Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nového prezidenta sa podľa prieskumu chystá voliť väčšina Čechov

Českému prezidentovi Milošovi Zemanovi zostáva do konca funkčného obdobia zhruba 100 dní. Jeho nástupcu budú Česi voliť v januári. Jasnú predstavu o výbere kandidáta majú už teraz takmer tri štvrtiny obyvateľov.

Ukazujú to výsledky prieskumu agentúry Median pre rozhlasovú stanicu Český rozhlas Radiožurnál. Na prieskume, ktorý sa konal 9.-10. novembra, sa zúčastnilo vyše 1 000 respondentov.

Svojho favorita medzi prezidentskými kandidátmi by si vybrali takmer tri štvrtiny Čechov, pričom najmenšia spokojnosť prevláda medzi staršími ročníkmi a ľuďmi, ktorí sa na voľbách zvyčajne nezúčastňujú. Naopak, najviac sú spokojní voliči hnutia ANO.

"Vo vyššej miere sú spokojní voliči ANO, ktorí by si svojho kandidáta vybrali v 79 percentách. Myslím si, že tam je to celkom pochopiteľné, pravdepodobne budú podporovať Andreja Babiša," povedal riaditeľ agentúry Median Přemysl Čech.

Medzi uchádzačmi o prezidentské kreslo by si však svojho kandidáta tiež vybralo takmer 80 percent voličov Pirátov alebo Starostov. Podľa prieskumu je zrejmé, že k volebným urnám sa chystá prísť väčšina Čechov, konkrétne 83 percent.

Ak by do druhého kola nepostúpil ich favorit, bola by účasť voličov nižšia, stále by však išlo o väčšinu. Aj bez svojho kandidáta by v druhom kole volilo 71 percent Čechov.

Ich rozhodnutie môže reálne ovplyvniť fakt, ktorý konkrétny kandidát do neho postúpi. Pri minulých prezidentských voľbách v roku 2018 bola volebná účasť v druhom kole 67 percent.

(tasr)

Minúta  |  

Biden vyzve čínskeho lídra, aby obmedzil najhoršie tendencie Severnej Kórey

Americký prezident Joe Biden vyzve čínskeho lídra Si Ťin-pchinga, aby obmedzil "najhoršie tendencie" Severnej Kórey a povie mu, že zvyšovanie počtu zbraní Pchjongjangu si vyžiada "posilnenú" vojenskú prítomnosť USA v Ázii, uviedol v sobotu vysokopostavený predstaviteľ USA.

Biden počas pondelkového stretnutia na okraj samitu G20 čínskemu prezidentovi povie, že Čína má "záujem zohrávať konštruktívnu úlohu pri obmedzovaní najhorších tendencií Severnej Kórey", povedal novinárom americký prezidentský poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, uvádza tlačová agentúra AFP.

Biden tiež Si Ťin-pchingovi povie, že ak bude Severná Kórea naďalej vyvíjať raketové a jadrové zbrane, tak to "bude jednoducho znamenať ďalšie posilnenie americkej vojenskej a bezpečnostnej prítomnosti v danom regióne".

Sullivan v rozhovore na palube prezidentského špeciálu Air Force One počas Bidenovej cesty do Kambodže na regionálny samit Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), ktorý sa bude konať počas tohto víkendu, povedal, že Biden nebude klásť požiadavky Číne, ale Si Ťin-pchingovi poskytne "svoje stanovisko".

Severná Kórea totiž "predstavuje hrozbu nielen pre Spojené štáty, nielen pre Južnú Kóreu a Japonsko, ale pre mier a stabilitu v celom regióne", zdôraznil Sullivan.

Sullivan povedal, že "je samozrejme na Číne, či chce zvýšiť tlak na Severnú Kóreu". Keďže sa však očakáva, že Severná Kórea čoskoro otestuje jadrovú zbraň a rýchlo zvyšuje svoje raketové kapacity, "operačná situácia je v súčasnosti akútnejšia," dodal zmienený americký predstaviteľ.

Biden, ktorý priletel do Ázie po krátkej zastávke v Egypte na konferencii o klimatickej kríze COP27, absolvuje i samostatné stretnutia s vedúcimi predstaviteľmi Kambodže, Japonska a Južnej Kórey. Šéf Bieleho domu pricestoval do kambodžského hlavného mesta Phnom Pénh v sobotu.

(tasr)

Minúta  |  

Na priehrade pri Chersone sú po ruskom ústupe škody. Satelitná firma Maxar zverejnila snímky

AKTUALIZOVANÉ: Ruský web Izvestija zverejnil video zachytávajúce údajný výbuch na moste na vodnej elektrárni Kachovka.

Po ruskom ústupe z ukrajinského mesta Cherson sú viditeľné nové značné škody na neďalekej priehrade Nova Kachovka, uviedla v piatok americká satelitná spoločnosť Maxar.

Ukrajinské jednotky v centre Chersonu vítali v piatok tamojší obyvatelia po tom, ako ruské vojenské sily opustili toto mesto.

"Satelitné snímky z dnešného rána odhaľujú nové významné škody na niekoľkých mostoch a priehrade Nova Kachovka v dôsledku ruského ústupu z Chersonu cez rieku Dneper," uviedol Maxar.

Spoločnosť dodala, že časti severnej časti priehrady a stavidlá boli "úmyselne zničené". Začiatkom tohto týždňa Rusko obvinilo Ukrajinu z ostreľovania tejto priehrady.

Obe strany sa opakovane obviňujú, že plánujú pretrhnúť hrádzu pomocou výbušnín, čo by zaplavilo veľkú časť územia po prúde rieky a pravdepodobne by to spôsobilo veľké škody v okolí Chersonu.

Cherson bolo jediné oblastné hlavné mesto na Ukrajine, ktoré Rusko dobylo od začiatku invázie koncom februára.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že Kremeľ nepovažuje ústup z Chersonu za ponižujúci. Stiahnutie sa ruských jednotiek na ľavý breh rieky Dneper podľa neho nijako nemení štatút Chersonskej oblasti, ktorá zostáva subjektom Ruskej federácie.

Bývalý poradca ruského prezidenta Sergej Markov vo štvrtok uviedol, že stiahnutie sa ruskej armády z Chersonu je najväčšou geopolitickou porážkou Ruska od rozpadu Sovietskeho zväzu.

(tasr, red)

Minúta  |  

Scholz: Nemecko musí Ukrajine naďalej pomáhať brániť sa

Nemecký kancelár Olaf Scholz v piatok uviedol, že prioritou Nemecka pri podpore Ukrajiny má byť pomoc pri obrane pred ruskými náletmi a tiež asistencia pri obnove zničenej infraštruktúry. Scholz to v piatok povedal v rozhovore pre mediálnu skupinu RedaktionsNetzwerk Deutschland (RND). TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Scholz zároveň povedal, že Európa by sa mala pripraviť na prijatie väčšieho počtu utečencov z Ukrajiny. "Rusko bombarduje energetickú infraštruktúru Ukrajiny. Rusko chce zabezpečiť, aby ľudia na Ukrajine neprežili zimu," povedal. Priblížil, že diskutuje s mnohými nemeckými firmami o tom, čo môžu urobiť, aby zabránili tomuto ničeniu.

Kancelár uviedol, že systémy protivzdušnej obrany, ktoré Nemecko dodalo Kyjevu, zohrávajú kľúčovú úlohu pri minimalizácii škôd ruského bombardovania. Podľa jeho slov bude Berlín s partnermi pracovať na tom, aby Ukrajine dodali viac takýchto zbraní.

Scholz tiež vyjadril presvedčenie, že ruský prezident Vladimir Putin bol dlho rozhodnutý o spustení invázie na Ukrajinu bez ohľadu na diplomatické snahy, ktorými sa západní lídri snažili vojne predísť. "Som presvedčený, že Putin sa rozhodol pre túto vojnu pred dvoma rokmi... Dúfali sme, že to boli len výhražné gestá, no neboli," povedal.

Spolkový kancelár v piatok telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Obaja lídri sa dohodli, že Nemecko dodá Ukrajine ďalšie systémy protivzdušnej obrany.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina stavia múr na hraniciach s Bieloruskom

Ukrajina buduje železobetónový múr a ďalšie opevnenia na svojich hraniciach s Bieloruskom, blízkym spojencom Kremľa, ktorého Moskva využila ako základňu pre inváziu na Ukrajinu z 24. februára. TASR správu prevzala v piatok z agentúry Reuters.

Námestník vedúceho úradu ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko uviedol, že vo Volynskej oblasti na hraniciach s Bieloruskom, ktoré podľa Kyjeva zostáva hrozbou, vyrástol tri kilometre dlhý múr s ostnatým drôtom. Nachádzajú sa tam podľa neho aj vrecia s pieskom a priekopy.

"Tým sa to nekončí, ale nebudeme zverejňovať podrobnosti," povedal Tymošenko. Ďalšie práce podľa neho prebiehajú aj v Rivnenskej a Žytomyrskej oblasti, ktoré tiež hraničia s Bieloruskom.

Tymošenko zverejnil fotografie, na ktorých vidno príslušníkov bezpečnostného úradu odvíjať ostnatý drôt vedľa múru, ktorý sa zdal vysoký viac ako dva metre.

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov vo štvrtok pre Reuters povedal, že zo strany Bieloruska stále existuje hrozba, ale tamojšie sily sú podľa neho "v pasívnej pozícii". Ukrajina má s Bieloruskom vyše 1 000 kilometrov dlhé štátne hranice.

(tasr)

Minúta  |  

Spojené kráľovstvo: Bývalý strážnik na britskom veľvyslanectve v Berlíne priznal špionáž pre Rusko

Bývalý strážnik na britskom veľvyslanectve v Berlíne sa priznal k špionáži pre Rusko a hrozí mu až 14 rokov väzenia. Päťdesiatosemročný David Ballantyne Smith sa priznal k dovedna ôsmim previneniam voči zákonu o štátnom tajomstve.

Podľa prokurátorov Brit poskytol ruskému vojenskému atašé v Berlíne, generálmajorovi Sergejovi Čuchurovovi, informácie o aktivitách, identite, adresách a telefónnych číslach britských štátnych zamestnancov.

Smith taktiež zhromaždil spravodajské informácie, niektoré z nich klasifikované ako tajné, o fungovaní a plánoch veľvyslanectva, ktoré by podľa prokurátorov boli užitočné pre „nepriateľa, konkrétne pre ruský štát“.

Smitha zatkla nemecká polícia v jeho dome v Postupime juhozápadne od Berlína v auguste 2021 a v apríli ho vydala do Spojeného kráľovstva.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.