Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovinci by si v druhom kole volieb hlavy štátu mohli zvoliť prvú prezidentku

Slovinci si v nedeľu v druhom kole prezidentských volieb volia novú hlavu štátu. Podľa najnovších prieskumov verejnej mienky by mohla so ziskom okolo 50 percent hlasov zvíťaziť liberálna právnička Nataša Pircová Musarová a tesne tak poraziť konzervatívneho exministra zahraničných vecí Anžeho Logara, ktorému prieskumy predpovedajú 44- až 49-percentnú podporu.

Pircová Musarová (54), ktorá má podporu ľavicovej vlády, pracovala pre bývalú prvú dámu USA Melaniu Trumpovú pochádzajúcu zo Slovinska. Jej úlohou bolo, aby zabránila tomu, že firmy sa budú usilovať o komerčné využitie produktov s jej menom.

Pircová Musarová uviedla, že ak by vyhrala voľby, bola by "hlasom žien" v Slovinsku aj v zahraničí a pôsobila by ako "morálna autorita". "Prezident nemôže byť neutrálny… a nemať nijaký názor… Nikdy som sa nebála ozvať sa," povedala pre agentúru AFP.

Anže Logar (46) kandiduje rovnako ako jeho vyzývateľka ako nezávislý, ale má podporu opozičnej Slovinskej demokratickej strany (SDS) Janeza Janšu, ktorému sa v aprílových voľbách nepodarilo uspieť a byť znovuzvolený za premiéra.

Logar pre AFP pred začiatkom hlasovania povedal, že je podľa neho "dobré, ak prezident reprezentuje iný pohľad ako vládnuca koalícia". Poskytuje to, ako uviedol, "väčšiu rovnováhu, ktorá je lepšia pre demokratický systém".

V prvom kole, ktorá sa konalo 23. októbra, zvíťazil Logar. AFP pripomína, že hlasy stredoľavých a ľavicových voličov sa vtedy rozdelili medzi Pircovú Musarovú a ďalšieho kandidáta. Analytici odhadujú, že nízka volebná účasť by mohla viesť k úspechu Logara. Podľa prieskumov však plánuje (rovnako ako v prvom kole) odvoliť približne polovica z 1,7 milióna oprávnených voličov. To by znamenalo výhru Pircovej Musarovej.

Volebné miestnosti sa otvorili v nedeľu o 7.00 a zatvoria sa o 19.00. Čiastočné výsledky sa očakávajú v nedeľu večer. Nový prezident nahradí vo funkcii dosluhujúcu hlavu štátu Boruta Pahora, ktorý funkciu zastával už dve volebné obdobia, a nemôže tak opäť kandidovať.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj: Rusi v Chersone pred útekom zničili kľúčovú infraštruktúru

Ruské sily pred útekom zničili kľúčovú infraštruktúru v meste Cherson na juhu Ukrajiny, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Rusi "majú všade rovnaký cieľ: čo najviac ponížiť ľudí. Ale my všetko obnovíme, verte mi", uviedol Zelenskyj v sobotnom videopríhovore. "Pred útekom z Chersonu okupanti zničili všetku kritickú infraštruktúru: komunikácie, vodu, teplo, elektrinu," priblížil.

Úrady sa v rámci úsilia o stabilizáciu regiónu museli podľa slov Zelenského vysporiadať s takmer 2-tisíc mínami, nástražnými drôtmi a nevybuchnutými delostreleckými granátmi, ktoré tam zanechali odchádzajúci Rusi.

Zelenskyj opísal bitky v Doneckej oblasti na východe krajiny ako pekelné, keďže promoskovské sily tam zvádzajú oveľa tvrdší boj po tom, čo Rusko v piatok ustúpilo z jediného regionálneho hlavného mesta, ktoré dobylo od začiatku vojny vo februári.

"Tam je to jednoducho peklo. Každý deň sa tam odohrávajú mimoriadne tvrdé bitky. Naše jednotky sa však bránia statočne. Odolávajú hroznému tlaku útočníkov a držia naše obranné línie," povedal.

Úspech Ukrajiny v Chersonskej oblasti, kde ukrajinská armáda ovláda už viac ako 60 lokalít, ako aj na iných miestach, čiastočne ťažil z odporu v Doneckej oblasti, a to aj napriek opakovaným ruským útokom, dodal Zelenskyj.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Demokrati si víťazstvom v Nevade zabezpečili kontrolu nad Senátom

Demokrati budú naďalej kontrolovať americký Senát po tom, čo demokratická senátorka Catherine Cortezová Mastová zvíťazila v doplňujúcich voľbách v štáte Nevada, informuje agentúra Reuters na základe predpokladov spoločnosti Edison Research.

Cortezová Mastová sa tak postarala o dôležité víťazstvo pre prezidenta Joea Bidena. Tesne porazila republikánskeho vyzývateľa Adama Laxalta, bývalého generálneho prokurátora, ktorého podporil exprezident Donald Trump.

Po Cortezovej Mastovej víťazstve krátko po znovuzvolení demokratického senátora Marka Kellyho v piatok v noci v Arizone budú demokrati kontrolovať najmenej 50 kresiel v Senáte, pričom viceprezidentka Kamala Harrisová bude môcť rozhodovať vyrovnané počty v 100-člennej snemovni.

Ak by demokratický senátor Raphael Warnock vyhral druhé kolo volieb v Georgii 6. decembra proti republikánskemu vyzývateľovi Herschelovi Walkerovi, rozšírilo by to väčšinu demokratov na 51:49. Vďaka tomu by mali demokrati ďalšiu výhodu pri schvaľovaní obmedzeného počtu kontroverzných zákonov, ktoré môžu postúpiť jednoduchou väčšinou hlasov namiesto 60 potrebných pre väčšinu legislatívy.

Voliči v utorok rozhodovali o obsadení 35 kresiel v 100 člennom Senáte a všetkých 435 v Snemovni reprezentantov. Novozvolený Senát zloží prísahu 3. januára.

(tasr)

Minúta  |  

Biden: Cítim sa dobre, voľby ma posilnili pred rokovaniami so Si Ťin-pchingom

Americký prezident Joe Biden v nedeľu uviedol, že nečakané úspechy demokratov v doplňujúcich voľbách mu dávajú silnejšiu pozíciu v náročných rokovaniach s jeho čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom.

"Viem, že prichádzam silnejší," povedal Biden v Phnom Penh, kde sa zúčastňuje na summite Združenia krajín juhovýchodnej Ázie.

 "Cítim sa dobre a teším sa na ďalšie dva roky," povedal po tom, čo si demokrati víťazstvom v Nevade udržali kontrolu nad americkým Senátom.

(tasr)

Minúta  |  

Požiar na hrebeni Malej Fatry hasiči zlikvidovali

Požiar suchej trávy na hrebeni Malej Fatry hasiči zlikvidovali. TASR o tom informoval Michal Kypus z Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Žiline.

K likvidácii požiaru podľa neho došlo okolo 19.30 h. Požiarovisko po uhasení požiaru monitorovala Horská záchranná služba s dronom.

Požiar vypukol v sobotu popoludní na hrebeni Malej Fatry medzi Chlebom a Poludňovým grúňom. Horel suchý trávnatý porast na ploche asi 300 krát 300 metrov. Na mieste zasahovalo 15 profesionálnych a 48 dobrovoľných hasičov.

(tasr)

Minúta  |  

Putin a Raísí hovorili o posilňovaní hospodárskej spolupráce Ruska a Iránu

Šéf Kremľa Vladimir Putin a iránsky prezident Ebráhím Raísí sa v sobotňajšom telefonickom rozhovore zhodli na prehlbovaní vzťahov oboch krajín čeliacich západným sankciám. Ako uviedol Kremeľ vo vyhlásení, lídri hovorili o "spolupráci v oblasti politiky, obchodu a ekonomiky". TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

Irán, ktorý udržiava s Moskvou dobré vzťahy, čelí okrem iného kritike pre podporu útočnej vojny ruských síl na Ukrajine. Len približne pred týždňom Teherán po prvý raz priznal, že Rusku dodal bojové drony. Iránski predstavitelia uviedli, že sa tak stalo ešte pred vypuknutím vojny na Ukrajine. Zároveň dementovali ďalšie dodávky zbraní Rusku, ako aj poskytnutie rakiet.

Kyjev však tvrdí, že Irán poskytuje Rusku omnoho rozsiahlejšie dodávky zbraní. Podľa Ukrajiny a jej spojencov ruská armáda používa v posledných týždňoch iránske bezpilotné lietadlá Šáhid-136 pri útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v októbri takéto tvrdenia poprel.

Teherán podľa správ médií poslal na Ruskom okupovaný Krym aj vojenský personál, aby Rusom poskytol výcvik na ovládanie dronov a ponúkol technickú pomoc.

Zdroj televízie Sky News nedávno povedal, že Teherán dodal Moskve viac ako 160 bezpilotných lietadiel, vrátane 100 bojových dronov Šáhid-136. Irán sa s Ruskom podľa nemenovaného zdroja dohodol na ďalšom predaji dronov v hodnote 200 miliónov eur.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.