Preskočiť na obsah
  |  

Grécko, Taliansko, Malta a Cyprus varujú, že nemôžu prijímať návaly nelegálnych migrantov

Štyri stredomorské členské štáty Európskej únie (EÚ) v sobotu vydali spoločné vyhlásenie v súvislosti so sporom pre dohodu o spoločnej pomoci žiadateľom o azyl. Taliansko, Grécko, Malta a Cyprus zopakovali svoje stanoviská, že „nedokážu súhlasiť s názorom, že krajiny prvého vstupu sú jedinými možnými európskymi miestami vysadenia nelegálnych migrantov“.

Počet nelegálnych migrantov prijatých inými členskými štátmi EÚ podľa nich „predstavuje len veľmi malý zlomok skutočného počtu neregulárnych príchodov“.

Štvorica krajín tiež odsúdila operácie súkromných charitatívnych plavidiel „konajúcich úplne nezávisle od príslušných štátnych orgánov“ s cieľom zachrániť stovky nelegálnych migrantov na mori.

Nová národno-konzervatívna talianska vláda je v spore s skupinami, ktoré samy seba označujú za humanitárne. Tieto skupiny cielene zvážajú nelegálnych migrantov na pôdu Európskej únie. Predtým ich vyzdvihnú centrálnej časti Stredozemného mora.

Rím argumentuje že nelegálnych migrantov by mali prijať krajiny, pod vlajkou ktorých lode plávajú, nie Taliansko, čomu zase vehementne odporujú tieto skupiny skupiny, promigrační právnici a samozvaní aktivisti za ľudské práva.

Po ignorovaní opakovaných žiadostí o bezpečný prístav Taliansko nasmerovalo tri lode s nelegálnymi migrantmi do prístavov na juhu krajiny, pričom spočiatku vybralo na vylodenie iba osoby považované za zraniteľné. Nakoniec vstup do Talianska povolili všetkým.

Štvrtá loď Ocean Viking však zostala v medzinárodných vodách a nakoniec sa po takmer troch týždňoch na mori vydala smerom k Francúzsku, v ktorého prístave Toulon napokon zakotvila.

Situácia s Ocean Viking však viedla k diplomatickej potýčke medzi Talianskom a Francúzskom po tom, čo talianska premiérka Giorgia Meloni poďakovala Parížu za prijatie nelegálnych migrantov predtým, ako to odsúhlasil.

Francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin následne oznámil, že Francúzsko odstupuje od mechanizmu „solidarity“ schváleného v júni za účelom zníženia tlaku na krajiny v prvej línii pri prijímaní žiadateľov o azyl. Francúzske úrady tiež oznámili nové hraničné kontroly s Talianskom.

(sita, krk)

  |  

Britský rezort obrany: Do ruských škôl sa má od septembra 2023 vrátiť povinný vojenský výcvik

Do ruských škôl sa od septembra budúceho roka vráti povinný prípravný vojenský výcvik známy zo sovietskych čias, ktorý bol ukončený v roku 1993. V nedeľnej správe o situácii na Ukrajine zverejnenej na Twitteri to uviedol britský rezort obrany, ktorý sa odvoláva na stredajšie oznámenie ruského ministra školstva Sergeja Kravcova.

Daný program, ktorého cieľom je zaviesť minimálne 140 hodín vojenského výcviku za akademický rok, podporuje ministerstvo obrany v Moskve. Podľa Londýna je cieľom zvýšiť ochotu mladých ľudí ohľadom vojenskej služby a mobilizácie. Žiaci, ktorí sa blížia k dosiahnutiu veku, keď majú absolvovať povinnú vojenskú službu, tak majú získať príslušné vojenské schopnosti.

Tieto kroky sú tiež zrejme súčasťou "širšieho projektu, ktorý má ruskej populácii vštepiť ideológiu vlastenectva a dôvery vo verejné inštitúcie".

Britské ministerstvo pripomína, že niekdajší podobný program zahŕňal prípravu na možný útok chemickými či jadrovými zbraňami, prvú pomoc a tiež manipuláciu a streľbu z pušiek typu Kalašnikov.

"Ruskí predstavitelia sa pokúsili tento výcvik obnoviť v roku 2014 po invázii na Krym. Dúfali, že táto iniciatíva zvýši kvalitu brancov. O osem rokov neskôr sa zmenilo len málo a kvalita ruských brancov je naďalej slabá, s nízkou morálkou a obmedzeným výcvikom," uviedol britský rezort obrany s odvolaním sa na tajné služby.

Dodal, že návrh tohto vojenského výcvikového programu má byť vypracovaný do konca tohto roku a následne bude prechádzať schvaľovacím procesom.

(tasr)

  |  

Najčastejším dôvodom hospitalizácií v psychiatrických ambulanciách je alkoholizmus

Najčastejším dôvodom hospitalizácií v psychiatrických ambulanciách na Slovensku je alkoholizmus. Stúpol počet mladších vekových kategórií v psychiatrickej starostlivosti. Vyplýva to z aktuálnych údajov Národného centra zdravotníckych informácii (NCZI).

Na Slovensku hospitalizovali na psychiatrických oddeleniach posteľových zdravotníckych zariadení v roku 2021 pre duševné poruchy a poruchy správania 37 482 pacientov. Najväčší podiel na tom majú poruchy psychiky a správania, ktoré zapríčinil alkohol. Na psychiatrických hospitalizáciách sa podieľa takmer 26 percentami. Najčastejšie boli s touto diagnózou hospitalizované slobodné a nezamestnané osoby.

Vlani medziročne stúpol počet hospitalizácií v skupine 15 až 19-ročných o 13,8 percenta, v skupine 20 až 29-ročných o 7,9 percenta a vo vekovej skupine 30 až 44 rokov o 5,4 percenta. Z pohľadu sociálno-ekonomických ukazovateľov boli najčastejšie s psychiatrickou diagnózou hospitalizovaní slobodní muži s podielom viac ako 59 percent. Takmer polovica z nich bola vo veku 25 až 39 rokov.

Podobne aj v prípade žien boli najčastejšie hospitalizované slobodné ženy, z ktorých boli najviac zastúpené vekové skupiny do 24 rokov a 25 až 39 rokov. Najvyšší počet hospitalizácií bol pri mužoch so stredoškolským vzdelaním bez maturity a pri ženách so stredoškolským vzdelaním s maturitou.

Alkohol je na Slovensku dlhodobo problém, ktorý priamo súvisí so samovraždami, smrteľnými dopravnými nehodami či s rodinnými tragédiami. A podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa to počas pandémie COVID-19 len zhoršilo .

Počas pandemických rokov stúpla celosvetovo spotreba alkoholu, pričom Slovensko so spotrebou 11,1 litra na obyvateľa predčilo nielen európsky priemer, ale takmer dvojnásobne aj svetový.

(sita)

  |  

Turistické chodníky v okolí požiariska v Malej Fatre sú uzatvorené

 Z dôvodu sobotného (12. novembra) požiaru suchej trávy na hrebeni Malej Fatry uzatvorili niektoré turistické chodníky. Informovala o tom Horská záchranná služba (HZS) na svojej webovej stránke.

"Upozorňujeme, že z dôvodu požiaru je uzatvorený červeno značený turistický chodník zo Snilovského sedla na Poludňový grúň, modro značený turistický chodník zo Šútova na Chatu pod Chlebom a žlto značený chodník zo Sedla za Hromovým smerom na Chatu pod Chlebom," informuje HZS.

Požiar suchej trávy na hrebeni Malej Fatry vznikol v sobotu popoludní, zasiahol plochu asi 300 krát 300 metrov. Na jeho likvidácii sa podieľalo 15 profesionálnych a 48 dobrovoľných hasičov. Požiar zlikvidovali krátko pred 19.30 h.

(tasr))

  |  

Brocková na Malte: Nelegálnu migráciu nevyrieši jeden či dva štáty, žiadame európske riešenie

Štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ingrid Brocková rokovala 11. novembra 2022 vo Vallette so stálym tajomníkom maltského ministerstva zahraničných vecí, európskych záležitostí a obchodu Christopherom Cutajarom.

Venovali sa migrácii a výzvam, ktoré prináša, téme právneho štátu, nástrojom na podporu demokracie a ľudských práv, naštartovaniu obchodných vzťahov i ruskej agresii na Ukrajine.

"Naše krajiny sú v súčasnosti vystavené silnému tlaku. Uvedomujeme si, že nelegálnu migráciu nevyrieši jeden či dva štáty, žiadame európske riešenie. Kľúčom je dôsledná ochrana vonkajšej schengenskej hranice a riešenie základných príčin migrácie," vyhlásila Ingrid Brocková.

Ocenila postoj Malty k ruskej agresii na Ukrajine a vyslovila sa za zlepšenie vzájomných ekonomických vzťahov. O téme migrácie a azylových konaní rokovala aj s Ninou Gregoriovou, výkonnou riaditeľkou Agentúry EÚ pre azyl (EUAA).

V meste Sliema, v rodisku zavraždenej novinárky Daphne Galiziovej, si štátna tajomníčka uctila jej pamiatku položením kytice k pamätníku a stretla sa s otcom a sestrami zavraždenej novinárky. "Nech nám jej vražda pripomína, aké dôležité je zabezpečiť ochranu novinárov. Pretože ich práca a sloboda médií sú pre zdravé fungovanie demokratickej spoločnosti kľúčové," uviedla Ingrid Brocková.

Spolu s prezidentom Malty Georgea Vellu sa štátna tajomníčka Ingrid Brocková zúčastnila na koncerte slovenského violončelistu Eugena Procháca a maltskej harfistky Caroliny Collejovej. Koncert sa uskutočnil v rezidencii prezidenta Malty a je súčasťou tradičného podujatia "Slovenské dni na Malte",  ktoré sa oživuje po dvojročnej pandemickej odmlke.

(tasr)

  |  

Ukrajinská centrálna banka sa pripravuje na výpadky elektriny

Ukrajinská centrálna banka pripravuje bankový systém krajiny na možné výpadky elektriny.

Na komunikačnej platforme Telegram uviedla, že jej úsilie má za cieľ zabezpečiť životaschopnosť 14 systémovo dôležitých bánk v krajine.

„Ak to bude absolútne nevyhnutné, národná banka zabezpečí predovšetkým životne dôležité činnosti bánk vo vlastníctve štátu,“ cituje banku spravodajský portál Sky News. Rusko systematicky útočí na ukrajinský energetický sektor a spôsobuje výpadky elektriny v mnohých častiach krajiny.

(sita)