Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko prispelo k mobilizácii miliardy eur na koridory solidarity

Európska komisia (EK) v piatok oznámila, že sa podarilo zmobilizovať jednu miliardu eur na tzv. koridory solidarity s cieľom zlepšiť globálnu potravinovú bezpečnosť a poskytnúť pomoc pre ukrajinské hospodárstvo. Do tejto iniciatívy bolo zapojené aj Slovensko, informuje spravodajca TASR.

Pod spoločné vyhlásenie sa okrem EK podpísali Česko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a tiež Moldavsko, Ukrajina a Európska investičná banka (EIB), Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) a Svetová banka (SB).

Komisia spresnila, že na podporu koridorov solidarity vyčlení 250 miliónov eur vo forme grantov a z krátkodobého hľadiska podporí rýchle zlepšenia, najmä pokiaľ ide o mobilné zariadenia, s cieľom skrátiť čakacie lehoty a zlepšiť pohyb cez hraničné priechody a ich prístupové trasy.

Zo strednodobého hľadiska zmobilizuje Nástroj na prepájanie Európy (NPE) a 50 miliónov eur na rozvoj infraštruktúry pre ďalšie zvýšenie kapacity koridorov solidarity.

Európska investičná banka (EIB) plánuje do konca roka 2023 investovať 300 miliónov eur do projektov vyplývajúcich z potrieb koridorov solidarity. EBOR investuje v období 2022 – 2023 300 miliónov eur a Svetová banka chce v roku 2023 poskytnúť finančné zdroje až do výšky 100 miliónov dolárov do do opráv a obnovy infraštruktúry, obchodu a logistiky.

Eurokomisia a členské štáty EÚ susediace s Ukrajinou v reakciu EÚ na ruskú agresiu proti Ukrajine zriadili v máji koridory solidarity medzi EÚ a Ukrajinou. Ide o obchodné kanály pre vývoz poľnohospodárskych výrobkov z Ukrajiny a pre vývoz a dovoz iného tovaru.

Komisia spresnila, že Ukrajina ako jeden z najväčších svetových producentov obilia dodávala na svetové trhy okolo 45 miliónov ton obilia ročne. Rusko sa počas vojny úmyselne zameriava na poľnohospodársku produkciu a vývoz, blokuje bezpečnú plavbu do ukrajinských prístavov, ako aj vyplávanie z nich, a hromadí zásoby v obilných silách. To vedie k nárastu svetových cien obilnín, vytvára globálnu potravinovú neistotu a ohrozuje živobytie miliónov ľudí.

Od vzniku koridorov solidarity bolo vyvezených viac ako 15 miliónov ton ukrajinského poľnohospodárskeho tovaru (obilnín, olejnatých semien a súvisiacich výrobkov) vlakmi, po cestách a cez prístavy v Čiernom mori a na Dunaji, pripomína EK. Vďaka čiernomorskej obilnej iniciatíve sa od augusta podarilo obnoviť dodávky obilia z ukrajinských prístavov.

Koridory solidarity sú v súčasnosti jedinou možnosťou aj pre vývoz nepoľnohospodárskych ukrajinských tovarov z Ukrajiny do zvyšku sveta, a na dovoz tovaru, ktorý Ukrajina potrebuje, ako je palivo a humanitárna pomoc, dodáva EK.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko: Tisíce ľudí sa zúčastnili na pochode pri príležitosti Dňa nezávislosti

Tisíce ľudí pochodovali v piatok v poľskom hlavnom meste Varšava pri príležitosti Dňa nezávislosti. Tento pochod organizujú nacionalistické skupiny a v posledných rokoch býval poznačený prejavmi násilia, pripomenula agentúra AP, z ktorej TASR správu prevzala.

Tohtoročný pochod sa konal pod heslami "Poľsko ako národný štát" a "Silný národ. Veľké Poľsko". Mnohí účastníci niesli transparenty so symbolom ultranacionalistického hnutia ONR z obdobia 30. rokov minulého storočia, na ktorom je ruka s mečom.

V uliciach nasadili vysoký počet policajtov s cieľom zabrániť násiliu, ktoré sa počas pochodu vyskytlo v predchádzajúcich rokoch, keď došlo k výtržnostiam, zrážkam s políciou a ničeniu infraštruktúry.

Tento pochod je sporný, pretože ho riadia krajne pravicové skupiny a počas predošlých rokoch sa na ňom objavili posolstvá spojené s belošským nacionalizmom a protiiimigračnými postojmi, pripomína AP. Mnohí ľudia sa však na ňom zúčastňujú s cieľom prejaviť svoje vlastenectvo.

Na inom mieste vo Varšave sa v piatok konalo protifašistické zhromaždenie, píše AP.

Deň nezávislosti je v Poľsku oslavou opätovného nadobudnutia zvrchovanosti krajiny po prvej svetovej vojne po 123 rokoch, počas ktorých bolo Poľsko pod zahraničnou nadvládou, dodáva agentúra.

Spomienkové podujatia sa v piatok konali po celej krajine vrátane slávnosti pri hrobe neznámeho vojaka vo Varšave, na ktorom sa zúčastnil poľský prezident Andrzej Duda spolu s litovským prezidentom Gitanasom Nausédom.

(tasr)

Minúta  |  

Heger: SR chce prehĺbiť spoluprácu s Estónskom v oblasti digitalizácie a školstva

Slovensko chce prehĺbiť spoluprácu s Estónskom v oblasti digitalizácie a vzdelávania. Pre TASR to uviedol slovenský premiér Eduard Heger (OĽaNO), ktorý navštívil v piatok v rámci zahraničnej pracovnej cesty Tallinn, kde rokoval aj s estónskou premiérkou Kajou Kallasovou.

"Spolupráca už prebieha, ale chceme ju prehĺbiť, aby sme z toho ako Slovensko benefitovali čo najviac. Vzdelávanie je zas oblasť, kde môžeme používanie digitálnych technológií využiť ešte viac," povedal premiér. Estónska strana podľa jeho slov potvrdila úzku spoluprácu so slovenskou vládou v súvislosti s projektom Slovensko v mobile.

"Estónsko je krásnym príkladom toho, že to funguje. Vidíme, že takmer celý národ využíva podávanie daňových priznaní prostredníctvom elektronického prostredia," podotkol s tým, že digitalizácia šetrí zdroje a čas.

Poukázal aj na to, že v Estónsku zaviedli možnosť voliť cez internet. "Vysvetľovali nám, akým spôsobom zabezpečili, že je to bezpečné a chránené. Zároveň to ponúkajú iným krajinám, aby sa mohli inšpirovať," doplnil Heger krátko po tom, čo sa zúčastnil na prezentácii o e-Governmente v e-Estonia Briefing Centre v Tallinne.

Heger absolvoval od stredy (9. 11.) do piatka (11. 11.) trojdňovú zahraničnú pracovnú cestu. Navštívil Poľsko, Fínsko, Česko a Estónsko. Naspäť na Slovensko sa vráti v piatok večer.

(tasr)

Minúta  |  

Vatikán bude vyšetrovať francúzskeho kardinála za zneužitie maloletého dievčaťa

Vatikán bude vyšetrovať francúzskeho kardinála Jeana-Pierra Ricarda, ktorý sa verejne priznal k "zavrhnutiahodnému" činu na 14-ročnom dievčati. V piatok to uviedol hovorca Vatikánu Matteo Bruni. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

"Aby sa riadne preskúmalo, čo sa stalo, rozhodli sme sa spustiť predbežné vyšetrovanie," povedal Bruni. Dodal, že Vatikán ešte musí vymenovať hlavného vyšetrovateľa. Podľa jeho slov by malo ísť o osobu "s potrebnou autonómiou, nestrannosťou a skúsenosťami".

Ricard, ktorého za kardinála vymenoval v roku 2006 pápež Benedikt XVI., je jedným z 11 vysokopostavených cirkevných predstaviteľov, ktorí boli obvinení zo sexuálneho násilia. V pondelok to uviedol predseda Konferencie biskupov Francúzska Eric de Moulins-Beaufort.

V nadväznosti na toto vyhlásenie začala francúzska prokuratúra vyšetrovanie vo veci zneužívania maloletých.

"Pred 35 rokmi som spáchal zavrhnutiahodný skutok na 14-ročnom dievčati. Moje konanie tejto osobe nepochybne spôsobilo závažné a dlhotrvajúce následky," uviedol Ricard vo vyhlásení, ktoré prečítal na biskupskej konferencii v Lurdoch. Dodal, že odvtedy požiadal ženu o odpustenie. Ricard v minulosti pôsobil ako biskup vo francúzskom meste Bordeaux.

Pápež František v nedeľu uviedol, že katolícka cirkev pracuje v boji proti zneužívaniu detí zo strany duchovných "najlepšie, ako vie". Zároveň však priznal, že v tejto veci existujú nedostatky.

(tasr)

Minúta  |  

Švédsko nechce, aby na jeho území mohli byť rozmiestnené jadrové zbrane

Švédsko plánuje vyhlásiť, že po vstupe do Severoatlantickej aliancie na jeho území nebudú môcť byť rozmiestnené jadrové zbrane. V piatok to uviedol švédsky minister zahraničných vecí Tobias Billström v rozhovore pre tlačovú agentúru TT. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Billström povedal, že Švédsko sa takýmto rozhodnutím pridá k Dánsku a Nórsku, ktoré sa zaviazali, že na ich území nemôžu byť rozmiestnené jadrové zbrane v období mieru. "Stále je to dlhodobý postoj (vládnej) Umiernenej strany. Nikdy sme nemali v úmysle meniť podmienky žiadosti, ktorú predložila predchádzajúca vláda," povedal.

Deje sa tak aj napriek tomu, že veliteľ švédskej armády v novembri odporučil novej vláde, aby neurčovala žiadne neústupné požiadavky v záverečných rokovaniach s NATO, akými sú práve zákazy základní NATO či rozmiestnenie jadrových zbraní na švédskom území.

Fínsko a Švédsko v máji oficiálne požiadali o vstup do NATO pre obavy spojené s ruskou inváziou na Ukrajinu. Po desaťročiach sa odchýlili od politiky neutrality. Ich začlenenie do NATO doposiaľ ratifikovalo 28 z 30 členských štátov. Stále tak neurobilo Maďarsko a Turecko.

(tasr)

Minúta  |  

Biden na COP27: Vojna na Ukrajine zvýšila naliehavosť skončenia s fosílnymi palivami

Ruská invázia na Ukrajinu spôsobila, že potreba zbaviť sa závislosti od fosílnych palív sa stala ešte naliehavejšou. Na klimatickom summite OSN (COP27) v Egypte to v piatok povedal americký prezident Joe Biden, informuje TASR.

"Klimatická kríza je o bezpečnosti ľudstva, bezpečnosti hospodárstva, bezpečnosti životného prostredia, národnej bezpečnosti a o samotnom živote na planéte," vyhlásil Biden. Svet podľa jeho slov musí vyvinúť viac úsilia pri znižovaní emisií skleníkových plynov v nádeji, že sa podarí udržať globálne otepľovanie pod kontrolou.

"Každá krajina musí zintenzívniť úsilie. Na tomto zhromaždení musíme obnoviť a zvýšiť naše klimatické ambície," povedal šéf Bieleho domu s tým, že štáty, ktoré môžu pomôcť, by mali podporovať rozvojové krajiny.

Spojené štáty podľa jeho slov ku klimatickej kríze pristupujú s naliehavosťou a odhodlaním s cieľom zaistiť čistejšiu, bezpečnejšiu a zdravšiu planétu pre všetkých.

USA podľa prezidenta smerujú k naplneniu sľubu znížiť do roku 2030 emisie o 50 až 52 percent v porovnaní z hodnotami z roku 2005. "Spojené štáty svoje ciele splnia," povedal.

Pripomenul aj program svojej vlády na zmiernenie rizík vyplývajúcich z klimatickej krízy vrátane opätovného pristúpenia USA k parížskej klimatickej dohode z roku 2015 či zákon o klimatickej zmene, zdravotnej starostlivosti a daniach z augusta tohto roka.

Biden pricestoval na klimatický samit COP27 v piatok a počas dňa rokoval s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím. V letovisku Šarm aš-Šajch, kde sa podujatie koná, strávi iba niekoľko hodín.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.