Čo o nás vie mobil

Položili ste si niekedy otázku, ako je možné, že na internete či sociálnych sieťach sa nám objavuje reklama na niečo, čo sme si práve chceli kúpiť? Odkiaľ to tie algoritmy vedeli?

Mobilne sukromie Ilustrácia: Vlado Palša/Štandard.

Android alebo iOS, rozdiel je v tomto ohľade nepodstatný, takmer každý z nás dennodenne používa mobil: telefonujeme, fotíme, posielame si krátke správy alebo sa nechávame navigovať v aute. Otázka je, koľko o nás Google, Apple či spoločnosti dodávajúce aplikácie do mobilov vedia a na čo to používajú. V skutočnosti je to už vážna spoločenská téma.

Bez ohľadu na to, či používame Android alebo jabĺčkový telefón, zriekame sa tým časti nášho súkromia. Naše zariadenia chcú vedieť, kam cestujeme alebo čo by sme si radi kúpili. Týmto článkom vás nechcem vystrašiť ani vyzývať na nejakú antimobilovú revolúciu. Sám oceňujem mnohé služby, ktoré mi mobil ponúka. No je dobré si byť aspoň zbežne vedomý, koľko toho náš mobil o nás vie a ako mu dať na známosť, aby sa do niektorých vecí tak úplne nestaral.

Kde ste včera spali

Na to, aby vás váš mobil odnavigoval do práce, potrebuje mať prístup k vašej polohe. Na tom nie je nič zvláštne. Čo však bráni mobilu alebo aplikácii, ktorej dáte prístup k vašej polohe, aby sledovala a zaznamenávala si vašu polohu neustále? Technicky nič. Ale ako z toho mobil zistí, kde ste včera spali?

Nuž, ak viem kde a v akých časoch ste sa včera nachádzali, tak z toho, že väčšinu noci ste strávili na jednom mieste, môžem s rozumnou pravdepodobnosťou usúdiť, že na tomto mieste ste spali.

Na základe podobných úvah vie z informácií o vašej polohe za dlhšie časové obdobie mobil zistiť aj ďalšie veci, napríklad kto sú vaši priatelia, aké sú vaše záľuby a mnoho ďalšieho.

Ostatné senzory mobilu

Podobná úvaha ako v prípade vašej polohy sa dá spraviť aj pri informáciách, ktoré vášmu mobilu dávate cez iné senzory ako GPS polohový senzor. Asi nás neprekvapuje, že ak niečo povieme do telefónu, môžeme byť odpočúvaní. Znie to ako z detektívneho filmu, človeku rýchlo napadnú politické intrigy alebo sledovanie mafiánov. Lenže odpočúvať (či skôr „počúvať“) nás však môže hocijaká aplikácia, ktorej dáme povolenie k používaniu mikrofónu. Pričom platí, že to, čo sa z odpočutého dozvie, nemusí hneď zneužiť proti nám.

No nezažili ste – ako ja –, že sa večer rozprávate s manželkou, že by ste si radi kúpili nové topánky, lebo staré už dosluhujú, a prvá reklama, ktorú vám mobil zobrazil, bola na topánky? Náhoda je blbec, povie si jeden, ale keď sa niečo takéto zopakuje viackrát po sebe, ono to náhoda asi nebude.

Naprogramovať niečo také navyše nie je až tak technicky zložité. Presnejšie, je to dosť zložité, ale tie zložité technológie na analýzu zvuku už existujú a sú na dosť vysokej úrovni. Technická prekážka k dosť dôkladnej analýze slov, ktoré vyslovíte v blízkosti vášho mobilu, neexistuje.

Rovnako je to s kamerou, so súbormi, ktoré máte uložené vo vašom mobile, ako napríklad faktúry alebo fotky, či s informáciami uloženými vo vašom kalendári.

Čo s tým?

Ak sa vám zdá, že by bolo lepšie, keby Google, Apple alebo výrobca vašej GPS navigácie o vás vedel menej, nepôjde to bez zmeny správania a vašej disciplíny. Napríklad v prípade spomínaných informácií o polohe sa dajú v mobile vypnúť lokalizačné služby pre celý telefón a zapínať ich iba v prípade, že to explicitne potrebujeme na vykonanie niečoho dôležitého. Trebárs na spomínané navigovanie na ceste autom. Nie všetkému zbieraniu informácií o vás cez aplikácie sa však dá predísť globálnym nastavením pre celý mobil. Tu platí, že je dobré premýšľať o tom, čo všetko povolím tej-ktorej aplikácii používať. Ak napríklad aplikácia, v ktorej si píšem poznámky, chce odo mňa povolenie pristupovať k mikrofónu, mala by mi bliknúť červená kontrolka a mohol by som zvážiť, či neexistuje aj iná aplikácia na písanie poznámok.

Aktuálne verzie Androidu aj iOS navyše ponúkajú aj možnosť udeľovať povolenia aplikáciám s obmedzením len na čas, keď aplikáciu naozaj používate, teda dané povolenie nebude mať v prípade, ak beží na pozadí. Tiež viete odkliknúť, že aplikácia sa má zakaždým pred využitím nejakého povolenia explicitne opýtať, či toto povolenie môže využiť. Napríklad aplikácia, cez ktorú robíte videohovory, sa vás bude pred každým videohovorom pýtať, či môže pristupovať k vašej kamere a mikrofónu. Tým pádom viete, že toto povolenie nebude mať, keď videohovor dokončíte, a teda nebude mať prístup k iným informáciám ako k tým, ktoré vyslovíte počas videohovorov.

Čo však s dátami, ktoré sme aplikáciám už dali? Záleží to od aplikácie k aplikácii. Niektoré umožňujú zmazať našu používateľskú históriu v nich. Napríklad Google Mapy umožňujú nastaviť, aby si aplikácia neukladala našu históriu a tiež zmazať tú históriu, ktorú si o nás uložila. Samozrejme, celé je to v tomto prípade o našej dôvere či nedôvere vo výrobcu danej aplikácie, či tlačítko “Zmaž informácie o mne” tie informácie naozaj zmaže v zmysle, že nikde ani v žiadnom dátovom sklade danej spoločnosti tieto informácie neostanú.

Dobrým zvykom je tiež raz za čas si prejsť všetky aplikácie, ktoré mám nainštalované a odinštalovať tie, ktoré nepoužívam, prípadne ani netuším, že som ich niekedy nainštaloval. Tiež sa oplatí pozrieť sa na povolenia, ktoré sme aplikáciám udelili a odobrať tie, ktoré nedávajú zmysel. Netreba sa obávať, ak odoberiete povolenie, ktoré aplikácia naozaj potrebuje na niečo zmysluplné, ona si ho opäť vypýta.

Avšak mobil nie sú iba aplikácie, ale aj operačný systém Android či iOS, ktorý je funkčný po celý čas. Operačný systém spomínané povolenia udeľuje, no nepotrebuje si ich od vás pýtať. Skrátka, ak si kúpim mobil s Androidom, súhlasím, že ten Android vnútri bude bežať a pravdepodobne čo-to o mne posielať do dátových skladov Googlu. Ako veľa toho o mne tam bude posielať, tušia iba ľudia, ktorí Android programovali, prípadne tí, ktorí programátorom dali zadanie.

No a tu sa črtá otázka, kde je hranica medzi neškodným zbieraním informácií o používateľoch za účelom zlepšenia poskytovaných služieb a prílišným zasahovaním do súkromia používateľa. Pretože, a tu si nalejme čistého vína, čo by sme povedali, ak by zbieranie rovnakých informácií o nás, ako sme spomínali v tomto článku, iniciovala vláda Slovenskej republiky s oficiálnym dôvodom zlepšenia služieb občanom?


Ďalšie články