Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina stavia múr na hraniciach s Bieloruskom

Ukrajina buduje železobetónový múr a ďalšie opevnenia na svojich hraniciach s Bieloruskom, blízkym spojencom Kremľa, ktorého Moskva využila ako základňu pre inváziu na Ukrajinu z 24. februára. TASR správu prevzala v piatok z agentúry Reuters.

Námestník vedúceho úradu ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko uviedol, že vo Volynskej oblasti na hraniciach s Bieloruskom, ktoré podľa Kyjeva zostáva hrozbou, vyrástol tri kilometre dlhý múr s ostnatým drôtom. Nachádzajú sa tam podľa neho aj vrecia s pieskom a priekopy.

"Tým sa to nekončí, ale nebudeme zverejňovať podrobnosti," povedal Tymošenko. Ďalšie práce podľa neho prebiehajú aj v Rivnenskej a Žytomyrskej oblasti, ktoré tiež hraničia s Bieloruskom.

Tymošenko zverejnil fotografie, na ktorých vidno príslušníkov bezpečnostného úradu odvíjať ostnatý drôt vedľa múru, ktorý sa zdal vysoký viac ako dva metre.

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov vo štvrtok pre Reuters povedal, že zo strany Bieloruska stále existuje hrozba, ale tamojšie sily sú podľa neho "v pasívnej pozícii". Ukrajina má s Bieloruskom vyše 1 000 kilometrov dlhé štátne hranice.

(tasr)

Minúta  |  

Spojené kráľovstvo: Bývalý strážnik na britskom veľvyslanectve v Berlíne priznal špionáž pre Rusko

Bývalý strážnik na britskom veľvyslanectve v Berlíne sa priznal k špionáži pre Rusko a hrozí mu až 14 rokov väzenia. Päťdesiatosemročný David Ballantyne Smith sa priznal k dovedna ôsmim previneniam voči zákonu o štátnom tajomstve.

Podľa prokurátorov Brit poskytol ruskému vojenskému atašé v Berlíne, generálmajorovi Sergejovi Čuchurovovi, informácie o aktivitách, identite, adresách a telefónnych číslach britských štátnych zamestnancov.

Smith taktiež zhromaždil spravodajské informácie, niektoré z nich klasifikované ako tajné, o fungovaní a plánoch veľvyslanectva, ktoré by podľa prokurátorov boli užitočné pre „nepriateľa, konkrétne pre ruský štát“.

Smitha zatkla nemecká polícia v jeho dome v Postupime juhozápadne od Berlína v auguste 2021 a v apríli ho vydala do Spojeného kráľovstva.

(sita)

Minúta  |  

Rusko zakázalo vstup dvesto občanom USA vrátane Bidenových súrodencov

Rusko v piatok oznámilo, že zakázalo vstup do krajiny 200 občanom USA vrátane súrodencov prezidenta Joea Bidena i niektorých senátorov. Reaguje tým na sankcie Washingtonu zavedené voči Moskve. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že medzi 200 sankcionovanými osobami sú americkí zákonodarcovia a predstavitelia úradov, členovia ich rodín či predstavitelia spoločností a experti, ktorí sa zúčastňujú na "podpore rusofóbnej kampane" a podporujú režim v Kyjeve, píše AFP.

K týmto osobám patria aj Bidenovi bratia James B. Biden a Francis William Biden, jeho sestra Valerie Bidenová Owensová, hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierrová a senátori Bernie Sanders a Elizabeth Warrenová.

Na zoznam osôb so zákazom vstupu zaradili aj manžela predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Paula Pelosiho, novinárku a expertku na Rusko Anne Applebaumovú a šéfredaktora portálu Politico Matthewa Kaminského.

Washington voči Moskve zaviedol sankcie pre ruskú inváziu na Ukrajine. Rusko už v odvete zakázalo vstup na svoje územie viac než tisíc americkým občanom vrátane hollywoodskych hercov Bena Stillera a Seana Penna, pripomína AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko prispelo k mobilizácii miliardy eur na koridory solidarity

Európska komisia (EK) v piatok oznámila, že sa podarilo zmobilizovať jednu miliardu eur na tzv. koridory solidarity s cieľom zlepšiť globálnu potravinovú bezpečnosť a poskytnúť pomoc pre ukrajinské hospodárstvo. Do tejto iniciatívy bolo zapojené aj Slovensko, informuje spravodajca TASR.

Pod spoločné vyhlásenie sa okrem EK podpísali Česko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a tiež Moldavsko, Ukrajina a Európska investičná banka (EIB), Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) a Svetová banka (SB).

Komisia spresnila, že na podporu koridorov solidarity vyčlení 250 miliónov eur vo forme grantov a z krátkodobého hľadiska podporí rýchle zlepšenia, najmä pokiaľ ide o mobilné zariadenia, s cieľom skrátiť čakacie lehoty a zlepšiť pohyb cez hraničné priechody a ich prístupové trasy.

Zo strednodobého hľadiska zmobilizuje Nástroj na prepájanie Európy (NPE) a 50 miliónov eur na rozvoj infraštruktúry pre ďalšie zvýšenie kapacity koridorov solidarity.

Európska investičná banka (EIB) plánuje do konca roka 2023 investovať 300 miliónov eur do projektov vyplývajúcich z potrieb koridorov solidarity. EBOR investuje v období 2022 – 2023 300 miliónov eur a Svetová banka chce v roku 2023 poskytnúť finančné zdroje až do výšky 100 miliónov dolárov do do opráv a obnovy infraštruktúry, obchodu a logistiky.

Eurokomisia a členské štáty EÚ susediace s Ukrajinou v reakciu EÚ na ruskú agresiu proti Ukrajine zriadili v máji koridory solidarity medzi EÚ a Ukrajinou. Ide o obchodné kanály pre vývoz poľnohospodárskych výrobkov z Ukrajiny a pre vývoz a dovoz iného tovaru.

Komisia spresnila, že Ukrajina ako jeden z najväčších svetových producentov obilia dodávala na svetové trhy okolo 45 miliónov ton obilia ročne. Rusko sa počas vojny úmyselne zameriava na poľnohospodársku produkciu a vývoz, blokuje bezpečnú plavbu do ukrajinských prístavov, ako aj vyplávanie z nich, a hromadí zásoby v obilných silách. To vedie k nárastu svetových cien obilnín, vytvára globálnu potravinovú neistotu a ohrozuje živobytie miliónov ľudí.

Od vzniku koridorov solidarity bolo vyvezených viac ako 15 miliónov ton ukrajinského poľnohospodárskeho tovaru (obilnín, olejnatých semien a súvisiacich výrobkov) vlakmi, po cestách a cez prístavy v Čiernom mori a na Dunaji, pripomína EK. Vďaka čiernomorskej obilnej iniciatíve sa od augusta podarilo obnoviť dodávky obilia z ukrajinských prístavov.

Koridory solidarity sú v súčasnosti jedinou možnosťou aj pre vývoz nepoľnohospodárskych ukrajinských tovarov z Ukrajiny do zvyšku sveta, a na dovoz tovaru, ktorý Ukrajina potrebuje, ako je palivo a humanitárna pomoc, dodáva EK.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko: Tisíce ľudí sa zúčastnili na pochode pri príležitosti Dňa nezávislosti

Tisíce ľudí pochodovali v piatok v poľskom hlavnom meste Varšava pri príležitosti Dňa nezávislosti. Tento pochod organizujú nacionalistické skupiny a v posledných rokoch býval poznačený prejavmi násilia, pripomenula agentúra AP, z ktorej TASR správu prevzala.

Tohtoročný pochod sa konal pod heslami "Poľsko ako národný štát" a "Silný národ. Veľké Poľsko". Mnohí účastníci niesli transparenty so symbolom ultranacionalistického hnutia ONR z obdobia 30. rokov minulého storočia, na ktorom je ruka s mečom.

V uliciach nasadili vysoký počet policajtov s cieľom zabrániť násiliu, ktoré sa počas pochodu vyskytlo v predchádzajúcich rokoch, keď došlo k výtržnostiam, zrážkam s políciou a ničeniu infraštruktúry.

Tento pochod je sporný, pretože ho riadia krajne pravicové skupiny a počas predošlých rokoch sa na ňom objavili posolstvá spojené s belošským nacionalizmom a protiiimigračnými postojmi, pripomína AP. Mnohí ľudia sa však na ňom zúčastňujú s cieľom prejaviť svoje vlastenectvo.

Na inom mieste vo Varšave sa v piatok konalo protifašistické zhromaždenie, píše AP.

Deň nezávislosti je v Poľsku oslavou opätovného nadobudnutia zvrchovanosti krajiny po prvej svetovej vojne po 123 rokoch, počas ktorých bolo Poľsko pod zahraničnou nadvládou, dodáva agentúra.

Spomienkové podujatia sa v piatok konali po celej krajine vrátane slávnosti pri hrobe neznámeho vojaka vo Varšave, na ktorom sa zúčastnil poľský prezident Andrzej Duda spolu s litovským prezidentom Gitanasom Nausédom.

(tasr)

Minúta  |  

Heger: SR chce prehĺbiť spoluprácu s Estónskom v oblasti digitalizácie a školstva

Slovensko chce prehĺbiť spoluprácu s Estónskom v oblasti digitalizácie a vzdelávania. Pre TASR to uviedol slovenský premiér Eduard Heger (OĽaNO), ktorý navštívil v piatok v rámci zahraničnej pracovnej cesty Tallinn, kde rokoval aj s estónskou premiérkou Kajou Kallasovou.

"Spolupráca už prebieha, ale chceme ju prehĺbiť, aby sme z toho ako Slovensko benefitovali čo najviac. Vzdelávanie je zas oblasť, kde môžeme používanie digitálnych technológií využiť ešte viac," povedal premiér. Estónska strana podľa jeho slov potvrdila úzku spoluprácu so slovenskou vládou v súvislosti s projektom Slovensko v mobile.

"Estónsko je krásnym príkladom toho, že to funguje. Vidíme, že takmer celý národ využíva podávanie daňových priznaní prostredníctvom elektronického prostredia," podotkol s tým, že digitalizácia šetrí zdroje a čas.

Poukázal aj na to, že v Estónsku zaviedli možnosť voliť cez internet. "Vysvetľovali nám, akým spôsobom zabezpečili, že je to bezpečné a chránené. Zároveň to ponúkajú iným krajinám, aby sa mohli inšpirovať," doplnil Heger krátko po tom, čo sa zúčastnil na prezentácii o e-Governmente v e-Estonia Briefing Centre v Tallinne.

Heger absolvoval od stredy (9. 11.) do piatka (11. 11.) trojdňovú zahraničnú pracovnú cestu. Navštívil Poľsko, Fínsko, Česko a Estónsko. Naspäť na Slovensko sa vráti v piatok večer.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.