Preskočiť na obsah
  |  

Prieskum: Oveľa vyššie výdavky má 56 percent Slovákov, asi 40 percent rast cien nezvláda

Výrazne vyššie výdavky hlási šesť z desiatich Slovákov, ďalších 35 percent pociťuje ich miernejší nárast.

Popritom sa 60 percent Slovákov obáva, že budú mať problémy so splácaním úverov, štvrtina sa toho obáva veľmi a 5 percent takéto problémy má. Hoci 40 percent ľudí zvýšené výdavky pokryje, 36 percent siaha na úspory, takmer 15 percent musí niektoré výdavky výrazne obmedzovať. Informoval o tom poskytovateľ financovania Home Credit Slovakia na základe reprezentatívneho prieskumu, ktorý pre nich od 13. do 17. októbra realizovala prieskumná agentúra STEM/Mark na vzorke slovenskej populácie 506 respondentov od 18 do 64 rokov.

V poslednom roku zaznamenalo výrazne vyššie výdavky 56 percent opýtaných, ukázal prieskum. "Ďalších 35 percent uviedlo, že sa ich celkové výdavky na chod domácnosti trochu zvýšili a 7 percent je s výdavkami približne na rovnakej úrovni. Našli sa však aj 2 percentá takých, ktorí tvrdia, že sa im v porovnaní s minulosťou o niečo znížili," približuje analytik trhu zo spoločnosti Jaroslav Ondrušek.

Najväčší nárast životných nákladov ľudia v dopytovaní uviedli pri nákupoch v potravinách a drogérii, kde pociťuje výrazné zvýšenie cien 67 percent opýtaných, ďalších 25 percent hovorilo o miernom raste cien. Medzi ďalšie položky, kde ľudia postrehli najvýraznejší nárast cien, patria okrem energií, napríklad aj vyššie výdavky na letnú dovolenku, uviedla spoločnosť.

Doplnila, že ak by sa Slováci dostali do problémov so splácaním súčasných úverov, najviac z nich, 43 percent, by si hľadalo dodatočnú prácu a takmer 40 percent by sa obmedzilo. Tretina by požiadala o zníženie splátky pôžičky. Majetok by rozpredávalo 13 percent.

"Ak sa u ľudí objavia akékoľvek problémy so splácaním svojich záväzkov, ihneď by mali o tom informovať spoločnosť, v ktorej si požičali a požiadať ju o pomoc," uviedol ombudsman klientov firmy Miroslav Zborovský. "Ak už niekomu pôžičky doslova prerastajú cez hlavu, riešením môže byť aj ich konsolidácia, čo je zlúčenie viacerých pôžičiek dohromady, na čom sa dá ušetriť," uzavrel.

(tasr)

  |  

Výrobca obľúbených japonských cukríkov po 114 rokoch končí, položila ho inflácia

Obľúbené japonské cukríky, na ktorých si pochutnávali celé generácie, také ikonické, že sa dokonca objavili v úspešnom anime filme, končia. Stali sa obeťou prudkého nárastu cien surovín a energií. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Spoločnosť Sakumaseika so sídlom v Tokiu v stredu (9. 11.) oznámila, že v januári ukončí po 114 rokoch svoju činnosť pre strmý nárast výrobných nákladov, nedostatok pracovnej sily a pokles predaja svojho hlavného produktu Sakuma's Drops.

Koniec typických tvrdých, farebných ovocných  cukríkov, ktoré sa predávali v červenej oceľovej plechovke, uvrhlo Japonsko do smútku.

"Vždy sme mali doma plechovku, keď som bol na základnej škole," povedal 53-ročný majiteľ cukrárne Naoe Watanabe. "Je to ako znamenie doby. Teraz je toľko možností v porovnaní s tým, keď som bol dieťa," dodal.

Spoločnosť Sakumaseika uviedla, že už roky nezvýšila cenu cukríkov s ôsmimi príchuťami vrátane jahody a citrónu.

Mnohé japonské firmy stále váhajú, či preniesť prudký nárast vstupných nákladov na zákazníkov zo strachu, aby o nich neprišli. Budúcnosť približne 100 zamestnancov Sakumaseiky zostáva neistá, uviedol zástupca spoločnosti.

Firmu Sakumaseika založil v roku 1908 cukrár Sodžiro Sakuma. Svoje cukríky vyrábala aj pri náletoch počas druhej svetovej vojny a inšpirovala anime giganta Studio Ghibli, aby ich zvečnilo vo svojom filme Grave of the Fireflies (Hrob svetlušiek) z roku 1988.

Vo filme z čias vojny si osirelé dievča, ktoré so svojím bratom bojujú o prežitie, nesie so sebou červenú plechovku Sakuma's Drops, malú časť z majetku súrodencov po zničení ich domu.

Sakuma's Drops sú však obľúbené najmä u starších spotrebiteľov, zatiaľ čo dnešné deti si môžu vyberať z nespočetných nových produktov. Práve staršia generácia považuje za veľmi smutné, že sa stráca niečo, čo existovalo tak dlho a vyvoláva u nich nostalgické spomienky.

(tasr)

  |  

Slabý globálny dopyt zhoršuje vyhliadky na rast čínskeho exportu

Export z Číny na konci roka zvyčajne stúpa, ale tento rok je jeho rast otázny. Slabý globálny dopyt zhoršuje totiž vyhliadky druhej najväčšej svetovej ekonomiky, ktorú už poškodili blokády spojené s ochorením COVID-19, problémy v sektore nehnuteľností a klesajúca domáca spotreba. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Vývoz z Číny v októbri nečakane klesol, prvý raz od mája 2020. A vyhliadky na november a december sú pochmúrne. Dopyt v tomto období pritom zvyčajne vrcholí, keďže zámorskí klienti zadávajú väčšie objednávky pred zatvorením čínskych tovární počas osláv pohyblivého sviatku nového lunárneho roka v januári alebo vo februári.

Čínskym exportérom sa už počas leta nepodarilo dosiahnuť typický predvianočný nápor. Analytici očakávajú, že hrozba globálnej recesie a čínske obmedzenia spojené s ochorením COVID-19 budú v nadchádzajúcich mesiacoch ďalej brzdiť export, čo zmarí nádeje na oživenie ekonomiky v tomto štvrťroku.

"Nikdy nebol taký obrovský tlak," povedal Čchi Jung z exportnej firmy so sídlom v Šen-čene, ktorá predáva elektroniku do Európy. Vysoká miera inflácie v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine obmedzila v Európe výdavky na položky ako elektronika, ktoré nie sú každodennou nevyhnutnosťou, dodal.

Dopyt zo strany zákazníkov na niektorých rozvinutých trhoch sa tiež presunul z tovaru poháňaného pandémiou, ako je spotrebná elektronika, na služby vrátane cestovania, keď mnohé krajiny už znova otvorili svoje hranice.

Slabý rast exportu je pre Čínu skutočným problémom, pretože bol jedinou silnou zložkou toho, čo Peking označuje ako "vysokokvalitný" rast. Zahŕňa domácu spotrebu, export a firemné investície. Motorom investícií je pritom tiež domáca spotreba a export, vysvetľuje Michael Pettis, profesor financií na univerzite v Pekingu.

Vývoz z Číny, ktorý dosiahol vrchol v júli, sa napriek oslabovaniu čínskej meny podľa oficiálnych údajov zhoršil. Ostro sledovaný prieskum v súkromnom sektore zameraný na malých výrobcov ukazuje, že exportné objednávky od augusta klesajú. Kupujúci si pritom zvyčajne objednávajú tovar na Vianoce a tzv. Čierny piatok (posledný piatok v novembri) okolo augusta. Ale tento rok slabý dopyt už v tomto období zhoršil vyhliadky na akýkoľvek rast.

Pokles vývozu hračiek z Číny sa v októbri medziročne zrýchlil na 17,9 percenta z 9,7 percenta v septembri, odevov na 16,9 percenta zo 4,4 percenta a domácich spotrebičov na 25 percent z 19,8 percenta podľa výpočtov agentúry Reuters na základe colných údajov.

Prepad dopytu je evidentný najmä vo vyspelých ekonomikách - dodávky do Spojených štátov amerických v októbri klesli o 12,6 percenta a do Európskej únie o 9 percent.

Globálny inflačný tlak podnietil totiž niektorých zámorských nákupcov, ktorí sa obávali ďalšieho rastu cien, aby zvýšili dovoz z Číny už v polovici roka, skôr ako zvyčajne, pripomenul Bruce Pang, hlavný ekonóm Jones Lang Lasalle.

(tasr)

  |  

Cyklistka neprežila nehodu s nákladným autom

Dopravná polícia zasahovala v piatok (11. 11.) popoludní pri tragickej dopravnej nehode v obci Radošovce v okrese Skalica. Informovalo o tom Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave na sociálnej sieti.

Policajti vyšetrujú okolnosti nehody ako prečin usmrtenia. "V obci prichádzala 73-ročná cyklistka od miestnej časti Vieska a v križovatke sa zaradila pred nákladné vozidlo. Pri opustení križovatky ju nákladné auto z presne nezistených príčin zachytilo a žena skončila pod jeho kolesami," uviedla polícia.

S vážnymi zraneniami ju záchranári previezli do nemocnice. "Približne po dvoch hodinách dostali policajti hlásenie, že dôchodkyňa ťažkým zraneniam v nemocnici podľahla. Policajti alkohol na mieste u vodiča auta nezistili. Presné príčiny a okolnosti nehody naďalej vyšetrujeme," informovala polícia.

Ako doplnila, zákon hovorí, že vodiči sú pri jazde povinní dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom. "Iba za piatok evidujeme tri nehody s cyklistami a jednu nehodu s chodcom," uviedla polícia.

(tasr)

  |  

Na kúpu väčšiny tovarov treba pracovať kratšie ako v roku 1989

Na nákupy dnes stačí odpracovať kratší čas ako v roku 1989, na nové bývanie naopak treba oveľa viac času. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Evy Sadovskej, analytičky Wood & Company.

Porovnaním priemerných nominálnych miezd - v roku 1989 na úrovni 3142 korún československých a v prvom polroku 2022 na úrovni 1252 eur - a cien konkrétnych produktov možno podľa nej zjednodušene vyjadriť, koľko času museli Slováci odpracovať na kúpu vybraných tovarov pred vyše tridsiatimi rokmi a koľko v súčasnosti.

Podľa analýzy napríklad na liter polotučného mlieka za 2 Kčs bolo v roku 1989 potrebné pracovať 7 minút, tento rok na liter mlieka za 0,93 eura to bolo 8 minút. Na farebný televízor bolo kedysi nutné pracovať štyri mesiace, v roku 2022 len 10 dní. Naopak, na jeden meter štvorcový (m2) nehnuteľnosti určenej na bývanie bolo v roku 1989 potrebné pracovať päť dní, tento rok však až 46 dní.

Sadovská upozornila, že v súčasnosti majú Slováci oveľa viac možností kde a ako nakupovať v porovnaní s rokom 1989. "Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR predstavovala v roku 2020 predajná plocha obchodov 3,73 milióna m2. Na jedného Slováka tak pripadá približne 0,69 m2 plochy obchodu. Úplne iná situácia bola v porevolučných rokoch, nakoľko v roku 1993 predajná plocha obchodov bola štvornásobne menšia ako teraz a to vo výmere 0,93 milióna m2. Na jedného obyvateľa našej krajiny tak vtedy pripadalo iba 0,18 m2 plochy obchodu," priblížila.

Na nakupovanie Slovákov vplýva nielen dostupnosť obchodov a tovarov, ale aj situácia na trhu práce a výška ich príjmov. Analytička vyčíslila, že Slováci začali reálne, teda po očistení o infláciu, zarábať viac ako v roku 1989 až v rokoch 2007 až 2008. "Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch, a to v dôsledku viacerých devalvácií koruny, striktných ekonomických reforiem a súvisiaceho prudkého cenového rastu v krajine. V súčasnosti zarábame v priemere reálne asi o 35 percent viac ako v roku 1989," doplnila Sadovská.

Pripomenula, že pred rokom 1989 "byť bez práce" takmer nebolo možné, avšak začiatkom 90. rokov vyskočila miera nezamestnanosti na dvojciferné hodnoty. Vysoké úrovne nezamestnanosti pocítili Slováci aj v dôsledku hospodárskej krízy pred vyše desiatimi rokmi.

"Naopak, tesne pred vypuknutím pandémie sa evidovanej miere nezamestnanosti na Slovensku podarilo dostať na historicky najnižšie úrovne, pod 5 percent. Koronakríza spôsobila jej nárast na 8 percent, avšak v súčasnosti sa už nachádza tesne nad úrovňou 6 percent," dodala analytička.

(tasr)

  |  

Európe chýbajú plány na zvýšenie kapacity skladovania energií

Skladovanie energie by mohlo prispieť k riešeniu energetickej krízy v Európe, no v plánovaní sa skladovaniu nevenuje dostatočná pozornosť.

Európska komisia v máji 2022 predstavila plán REPowerEU, v rámci ktorého je stanovený cieľ zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe energie do roku 2030 na 45 percent, pričom fotovoltická kapacita by sa mala do roku 2025 zdvojnásobiť. Tieto ciele si vyžiadajú aj vyššie kapacity na uskladňovaní energie, no v pláne REPowerEU je o uskladňovaní energie len niekoľko explicitných zmienok, upozornili analytici spoločnosti Allianz Trade.

"Na porovnanie, podľa súčasných pravidiel bude kapacita skladovania energie predstavovať len približne tretinu súčasného ruského dovozu plynu, čo za predpokladu, že ruský plyn bude v dlhodobom horizonte nahradený obnoviteľnými zdrojmi, zaostáva za potrebnou kapacitou," priblížil riaditeľ Allianz Trade na Slovensku Peter Mucina.

V roku 2021 sa celková kapacita skladovania energie blížila k výkonu 27 gigawattov (GW) resp. 56 gigawatthodinám (GWh), čo je päťnásobok úrovne z roku 2015. Podľa viacerých odhadov sa očakáva, že globálny trh skladovania energie do roku 2030 vzrastie 15- až 19-násobne, pričom kumulatívna kapacita skladovania energie dosiahne úroveň 400-500 GW. V budúcnosti by mal tento segment pokračovať vo svojom rekordnom raste. "Väčšina tohto rastu bude pochádzať z USA a Číny," skonštatovali analytici. Obe krajiny vypracovali ambiciózne plány na skladovanie energie, ktoré by mali podporovať veľké projekty v sieťovom rozsahu.

Napriek rastu sa však skladovaniu energie nevenuje taká investičná pozornosť ako obnoviteľným zdrojom energie a elektrickým vozidlám, ktoré spolu predstavovali takmer 70 percent všetkých investícií súvisiacich s energetickou transformáciou v roku 2021. "To však len podčiarkuje obrovský nevyriešený dopyt po skladovaní energie, keďže obnoviteľné zdroje zvýšia nestálosť vo výrobe energie, a tým vytvoria ďalší dopyt po skladovaní ako rezerve pre elektrickú sieť. Môžeme tiež spomenúť, že elektrické vozidlá by sa jedného dňa mohli pri vhodnom nastavení využívať na skladovanie pre domácnosti," upozornil Mucina.

Z krátkodobého hľadiska bude trh skladovania energie pravdepodobne čeliť výzvam, ale z dlhodobého hľadiska by úspory z rozsahu a klesajúce ceny mali podporiť vyššie investície. Nedostatok čipov, problémy v dodávateľských reťazcoch a vysoké ceny lítia pravdepodobne budú v najbližších rokoch ovplyvňovať priebeh projektov a ich financovanie. "Z dlhodobého hľadiska však klesajúce náklady vytvárajú predpoklad na vyššie ročné kapitálové výdavky v oblasti skladovania energie, keďže náklady na kilowatthodinu (kWh) by sa mohli znížiť o 60 percent," dodali analytici.

(tasr)