Preskočiť na obsah
  |  

Premiér avizuje pomoc domácnostiam s cenami energií začiatkom decembra

Pomoc domácnostiam s cenami energií predstaví vláda začiatkom decembra, keď bude známa cenová regulácia na ďalší rok zverejnená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). V nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike to avizoval premiér Eduard Heger (OĽaNO).

"Začiatkom budúceho mesiaca ako každý rok vychádzajú cenové rozhodnutia. Predstavíme ceny pre domácnosti tak, aby to zvládli, budú ich mať zastropované na celý rok," zdôraznil. Pripomenul, že návrh rozpočtu na budúci rok je postavený prioritne na energetickej pomoci. Okrem domácností aj podnikom, verejnému sektoru či niektorým nadmerne ohrozeným skupinám.

Práve preto Heger verí, že Národná rada (NR) SR rozpočet schváli. "Je to čistá pomoc ľuďom, za toto každý politik musí zahlasovať a verím, že aj zahlasuje. Neviem si predstaviť, že by niekto nezahlasoval za pomoc ľuďom. Nie je to žiadne vydieranie," dodal.

Predseda vlády podporil aj kritizovaný návrh na dočasné zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) iba pre niektoré oblasti cestovného ruchu, ako sú lyžiarske strediská či akvaparky. Predložený bol uplynulý týždeň v parlamente ako pozmeňujúci návrh, nakoniec bolo hlasovanie o ňom presunuté na ďalšiu schôdzu.

"My pomáhame všetkým, čo sa týka energií, dávame strop pre všetky podnikateľské subjekty. Akurát vidíme, že vleky, akvaparky a podobne spotrebujú energie výrazne viac. Strop, ktorý sme nastavili, je pre nich nepostačujúci a hovoria, že budú musieť vypnúť," upozornil Heger s tým, že ak sa to stane, hotely či reštaurácie tiež nebudú mať návštevníkov.

"Chceli sme im priniesť inú schému, nedalo sa to, tak sme to chceli riešiť zníženou DPH. Verím, že sa nám podarí nájsť spôsob, ktorý zvládneme," doplnil. Vzťahovať túto pomoc na osobu predsedu parlamentu a koaličnej Sme rodina Borisa Kollára je podľa neho neférové. "Stredísk máme na Slovensku výrazne viac ako jedno, ktoré je Borisa Kollára," dodal premiér.

(tasr)

  |  

Izraelský prezident Herzog poveril zostavením vlády Benjamina Netanjahua

Zostavením novej izraelskej vlády poveril v nedeľu na ceremónii v Jeruzaleme prezident Jicchak Herzog bývalého premiéra Benjamina Netanjahua.

Jeho pravicový blok spoločne s jeho ortodoxnými a národne orientovanými spojencami zvíťazil v parlamentných voľbách z 1. novembra. Netanjahu má podľa agentúry AFP vďaka väčšine 64 mandátov 120-člennom parlamente (Knesete) šancu vytvoriť stabilnú národne orientovanú pravicovú vládu.

Herzog poznamenal, že po konzultáciách s lídrami strany "bol výsledok jasný a úloha sformovať vládu musí byť pridelená Benjaminovi Netanjahuovi".

Prezident spomenul tiež skutočnosť, že Netanjahua aktuálne súdia pre obvinenia z korupcie, ktoré on popiera. "Samozrejme, nezabúdam na fakt, že na okresnom súde v Jeruzaleme prebieha súdne konanie proti pánovi Netanjahuovi, a vôbec to nebagatelizujem," povedal Herzog.

Zároveň podotkol, že nedávny precedens jasne ukázal, že Netanjahu by mohol napriek obvineniam, ktorým čelí, slúžiť ako predseda vlády.

Vymenovaný premiér bude mať na zostavenie kabinetu 28 dní, v prípade potreby dostane k dispozícii ďalších 14 dní. Pôjde už o piaty izraelský vládny kabinet za necelé štyri roky.

Sedemdesiatriročný Netanjahu bol predsedom izraelskej vlády už v rokoch 1996 – 1999 a 2009 – 2021.
Netanjahuom vedená vláda môže byť najpravicovejšia v dejinách Izraela, domnieva sa agentúra AFP. Nová vláda sa bude podľa očakávaní okrem iného usilovať o schválenie rozsiahlych súdnych reforiem.

(tasr)

  |  

Heger: Legislatíva na zlepšenia podmienok homosexuálov príde začiatkom budúceho roka

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) bol hosťom relácie TA3 V politike.

Legislatíva týkajúca sa zlepšenia podmienok párov žijúcich v spoločnej domácnosti by mohla prísť v úvode ďalšieho roka na vládu, predpokladá premiér. V nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike doplnil, že vláda situáciu nepodceňuje a rieši ju na viacerých úrovniach. Jednou je podľa jeho slov zlepšovanie bezpečnosti a druhou riešenie radikalizácie na školách.

"Legislatívu minister spravodlivosti pripravuje, je to otázka týždňov, kedy príde s návrhom," povedal premiér a poukázal na legislatívny proces a lehoty. Avizuje dohodu v koalícii upraviť majetkové práva práva osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Dôležité je podľa neho pozrieť sa aj na jednotlivé životné situácie, aby sa táto otázka dala lepšie pochopiť. Poukázal i na potrebu celospoločenskej, nielen politickej diskusie.

Deklaroval, že vláda situáciu nepodceňuje. "Aj na strane polície sa robia kroky, zobrali sme to s plnou vážnosťou, aby sa každý občan cítil bezpečne," povedal. Poukázal na radikalizáciu spoločnosti a potrebu prevencie. Skonštatoval, že po vražde na Zámockej ulici v Bratislave komunikoval aj s partnermi v zahraničí. Myslí si, že Európska únia (EÚ) ako celok dokáže dosahovať lepšie výsledky aj pri rokovaniach s globálnymi sociálnymi sieťami.

Extrémizmus a šikana v školách sa vraj riešia

Dodal, že v otázke škôl a vzdelávania sa prijali opatrenia z hľadiska metodiky k extrémizmu a šikane. Hovorí o potrebe implementácie metodiky do praxe. Zdôraznil význam zlepšenia komunikácie aj na úrovni žiak a učiteľ, ale aj s rodičmi detí. Minister školstva Ján Horecký sa podľa slov premiéra snaží do kurikulárnej reformy tieto veci ešte viac implementovať.

Čo sa týka vyjadrení politikov, opätovne apeloval na váženie slov. "Emócie sú z objektívnych príčin vybičované," povedal a poukázal na dlhotrvajúcu pandémiu ochorenia COVID-19 či vojnu na Ukrajine a s tým súvisiacu krízu. "Je to emočne náročné," dodal. Zdôraznil, že aj preto je dôležité, aby verejní činitelia išli príkladom vo vyjadreniach.

Premiér sa chce s lekármi dohodnúť

Premiér tiež poprosil lekárov, aby vyšli v ústrety vláde, ktorá rieši zdravotníctvo ako prioritu, a stiahli svoje výpovede. Rozumie ich vyčerpanosti a požiadavkám, deklaroval pripravenosť podpísať s nimi memorandum na riešenie situácie v zdravotníctve. Kolaps zdravotníctva označil za najhorší možný scenár.

"Nechcem vyvíjať tlak na lekárov. Práve, naopak, odo mňa išla prosba. Prosím, vidíte, že táto vláda pracuje pre zdravotníctvo tak, ako žiadne iné za posledných 17 rokov. Dajte nám šancu, stiahnite výpovede, poďme zdravotníctvo spoločne budovať ďalej," vyhlásil premiér.

Vyjadreniam lekárov rozumie tak, že ich platy už nie sú problém, a treba pracovať na ďalších veciach pre zlepšenie zdravotníctva na Slovensku. Deklaroval pripravenosť dohodnúť sa a poukázal na plán obnovy. Zdravotníctvo a školstvo sú podľa jeho slov prioritou. "Neviem z roka na rok urobiť všetko," podotkol a poukázal na jednotlivé míľniky, napríklad na výstavbu nemocníc.

Opozícia sa vraj bojí o beztrestnosť jej predstaviteľov

Premiér sa vyjadril aj k opozičnému návrhu na odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) v súvislosti s migráciou. Verí, že parlament ministra neodvolá. Za návrhom na odvolávanie Mikulca vidí obavu opozície o beztrestnosť jej predstaviteľov. Trvá na tom, že polícia zvláda situáciu a že problém treba riešiť na vonkajších hraniciach Schengenu. Hovorí o potrebe pomôcť a posilniť maďarsko-srbskú hranicu, nie zaviesť kontroly na našej hranici s Maďarskom. Tvrdí, že sa na tom zhodli aj s Českom.

Čo sa týka menšinovej vlády a jej fungovania, odmieta, že by jeho kabinet vládol spolu s nezaradenými poslancami okolo Tomáša Tarabu a Štefana Kuffu. Skonštatoval, že ak by to bola pravda, nedochádzalo by k blokovaniam parlamentu. Ocenil pritom aj postoj nezaradených poslancov Miroslava Kollára, Tomáša Valáška a Martina Klusa, ktorí podporili niektoré vládne návrhy. Za najbližšieho partnera na parlamentnej scéne naďalej považuje SaS, s ktorou chce mať dobré vzťahy. Verí, že takto spoločne ako menšinová vláda dovládnu do konca volebného obdobia. Rovnako verí, že aj najbližšie parlamentné voľby dopadnú v prospech demokratických strán.

Pomoc domácnostiam

Pomoc domácnostiam s cenami energií predstaví vláda začiatkom decembra, keď bude známa cenová regulácia na ďalší rok zverejnená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).

"Začiatkom budúceho mesiaca ako každý rok vychádzajú cenové rozhodnutia. Predstavíme ceny pre domácnosti tak, aby to zvládli, budú ich mať zastropované na celý rok," zdôraznil. Pripomenul, že návrh rozpočtu na budúci rok je postavený prioritne na energetickej pomoci. Okrem domácností aj podnikom, verejnému sektoru či niektorým nadmerne ohrozeným skupinám.

Práve preto Heger verí, že parlament rozpočet schváli. "Je to čistá pomoc ľuďom, za toto každý politik musí zahlasovať a verím, že aj zahlasuje. Neviem si predstaviť, že by niekto nezahlasoval za pomoc ľuďom. Nie je to žiadne vydieranie," dodal.

Predseda vlády podporil aj kritizovaný návrh na dočasné zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) iba pre niektoré oblasti cestovného ruchu, ako sú lyžiarske strediská či akvaparky. Predložený bol uplynulý týždeň v parlamente ako pozmeňujúci návrh, nakoniec bolo hlasovanie o ňom presunuté na ďalšiu schôdzu.

"My pomáhame všetkým, čo sa týka energií, dávame strop pre všetky podnikateľské subjekty. Akurát vidíme, že vleky, akvaparky a podobne spotrebujú energie výrazne viac. Strop, ktorý sme nastavili, je pre nich nepostačujúci a hovoria, že budú musieť vypnúť," upozornil Heger s tým, že ak sa to stane, hotely či reštaurácie tiež nebudú mať návštevníkov.

"Chceli sme im priniesť inú schému, nedalo sa to, tak sme to chceli riešiť zníženou DPH. Verím, že sa nám podarí nájsť spôsob, ktorý zvládneme," doplnil. Vzťahovať túto pomoc na osobu predsedu parlamentu a koaličnej Sme rodina Borisa Kollára je podľa neho neférové. "Stredísk máme na Slovensku výrazne viac ako jedno, ktoré je Borisa Kollára," dodal premiér.

(tasr, est)

  |  

Grécko, Taliansko, Malta a Cyprus varujú, že nemôžu prijímať návaly nelegálnych migrantov

Štyri stredomorské členské štáty Európskej únie (EÚ) v sobotu vydali spoločné vyhlásenie v súvislosti so sporom pre dohodu o spoločnej pomoci žiadateľom o azyl. Taliansko, Grécko, Malta a Cyprus zopakovali svoje stanoviská, že „nedokážu súhlasiť s názorom, že krajiny prvého vstupu sú jedinými možnými európskymi miestami vysadenia nelegálnych migrantov“.

Počet nelegálnych migrantov prijatých inými členskými štátmi EÚ podľa nich „predstavuje len veľmi malý zlomok skutočného počtu neregulárnych príchodov“.

Štvorica krajín tiež odsúdila operácie súkromných charitatívnych plavidiel „konajúcich úplne nezávisle od príslušných štátnych orgánov“ s cieľom zachrániť stovky nelegálnych migrantov na mori.

Nová národno-konzervatívna talianska vláda je v spore s skupinami, ktoré samy seba označujú za humanitárne. Tieto skupiny cielene zvážajú nelegálnych migrantov na pôdu Európskej únie. Predtým ich vyzdvihnú centrálnej časti Stredozemného mora.

Rím argumentuje že nelegálnych migrantov by mali prijať krajiny, pod vlajkou ktorých lode plávajú, nie Taliansko, čomu zase vehementne odporujú tieto skupiny skupiny, promigrační právnici a samozvaní aktivisti za ľudské práva.

Po ignorovaní opakovaných žiadostí o bezpečný prístav Taliansko nasmerovalo tri lode s nelegálnymi migrantmi do prístavov na juhu krajiny, pričom spočiatku vybralo na vylodenie iba osoby považované za zraniteľné. Nakoniec vstup do Talianska povolili všetkým.

Štvrtá loď Ocean Viking však zostala v medzinárodných vodách a nakoniec sa po takmer troch týždňoch na mori vydala smerom k Francúzsku, v ktorého prístave Toulon napokon zakotvila.

Situácia s Ocean Viking však viedla k diplomatickej potýčke medzi Talianskom a Francúzskom po tom, čo talianska premiérka Giorgia Meloni poďakovala Parížu za prijatie nelegálnych migrantov predtým, ako to odsúhlasil.

Francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin následne oznámil, že Francúzsko odstupuje od mechanizmu „solidarity“ schváleného v júni za účelom zníženia tlaku na krajiny v prvej línii pri prijímaní žiadateľov o azyl. Francúzske úrady tiež oznámili nové hraničné kontroly s Talianskom.

(sita, krk)

  |  

Britský rezort obrany: Do ruských škôl sa má od septembra 2023 vrátiť povinný vojenský výcvik

Do ruských škôl sa od septembra budúceho roka vráti povinný prípravný vojenský výcvik známy zo sovietskych čias, ktorý bol ukončený v roku 1993. V nedeľnej správe o situácii na Ukrajine zverejnenej na Twitteri to uviedol britský rezort obrany, ktorý sa odvoláva na stredajšie oznámenie ruského ministra školstva Sergeja Kravcova.

Daný program, ktorého cieľom je zaviesť minimálne 140 hodín vojenského výcviku za akademický rok, podporuje ministerstvo obrany v Moskve. Podľa Londýna je cieľom zvýšiť ochotu mladých ľudí ohľadom vojenskej služby a mobilizácie. Žiaci, ktorí sa blížia k dosiahnutiu veku, keď majú absolvovať povinnú vojenskú službu, tak majú získať príslušné vojenské schopnosti.

Tieto kroky sú tiež zrejme súčasťou "širšieho projektu, ktorý má ruskej populácii vštepiť ideológiu vlastenectva a dôvery vo verejné inštitúcie".

Britské ministerstvo pripomína, že niekdajší podobný program zahŕňal prípravu na možný útok chemickými či jadrovými zbraňami, prvú pomoc a tiež manipuláciu a streľbu z pušiek typu Kalašnikov.

"Ruskí predstavitelia sa pokúsili tento výcvik obnoviť v roku 2014 po invázii na Krym. Dúfali, že táto iniciatíva zvýši kvalitu brancov. O osem rokov neskôr sa zmenilo len málo a kvalita ruských brancov je naďalej slabá, s nízkou morálkou a obmedzeným výcvikom," uviedol britský rezort obrany s odvolaním sa na tajné služby.

Dodal, že návrh tohto vojenského výcvikového programu má byť vypracovaný do konca tohto roku a následne bude prechádzať schvaľovacím procesom.

(tasr)

  |  

Najčastejším dôvodom hospitalizácií v psychiatrických ambulanciách je alkoholizmus

Najčastejším dôvodom hospitalizácií v psychiatrických ambulanciách na Slovensku je alkoholizmus. Stúpol počet mladších vekových kategórií v psychiatrickej starostlivosti. Vyplýva to z aktuálnych údajov Národného centra zdravotníckych informácii (NCZI).

Na Slovensku hospitalizovali na psychiatrických oddeleniach posteľových zdravotníckych zariadení v roku 2021 pre duševné poruchy a poruchy správania 37 482 pacientov. Najväčší podiel na tom majú poruchy psychiky a správania, ktoré zapríčinil alkohol. Na psychiatrických hospitalizáciách sa podieľa takmer 26 percentami. Najčastejšie boli s touto diagnózou hospitalizované slobodné a nezamestnané osoby.

Vlani medziročne stúpol počet hospitalizácií v skupine 15 až 19-ročných o 13,8 percenta, v skupine 20 až 29-ročných o 7,9 percenta a vo vekovej skupine 30 až 44 rokov o 5,4 percenta. Z pohľadu sociálno-ekonomických ukazovateľov boli najčastejšie s psychiatrickou diagnózou hospitalizovaní slobodní muži s podielom viac ako 59 percent. Takmer polovica z nich bola vo veku 25 až 39 rokov.

Podobne aj v prípade žien boli najčastejšie hospitalizované slobodné ženy, z ktorých boli najviac zastúpené vekové skupiny do 24 rokov a 25 až 39 rokov. Najvyšší počet hospitalizácií bol pri mužoch so stredoškolským vzdelaním bez maturity a pri ženách so stredoškolským vzdelaním s maturitou.

Alkohol je na Slovensku dlhodobo problém, ktorý priamo súvisí so samovraždami, smrteľnými dopravnými nehodami či s rodinnými tragédiami. A podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa to počas pandémie COVID-19 len zhoršilo .

Počas pandemických rokov stúpla celosvetovo spotreba alkoholu, pričom Slovensko so spotrebou 11,1 litra na obyvateľa predčilo nielen európsky priemer, ale takmer dvojnásobne aj svetový.

(sita)