalších zapájalo. Niektorí si stále myslia, že blufujeme, ale toto nie je poker.

V roku 2011 výpovede stiahla viac než polovica lekárov. Čo je teraz iné?

V prvom rade to, ako sa spoločnosť pozerá na lekárov, ktorí dali výpovede. V roku 2011 ľudia nechápali, že išlo o záchranu zdravotníctva, aby neskončilo v súkromných rukách. Brali nás ako vydieračov, ktorí si berú pacientov za rukojemníkov, lebo tak to prezentovala aj vláda. Dnes si to nemyslia, lebo vedia, že je zle. Pacient vidí, že to nebeží ako by malo, a to ešte nie je vnútri systému. My vidíme čistú katastrofu. V roku 2011 stačila aj tá menšia časť okolo tisíc lekárov a systém prestal fungovať. Dnes na to stačí ešte menej lekárov.  

Rozprávali sme sa takmer pred pol rokom. Čo sa za ten čas zmenilo u vás na oddelení?

Predĺžili sa čakacie lehoty a pacientov objednávame na koniec januára až začiatok februára. Nevieme operovať ľudí v bývalom počte a začínajú sa nám kopiť pacienti. Operačný program sa určuje deň dopredu, ale ráno po príchode do práce zistíme, že sa zmenil. Nie je to náhoda, skôr pravidlo. Z dvoch
operačných sál funguje len jedna, lebo chýba personál. Plátame to všelijako, niektoré výkony, našťastie, môžeme robiť v lokálnej anestéze, ale to sa nedá vždy. Kapacitne nestíhame ani v ambulancii. Výrazne sa napríklad zvýšil počet pacientov s kožnými tumormi – neviem či ich bolo v minulosti menej alebo ich riešilo viac pracovísk. Od pol deviatej do dvanástej nemôžete vyšetriť šesťdesiat ľudí. Nemci majú pravidlo, že pacientovi sa treba venovať aspoň pätnásť minút, inak nie je dostatočne vyšetrený. Z individuálneho prístupu k pacientovi sme sa dostali k pásovej výrobe. Zmenilo sa všetko, okrem chápania politikov.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Lekárske odborové združenie (@zachranme_zdravotnictvo)

Máte problém zostaviť pracovné zmeny?

V tejto chvíli nie. Od 1. decembra to už platiť nebude, lebo väčšina lekárov z kliniky dala výpoveď.

Ešte sa vrátim späť. Povedali ste, že v porovnaní s rokom 2011 sa zmenilo vnímanie spoločnosti. To
však nemôže byť primárnym dôvodom, prečo lekári tentoraz trvajú na výpovediach.

V roku 2011 kolegovia zapĺňali kompletné vekové portfólio. Dnes som na našom oddelení od momentu atestácie do päťdesiat rokov jediný lekár. A to sme koncovým pracoviskom, aké sú na Slovensku len dve. Taktiež sa znižuje portfólio operácií, lebo zdravotné poisťovne nie sú ochotné preplácať výkony vrátane tých, ktoré boli v minulosti samozrejmosťou a dokázateľne zlepšovali kvalitu života pacienta.

Myslel som si, že mladí lekári nemajú historickú skúsenosť a nepracovali za mzdy spred roka 2011. Myslel som si, že nepochopia, že ide o pacienta, prostredie, v ktorom robia, a aby im neodchádzali atestovaní kolegovia. Mýlil som sa. Všetci zúčastnení podľa mňa vedia, že tu nejde o platy. Nechápem, ako je možné, že kompetentní sú natoľko nezodpovední, že došli až takto ďaleko.

Čo sa bude v decembri diať v 31 nemocniciach, v ktorých podali lekári výpovede?

Ak nechajú lekárov odísť, vyradí to systém zdravotnej starostlivosti ako taký. Poskytovať sa budú len základné služby. Ak sa stane niečo akútne, vo väčšine nemocníc bude personál, ktorý to vyrieši, ale akákoľvek plánovaná zdravotná starostlivosť je ilúzia. Ak niekto tvrdí opak, klame. Systém navyše nereaguje okamžite. Štúdium atestovaného lekára trvá vyše desať rokov a ani zdravotnú sestru nezískate za rok. Dovtedy potrebujeme zastabilizovať náš personál a prilákať lekárov späť do nemocníc. To nebude ľahké, lebo ani týmto zvýšením nedosahujeme zahraničné platy. Našou pridanou hodnotou je, že Slovensko je naším domovom. Primárnym problémom u nás nie sú platy, ale nedostatok personálu, čo sa odzrkadlí aj na starostlivosti o pacienta.

Bratislavskí lekári tvoria štvrtinu všetkých výpovedí. Akú rolu v tom zohráva nová nemocnica Bory?

Podľa mňa Bory v novom roku výrazne ovplyvnia fungovanie Univerzitnej nemocnice Bratislava. Ľudia, ktorí sa chystajú odísť do Borov, podľa mňa nie sú v balíku ľudí, ktorí dali teraz výpoveď. Majú dva mesiace výpovednú lehotu, takže na plynulý prechod potrebujú dať výpoveď neskôr. Z našej nemocnice viem, že ľudia, ktorí idú touto cestou, nie sú v balíku hromadných výpovedí. Vedenie Borov však umne využíva aj súčasnú situáciu, hoci pôvodne tvrdilo, že nebude vykrádať náš personál, lebo na to nie je odkázané.

Viete, koľko ľudí má záujem prestúpiť do Borov?

Nie, ale podľa mojich informácií je gro lekárov z UNB práve z Nemocnice Ružinov.

Niektorým možno bude stačiť vybrať si dovolenku a môžu na jar nastúpiť do novej nemocnice.

Nevyčerpanej dovolenky máme rozhodne veľa. UNB asi nebude nikomu prikazovať čerpať si ju, lebo by sa celá nemocnica mohla zatvoriť. Hodnota nevybranej dovolenky je 1,8 milióna eur a riaditeľstvo nevie, kde by tieto financie zohnalo. Iba z politikov máme pocit, že nechcú situáciu riešiť. Kto si to seriózne pozrie a trošku tomu rozumie, chápe, že ministerstvo zdravotníctva nám neposlalo memorandum, ale zhrnutie vágnych prísľubov. Títo ľudia sa nechcú dohodnúť, hoci podľa mňa sa na najlacnejšie riešenie peniaze musia nájsť. Je smutné, že vláda stále hovorí, že jej absolútnou prioritou sú zdravotníctvo a školstvo. Veď to už nie je dobré ani ako vtip.

Minister Vladimír Lengvarský vníma Bory skôr pozitívne. V relácii Na rovinu povedal, že keď v UNB nejaké oddelenie zanikne, personál sa bude po dohode presúvať do Borov a tam bude ošetrovať pacienta.

Strana OĽaNO mala v zásade dva dobré kroky, na ktorých podľa mňa vyhrala voľby. Jedným bolo lepenie papierov na vilu v Cannes a druhým boli schránky určitých firiem, s ktorými sa chceli vyrovnať. Sľúbili voličom, že pôjdu po korupcii a určitej finančnej skupine. Ako to chcú urobiť, keď potom počujeme presný opak? Do médií povedia, že ich prioritou je zdravotníctvo, ale aké? Štátne zdravotníctvo?

Podľa ministra Lengvarského na tom nezáleží. Citujem: „Ja si myslím, že pacientovi je jedno, či je nemocnica súkromná alebo štátna. Celý východ má Penta, všetky nemocnice sú súkromné a myslíte si, že pacient vníma, v akej je nemocnici?“

Vychádzam zo základného biznisového modelu. V zdravotníctve môžete udržať v zisku nemocnicu, ktorá si bude vyberať pacientov a drahú nákladnú liečbu nebude realizovať, lebo na to nebude mať odborníkov ani prístroje. Len čo sa táto nemocnica stane koncovou, už nemôže pacientov odsúvať. Na Západe, ale aj na Východe sú všetky veľké univerzitné kliniky štátne.

Čiže postavenie Rázsoch v polovičnej kapacite je ohrozením pacienta?

V takej kapacite to nebude národná nemocnica. Nedávno prišli jednotlivým prednostom takzvané normy. V rámci dizajnovania nemocnice má každé oddelenie určitý počet lôžok. Požadovali sme, aby mali Rázsochy okolo 1 200 lôžok, ale nemocnica bude mať zhruba polovicu z toho. Klinika plastickej chirurgie má v súčasnosti 37 lôžok, ale na Rázsochách máme garantované tri lôžka. Popáleninová chirurgia, ktorá má na Slovensku len dve pracoviská, má rezervovaných len päť lôžok. Toto je národná nemocnica?

Napriek všetkému teda ostane v činnosti súčasná ružinovská klinika?

Naša klinika sa tam podľa mňa nebude môcť presunúť. Tri lôžka netvoria oddelenie, je scestné vôbec tam ísť. Princípom národnej nemocnice bolo mať pod jednou strechou všetky špecializácie a vyriešiť najťažších pacientov na jednom mieste. Aj študenti mali mať všetko na jednom mieste.

Prejdime k vášmu nesúhlasu s návrhom memoranda. Ministerstvu zdravotníctva vyčítate, že nehovorí jasne, či vláda zabezpečí preplácanie nákladov nemocniciam za adekvátne poskytnutú zdravotnú starostlivosť v potrebnom rozsahu tak, aby sa nezadlžovali. Minister však viackrát uviedol, že od 1. januára 2023 sa spustí pilotne DRG v ôsmich nemocniciach a potom v roku 2024 hromadne.

To sú len sľuby. Musí byť jasne definované, že v roku 2024 sa tento systém nariadi v praxi aj s kompletným zoznamom preplácania výkonov. Dovtedy chceme, aby sa v rozpočte zabezpečilo dostatočné finančné krytie na predpokladané náklady nemocníc v roku 2023 – dokopy 134 miliónov eur navyše. Nech dajú tieto peniaze do systému navyše len na to, lebo keď DRG ešte nebude v praxi, nemocnice musia mať aj dnes prostriedky na ošetrenia, mzdy a chod. Nikde v našich podmienkach sa nedočítate o DRG systéme. Ten je len logické vyústenie, keďže sa používa v celej Európe. Pol miliardy na oddlženie nemocníc visí na účte ministerstva zdravotníctva, pričom dlhy nemocníc dosahujú osemsto miliónov. Keď sme to spomenuli na finančnom výbore, páni len gúľali očami, či sa tie peniaze ešte neminuli. Nie a viete prečo? Slovensko si požičiava na svetovom trhu za štyri percentá, ale veriteľské firmy nám dávajú až osemnásťpercentné úroky. Keby to vyplatili a tejto firme zakázali u nás činnosť, UNB by sa skôr očistila od dlhov. Následne by sme zmenou systému zabezpečili, aby sa nemocnice už nezadlžovali.

https://standard.sk/201480/ak-podame-hromadne-vypovede-bude-to-akoby-sa-zavreli-potraviny-vypol-prud-a-zastavila-voda-vravi-lekarsky-odborar/

Ministerstvu vyčítate aj nepodporovanie lekárskych fakúlt. V memorande sa však rezort zaviazal vytvoriť podmienky, aby mohli lekárske fakulty prijímať maximálne o päťsto študentov viac. Nestačí to?

Nie, nestačí. Sú to vágne sľuby. Do päťsto je aj jeden navyše. Chýbajú konkrétne minimálne počty. A nestačí len produkovať medikov, ak ich na Slovensku nemocnice nezamestnajú, lebo sú zadlžené. A musia to byť kvalitní lekári. Musíme mať novú nemocnicu na Rázsochách s 1 200 lôžkami, aby sme viac medikom vedeli zabezpečiť praktickú výučbu. Musíme mať pre nich personál, ktorý bude mať vyriešený svoj štatút univerzitného lekára. Každý medik musí dostať pracovnú ponuku tu na Slovensku a stabilizačný mechanizmus.

Niektoré vaše požiadavky sa dajú riešiť jednoducho, zmenou zákona. Napríklad zrušenie nepeňažného plnenia, čiže zdaňovania vecí spojených so štúdiom lekára, prešlo na návrh poslanca Mareka Krajčího do druhého čítania.

Áno, to je správny postup. Ale v memorande sa nemôže písať: „Zaväzujeme sa, že budúci rok to ministerstvo spraví.“ Existuje historická pamäť a my sme všetko toto už absolvovali. V roku 2011 sme zastavili to najhoršie – prechod nemocníc na akciovky. Podpísali sme vtedy memorandum s množstvom bodov, vrátane DRG. Bolo v skutočnom ťažko vyrokovanom memorande, nie takom paškvile ako ministerstvo odprezentovalo teraz, ale kde je po jedenástich rokoch ten systém DRG? Poučili sme sa. Vieme, že memorandum samo osebe nestačí, lebo tí ľudia tu už nemusia byť. Potrebujeme reálne záväzky platné aj pre ich nástupcov.

Práve s opozíciou vás spájajú, keďže Smer-SD podal návrh na zvolanie mimoriadnej parlamentnej schôdze k situácii v zdravotníctve.

Stretli sme sa so všetkými stranami a všetky uviedli, že nás podporujú. Niekto to podať musí. Každého, kto podporí body, ktoré podľa nás riešia situáciu v zdravotníctve, považujeme za lucidného človeka. V roku 2011 vláda robila určité kroky proti nám. Táto vláda zatiaľ nerobí žiadne kroky – ani za nás ani proti nám. V konečnom dôsledku to má taký istý efekt a skončí sa to rovnako zle. K dohode nakoniec bude musieť prísť, len sa bude všetko robiť na poslednú chvíľu. Nemôžeme nechať ľudí napospas.

Prečo ministerstvo zdravotníctva zahrnulo do memoranda okrem lekárskych odborárov ďalších štrnásť subjektov?

Vinou nedohody? Tieto subjekty sa v podstate nezúčastňovali na našich rokovaniach a v zásade je im to jedno. Pri zvyšovaní miezd je v memorande zmienka, len o tom, že tieto subjekty majú potvrdiť, že je to vyriešené. Ak to všetky organizácie okrem nás podpíšu, ministerstvo povie, že nám ide len o platy. Je to absolútne chrapúnstvo.

Že chcete dohodu vo forme memoranda, to je známe už na začiatku novembra a nie až na jeho konci ako pred jedenástimi rokmi. Máte teda viac času na dohodu.

Keď sme pred letom začínali intenzívnejšie rokovania a prvýkrát sme sa stretli s premiérom a vládou, prezentovali nám, že sa to malo riešiť v minulosti a teraz je už málo času. Krátky čas sa využil na ničnerobenie a teraz už máme ultrakrátky čas.

Minister vraj riaditeľom nemocníc odkázal, aby na lekárov netlačili a nezvažuje ani nariadenie núdzového stavu, lebo sa chce dohodnúť.

Ministrovi slúži ku cti, že sa nevybral cestou ako vláda pred jedenástimi rokmi. Voľnosť však situáciu nevyrieši. Bude si musieť sadnúť k rokovaciemu stolu spolu so zvyškom vlády. Myslím si, že minister chápe drvivú väčšinu vecí, ale nemôže ich zrealizovať sám. Toto je hra na vyšší level, kde musí byť účastný aj zvyšok vlády. Tento „boj o pacienta“ si môžu lekári prehrať len sami. Ak lekári vydržia, nemôžu prehrať. A zatiaľ držia veľmi dobre, oveľa lepšie ako v roku 2011. Keby sa vláda s nami dohodla, mohla nazbierať politické body a odísť vo veľkom štýle. Ak sa s nami dohodnú hoc aj zajtra, zlý dojem už ostane, ale predsa len sa vždy bude môcť povedať, že urobili pre zdravotníctvo to, čo boli povinní urobiť.

Ten dojem môže byť ešte horší. Má podľa vás ministerstvo zdravotníctva záložný plán v prípade výpovedí?

Nie. Podľa mňa neexistuje záložný plán, ktorý by mohol fungovať bez lekárov. Situácia sa môže vyvinúť rôzne. Scenár, v ktorý všetci dúfame – že sa dohodneme pred 1. decembrom. Druhá možnosť je núdzový stav, ktorý súvisí s pracovnou povinnosťou, hoci deklarovali, že sa k tomu neuchýlia. Núdzový stav by ani nespĺňal kritériá, lebo nejde o žiadnu náhle vzniknutú situáciu, ale už sme to zažili pred vyše desaťročím. Ale môže sa stať, že napriek núdzovému stavu nebude v nemocniciach dostatok ľudí. V roku 2011 boli mnohí lekári ťahajúci niekoľko dní služieb za sebou vyčerpaní, mnohí ochoreli, niektorí mali psychické problémy, takže počas pár dní vláda pochopila, že sa musí s nami dohodnúť. Nemajú nás ako nahradiť. Môžu sa s nami len dohodnúť alebo nás tam držať nasilu. V demokratickom štáte by sa mali preferovať dohody. Dúfam, že pacienti nás nezačnú vnímať ako v roku 2011 a vždy, keď prídu do nemocnice, uvedomia si, že bojujeme za nich, aby ich mal vôbec kto ošetriť načas a adekvátne. My sme tí, ktorí pre nich na Slovensku ostali. Tí, ktorí dali výpovede z nemocníc pred nami, už liečia pacientov inde.