Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Gyimesi Mikulcovi dôveruje, Krúpa bude hlasovať za jeho odvolanie

Migráciu treba riešiť komplexnejšie, a to aj na maďarsko-srbskej a grécko-tureckej hranici. Zhodli sa na tom poslanci Národnej rady (NR) SR Juraj Krúpa (SaS) a György Gyimesi (OĽANO). Obaja vidia potrebu riešiť situáciu aj na európskej úrovni. Nezhodujú sa však v tom, či Slovensko a minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) situáciu zvládajú. Gyimesi Mikulcovi dôveruje. Podľa Krúpu minister prespal ďalšiu krízu, v parlamente bude hlasovať za jeho odvolanie.

Gyimesi skonštatoval, že problém migrácie nie je nový a poukázal na situáciu na srbsko-maďarskej hranici. Označil za hlúposť tváriť sa, že Mikulec je za túto krízu zodpovedný. Podčiarkol, že Slovensko je len tranzitnou krajinou migrantov a keďže ich ČR vracia k nám, musíme s nimi niečo robiť. Čo sa týka situácie na slovensko-maďarských hraniciach, vláda podľa neho nechce ísť cestou ich zatvárania a komplikovania situácie množstvu ľudí žijúcich v maďarskom pohraničí.

Zároveň podčiarkol potrebu apelovať na Európsku úniu (EÚ) a Európsku komisiu (EK), aby sa niečo robilo na vonkajších hraniciach schengenského priestoru. Predpokladá, že keď sa SR vedela "až servilne" správať vo vzťahu k EÚ, tak by nám to Únia teraz mohla vrátiť a riešiť situáciu.

Krúpa skonštatoval, že Mikulec musel mať informáciu od spravodajských služieb či cudzineckej polície, že tu máme migračnú vlnu a treba konať. "Miesto toho, aby sme dopredu na to upozorňovali, riešime to ex post," podotkol. Tvrdí, že poznáme migračný tok a napriek tomu nemáme riadne kontroly na maďarskej hranici. Poukázal na nízky stav naplnenosti Policajného zboru a tvrdí, že Slovensko zlyháva v riešení problémov s prevádzačmi. Vníma to ako dôkaz, že Mikulec nezvláda svoju funkciu.

Rovnako ako Gyimesi aj Krúpa očakáva od EÚ, že sa problematikou začne komplexnejšie zaoberať. Hovorí o možnosti posilnenia frontexu a počtov policajtov na maďarsko-srbskej a grécko-tureckej hranici. "Vyžaduje si to komplexnejší prístup," doplnil.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Oveľa vyššie výdavky má 56 percent Slovákov, asi 40 percent rast cien nezvláda

Výrazne vyššie výdavky hlási šesť z desiatich Slovákov, ďalších 35 percent pociťuje ich miernejší nárast.

Popritom sa 60 percent Slovákov obáva, že budú mať problémy so splácaním úverov, štvrtina sa toho obáva veľmi a 5 percent takéto problémy má. Hoci 40 percent ľudí zvýšené výdavky pokryje, 36 percent siaha na úspory, takmer 15 percent musí niektoré výdavky výrazne obmedzovať. Informoval o tom poskytovateľ financovania Home Credit Slovakia na základe reprezentatívneho prieskumu, ktorý pre nich od 13. do 17. októbra realizovala prieskumná agentúra STEM/Mark na vzorke slovenskej populácie 506 respondentov od 18 do 64 rokov.

V poslednom roku zaznamenalo výrazne vyššie výdavky 56 percent opýtaných, ukázal prieskum. "Ďalších 35 percent uviedlo, že sa ich celkové výdavky na chod domácnosti trochu zvýšili a 7 percent je s výdavkami približne na rovnakej úrovni. Našli sa však aj 2 percentá takých, ktorí tvrdia, že sa im v porovnaní s minulosťou o niečo znížili," približuje analytik trhu zo spoločnosti Jaroslav Ondrušek.

Najväčší nárast životných nákladov ľudia v dopytovaní uviedli pri nákupoch v potravinách a drogérii, kde pociťuje výrazné zvýšenie cien 67 percent opýtaných, ďalších 25 percent hovorilo o miernom raste cien. Medzi ďalšie položky, kde ľudia postrehli najvýraznejší nárast cien, patria okrem energií, napríklad aj vyššie výdavky na letnú dovolenku, uviedla spoločnosť.

Doplnila, že ak by sa Slováci dostali do problémov so splácaním súčasných úverov, najviac z nich, 43 percent, by si hľadalo dodatočnú prácu a takmer 40 percent by sa obmedzilo. Tretina by požiadala o zníženie splátky pôžičky. Majetok by rozpredávalo 13 percent.

"Ak sa u ľudí objavia akékoľvek problémy so splácaním svojich záväzkov, ihneď by mali o tom informovať spoločnosť, v ktorej si požičali a požiadať ju o pomoc," uviedol ombudsman klientov firmy Miroslav Zborovský. "Ak už niekomu pôžičky doslova prerastajú cez hlavu, riešením môže byť aj ich konsolidácia, čo je zlúčenie viacerých pôžičiek dohromady, na čom sa dá ušetriť," uzavrel.

(tasr)

Minúta  |  

Výrobca obľúbených japonských cukríkov po 114 rokoch končí, položila ho inflácia

Obľúbené japonské cukríky, na ktorých si pochutnávali celé generácie, také ikonické, že sa dokonca objavili v úspešnom anime filme, končia. Stali sa obeťou prudkého nárastu cien surovín a energií. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Spoločnosť Sakumaseika so sídlom v Tokiu v stredu (9. 11.) oznámila, že v januári ukončí po 114 rokoch svoju činnosť pre strmý nárast výrobných nákladov, nedostatok pracovnej sily a pokles predaja svojho hlavného produktu Sakuma's Drops.

Koniec typických tvrdých, farebných ovocných  cukríkov, ktoré sa predávali v červenej oceľovej plechovke, uvrhlo Japonsko do smútku.

"Vždy sme mali doma plechovku, keď som bol na základnej škole," povedal 53-ročný majiteľ cukrárne Naoe Watanabe. "Je to ako znamenie doby. Teraz je toľko možností v porovnaní s tým, keď som bol dieťa," dodal.

Spoločnosť Sakumaseika uviedla, že už roky nezvýšila cenu cukríkov s ôsmimi príchuťami vrátane jahody a citrónu.

Mnohé japonské firmy stále váhajú, či preniesť prudký nárast vstupných nákladov na zákazníkov zo strachu, aby o nich neprišli. Budúcnosť približne 100 zamestnancov Sakumaseiky zostáva neistá, uviedol zástupca spoločnosti.

Firmu Sakumaseika založil v roku 1908 cukrár Sodžiro Sakuma. Svoje cukríky vyrábala aj pri náletoch počas druhej svetovej vojny a inšpirovala anime giganta Studio Ghibli, aby ich zvečnilo vo svojom filme Grave of the Fireflies (Hrob svetlušiek) z roku 1988.

Vo filme z čias vojny si osirelé dievča, ktoré so svojím bratom bojujú o prežitie, nesie so sebou červenú plechovku Sakuma's Drops, malú časť z majetku súrodencov po zničení ich domu.

Sakuma's Drops sú však obľúbené najmä u starších spotrebiteľov, zatiaľ čo dnešné deti si môžu vyberať z nespočetných nových produktov. Práve staršia generácia považuje za veľmi smutné, že sa stráca niečo, čo existovalo tak dlho a vyvoláva u nich nostalgické spomienky.

(tasr)

Minúta  |  

Slabý globálny dopyt zhoršuje vyhliadky na rast čínskeho exportu

Export z Číny na konci roka zvyčajne stúpa, ale tento rok je jeho rast otázny. Slabý globálny dopyt zhoršuje totiž vyhliadky druhej najväčšej svetovej ekonomiky, ktorú už poškodili blokády spojené s ochorením COVID-19, problémy v sektore nehnuteľností a klesajúca domáca spotreba. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Vývoz z Číny v októbri nečakane klesol, prvý raz od mája 2020. A vyhliadky na november a december sú pochmúrne. Dopyt v tomto období pritom zvyčajne vrcholí, keďže zámorskí klienti zadávajú väčšie objednávky pred zatvorením čínskych tovární počas osláv pohyblivého sviatku nového lunárneho roka v januári alebo vo februári.

Čínskym exportérom sa už počas leta nepodarilo dosiahnuť typický predvianočný nápor. Analytici očakávajú, že hrozba globálnej recesie a čínske obmedzenia spojené s ochorením COVID-19 budú v nadchádzajúcich mesiacoch ďalej brzdiť export, čo zmarí nádeje na oživenie ekonomiky v tomto štvrťroku.

"Nikdy nebol taký obrovský tlak," povedal Čchi Jung z exportnej firmy so sídlom v Šen-čene, ktorá predáva elektroniku do Európy. Vysoká miera inflácie v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine obmedzila v Európe výdavky na položky ako elektronika, ktoré nie sú každodennou nevyhnutnosťou, dodal.

Dopyt zo strany zákazníkov na niektorých rozvinutých trhoch sa tiež presunul z tovaru poháňaného pandémiou, ako je spotrebná elektronika, na služby vrátane cestovania, keď mnohé krajiny už znova otvorili svoje hranice.

Slabý rast exportu je pre Čínu skutočným problémom, pretože bol jedinou silnou zložkou toho, čo Peking označuje ako "vysokokvalitný" rast. Zahŕňa domácu spotrebu, export a firemné investície. Motorom investícií je pritom tiež domáca spotreba a export, vysvetľuje Michael Pettis, profesor financií na univerzite v Pekingu.

Vývoz z Číny, ktorý dosiahol vrchol v júli, sa napriek oslabovaniu čínskej meny podľa oficiálnych údajov zhoršil. Ostro sledovaný prieskum v súkromnom sektore zameraný na malých výrobcov ukazuje, že exportné objednávky od augusta klesajú. Kupujúci si pritom zvyčajne objednávajú tovar na Vianoce a tzv. Čierny piatok (posledný piatok v novembri) okolo augusta. Ale tento rok slabý dopyt už v tomto období zhoršil vyhliadky na akýkoľvek rast.

Pokles vývozu hračiek z Číny sa v októbri medziročne zrýchlil na 17,9 percenta z 9,7 percenta v septembri, odevov na 16,9 percenta zo 4,4 percenta a domácich spotrebičov na 25 percent z 19,8 percenta podľa výpočtov agentúry Reuters na základe colných údajov.

Prepad dopytu je evidentný najmä vo vyspelých ekonomikách - dodávky do Spojených štátov amerických v októbri klesli o 12,6 percenta a do Európskej únie o 9 percent.

Globálny inflačný tlak podnietil totiž niektorých zámorských nákupcov, ktorí sa obávali ďalšieho rastu cien, aby zvýšili dovoz z Číny už v polovici roka, skôr ako zvyčajne, pripomenul Bruce Pang, hlavný ekonóm Jones Lang Lasalle.

(tasr)

Minúta  |  

Cyklistka neprežila nehodu s nákladným autom

Dopravná polícia zasahovala v piatok (11. 11.) popoludní pri tragickej dopravnej nehode v obci Radošovce v okrese Skalica. Informovalo o tom Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave na sociálnej sieti.

Policajti vyšetrujú okolnosti nehody ako prečin usmrtenia. "V obci prichádzala 73-ročná cyklistka od miestnej časti Vieska a v križovatke sa zaradila pred nákladné vozidlo. Pri opustení križovatky ju nákladné auto z presne nezistených príčin zachytilo a žena skončila pod jeho kolesami," uviedla polícia.

S vážnymi zraneniami ju záchranári previezli do nemocnice. "Približne po dvoch hodinách dostali policajti hlásenie, že dôchodkyňa ťažkým zraneniam v nemocnici podľahla. Policajti alkohol na mieste u vodiča auta nezistili. Presné príčiny a okolnosti nehody naďalej vyšetrujeme," informovala polícia.

Ako doplnila, zákon hovorí, že vodiči sú pri jazde povinní dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom. "Iba za piatok evidujeme tri nehody s cyklistami a jednu nehodu s chodcom," uviedla polícia.

(tasr)

Minúta  |  

Na kúpu väčšiny tovarov treba pracovať kratšie ako v roku 1989

Na nákupy dnes stačí odpracovať kratší čas ako v roku 1989, na nové bývanie naopak treba oveľa viac času. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Evy Sadovskej, analytičky Wood & Company.

Porovnaním priemerných nominálnych miezd - v roku 1989 na úrovni 3142 korún československých a v prvom polroku 2022 na úrovni 1252 eur - a cien konkrétnych produktov možno podľa nej zjednodušene vyjadriť, koľko času museli Slováci odpracovať na kúpu vybraných tovarov pred vyše tridsiatimi rokmi a koľko v súčasnosti.

Podľa analýzy napríklad na liter polotučného mlieka za 2 Kčs bolo v roku 1989 potrebné pracovať 7 minút, tento rok na liter mlieka za 0,93 eura to bolo 8 minút. Na farebný televízor bolo kedysi nutné pracovať štyri mesiace, v roku 2022 len 10 dní. Naopak, na jeden meter štvorcový (m2) nehnuteľnosti určenej na bývanie bolo v roku 1989 potrebné pracovať päť dní, tento rok však až 46 dní.

Sadovská upozornila, že v súčasnosti majú Slováci oveľa viac možností kde a ako nakupovať v porovnaní s rokom 1989. "Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR predstavovala v roku 2020 predajná plocha obchodov 3,73 milióna m2. Na jedného Slováka tak pripadá približne 0,69 m2 plochy obchodu. Úplne iná situácia bola v porevolučných rokoch, nakoľko v roku 1993 predajná plocha obchodov bola štvornásobne menšia ako teraz a to vo výmere 0,93 milióna m2. Na jedného obyvateľa našej krajiny tak vtedy pripadalo iba 0,18 m2 plochy obchodu," priblížila.

Na nakupovanie Slovákov vplýva nielen dostupnosť obchodov a tovarov, ale aj situácia na trhu práce a výška ich príjmov. Analytička vyčíslila, že Slováci začali reálne, teda po očistení o infláciu, zarábať viac ako v roku 1989 až v rokoch 2007 až 2008. "Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch, a to v dôsledku viacerých devalvácií koruny, striktných ekonomických reforiem a súvisiaceho prudkého cenového rastu v krajine. V súčasnosti zarábame v priemere reálne asi o 35 percent viac ako v roku 1989," doplnila Sadovská.

Pripomenula, že pred rokom 1989 "byť bez práce" takmer nebolo možné, avšak začiatkom 90. rokov vyskočila miera nezamestnanosti na dvojciferné hodnoty. Vysoké úrovne nezamestnanosti pocítili Slováci aj v dôsledku hospodárskej krízy pred vyše desiatimi rokmi.

"Naopak, tesne pred vypuknutím pandémie sa evidovanej miere nezamestnanosti na Slovensku podarilo dostať na historicky najnižšie úrovne, pod 5 percent. Koronakríza spôsobila jej nárast na 8 percent, avšak v súčasnosti sa už nachádza tesne nad úrovňou 6 percent," dodala analytička.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.