Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajinské železnice ponúkajú symbolické lístky do Ruskom okupovaných miest

Ukrajinské železnice spustili v nedeľu na počesť oslobodenia mesta Cherson na juhu krajiny predaj symbolických cestovných lístkov do viacerých miest, ktoré sú naďalej pod kontrolou ruských síl. Toto gesto má predstavovať symbol viery v ozbrojené sily Ukrajiny a nádej v oslobodenie spod okupácie.

"Dnes si môžete objedať lístky na prvé tri vlaky z Kyjeva do piatich miest: už oslobodeného Chersonu, ako aj do Mariupola, Donecka, Luhanska a Simferopolu," uviedol v aplikácii Telegram prevádzkovateľ ukrajinských železníc.

Tieto lístky bude možné využiť po tom, ako sa ukrajinskej armáde podarí mestá opätovne získať. "Akonáhle bude doprava obnovená, predstavitelia železníc pošlú (cestujúcim) správu s dátumom a lokalitou," oznámili železnice. Cena lístkov sa pohybuje od tisíc hrivien (približne 26 eur).

Reuters približuje, že Cherson bol prvým veľkým ukrajinským mestom a súčasne jedinou metropolou niektorej z ukrajinských oblastí, ktorú ruské ozbrojené sily ovládli po začiatku invázie z 24. februára.

Momentálne zápasí s obnovou dodávok elektriny a vody po tom, čo sa odtiaľ nedávno stiahli ruské sily.
Prístavné mesto Mariupol v Azovskom mori na východe Ukrajiny ovládli ruské sily v máji po takmer štvormesačnom obliehaní.

Dve najväčšie mestá na východnej Ukrajine Doneck a Luhansk sa dostali pod kontrolu proruských separatistov v roku 2014. Simferopol je druhým najväčším mestom na Krymskom polostrove, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

(tasr)

Minúta  |  

Hlas bez predčasných volieb rozpočet v parlamente nepodporí. Šutaj-Eštok: je "beznádejný"

Pokiaľ ide o návrh štátneho rozpočtu na rok 2023, ide o návrh „absolútnej beznádeje". V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to povedal opozičný poslanec Matúš Šutaj-Eštok (Hlas-SD).

Podľa neho je rozpočet dvakrát taký vysoký, ako bol za vlády expremiéra Petra Pelegriniho. O podpore návrhu rozpočtu podľa neho Hlas-SD bude diskutovať, ak bude schválený návrh na predčasné voľby.

„Pre Slovensko sú východiskom z tejto krízy a marazmu predčasné voľby," povedal Eštok. Doplnil, že Hlas-SD je jasnou opozíciou voči súčasnej vláde.

Šéf poslaneckého klubu hnutia OĽaNO Michala Šipoša sa vyjadril, že na názore Šutaja-Eštoka je jasne vidieť, že návrh rozpočtu je v poriadku. „Tu sa krásne vyzliekajú pred celým národom," povedal Šipoš. Dodal, že opozícia si len hľadá výhovorku, aby nepodporila rozpočet, ktorého účelom je pomoc ľuďom.

(sita)

Minúta  |  

Voľby by v novembri vyhral Hlas-SD, progresívci sú tretí. So súčasnou vládou je spokojných 23 percent opýtaných

Do parlamentu by sa dostali aj strany SaS, Republika, OĽaNO, KDH, Sme rodina a Aliancia.

Ak by sa voľby do parlamentu konali v novembri, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 19,4 percenta hlasov. Druhý v poradí by skončil Smer-SD (15,6 percenta), po ňom nasleduje Progresívne Slovensko (10,2 percenta).

Vyplýva to z prieskumu, ktorý v dňoch 2. až 8. novembra na vzorke 1017 respondentov realizovala agentúra Focus pre reláciu TV Markíza Na telo.

Foto: Tvnoviny.sk

Progresívci teda za tri mesiace mierne zvýšili náskok pred liberálmi zo SaS (8,1 percenta), ktorí skončili štvrtí v poradí. Nasledujú hnutie Republika (7,2 percenta), OĽANO (7 percent), KDH (6,9 percenta), Sme rodina (6,6 percenta) a Aliancia (5,6 percenta).

Do parlamentu by sa nedostali strana SNS (3,8 percenta) ani ĽSNS (3,5 percenta). Pred bránami parlamentu by ostali aj strany Za ľudí (2 percentá), Dobrá voľba (1,5 percenta), Maďarské fórum (1,5 percenta) a Spolu (0,7 percenta).

Hlas-SD by podľa výsledkov prieskumu získal 34 mandátov v parlamente, Smer-SD by mal 27, Progresívne Slovensko 18 a SaS štrnásť. Hnutia Republika, OĽaNO a KDH by obsadili v pléne zhodne po dvanásť kresiel. Sme rodina by malo jedenásť poslancov a Aliancia desať.

S vládou je spokojná menej než štvrtina opýtaných

So súčasnou vládou je spokojných 23 percent opýtaných. Vyplýva to z prieskumu agentúry Median.sk, ktorý zverejnila RTVS v diskusnej relácii O 5 minút 12. Agentúra prieskum robila od 25. októbra do 8. novembra na vzorke 1 011 respondentov.

Ďalších sedemdesiat percent respondentov deklarovalo, že nie je spokojných s pôsobením súčasnej vlády. Spokojné sú podľa prieskumu častejšie ženy a ľudia vo veku osemnásť až 29 a šesťdesiat až 69 rokov a taktiež obyvatelia Prešovského kraja.

Zároveň si šesťdesiat percent respondentov myslí, že vláda Eduarda Hegera (OĽaNO) by mala podať demisiu. Opačný názor má tridsať percent opýtaných a desať percent nevedelo uviesť svoj názor. Za predčasné voľby je podľa prieskumu celkovo 62 percent opýtaných.

(tasr, sita)

Minúta  |  

Beluský a Schlosár požadujú zabezpečiť ochranu SR a občanov pred nelegálnymi migrantmi

Poslanci Národnej rady SR (NR SR) budú na decembrovej riadnej parlamentnej schôdzi rokovať o novele Trestného zákona.

Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť ochranu SR a jej občanov pred nelegálnymi migrantmi a inými osobami, ktoré bez oprávnenia vstupujú alebo sa zdržiavajú na našom území. Návrh do parlamentu predložili nezaradení poslanci Rastislav Schlosár a Martin Beluský, ktorí do parlamentu prišli na kandidátke strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko.

„Ochrana štátnych hraníc pred ich neoprávneným narušením, je preto jedným z najvyšších národno-štátnych záujmov. V súčasnosti akákoľvek osoba so záujmom dostať sa na územie SR nelegálne, alebo sa tu nelegálne zdržiava, tak môže učiniť úplne beztrestne," tvrdia navrhovatelia.

Poslanci chcú do Trestného zákona zaradiť nový paragraf, ktorý by definoval neoprávnené prekročenie slovenských hraníc, ako aj neoprávnené zdržiavanie sa na našom území ako trestný čin.

„Súčasne chceme zvýšiť tresty za násilné prekročenie štátnej hranice a za trestný čin prevádzačstva. Sme presvedčení, že prijatím tejto novely Trestného zákona sa podarí minimalizovať nelegálne prechody našich štátnych hraníc a odvrátiť tak rastúci trend kriminality cudzincov na území Slovenska," zdôraznili predkladatelia.

Tvrdia, že štáty západnej Európy, ktoré na svoje územie prijímajú už desiatky rokov nelegálnych imigrantov dnes bojujú s problémami ako terorizmus, masívna kriminalita, sociálne napätie a ohrozenie tradičnej kultúry, práva a hodnôt.

„Róbert Gucký, riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru tvrdí, že súčasnú situáciu s prílivom nelegálnych migrantov na Slovensko možno prirovnať k veľkej migračnej kríze z roku 2015, pričom oproti minulému roku bol zaznamenaný až 480 percentný nárast počtu týchto migrantov u nás," uvádzajú poslanci.

(tasr)

Minúta  |  

Medzinárodný menový fond: Spory medzi USA a Čínou ohrozujú globálnu ekonomiku

Rivalita medzi Spojenými štátmi a Čínou zvyšuje riziká ohrozujúce globálnu ekonomiku, varovala šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová. Clá na čínsky dovoz do USA z éry prezidenta Donalda Trumpa považuje za kontraproduktívne.

"Môžeme sa námesačne dostať do sveta, ktorý bude vo výsledku chudobnejší a menej bezpečný," uviedla Georgievová v rozhovore pre Washington Post. "Žila som počas studenej vojny na druhej strane opony. A, áno, je tam dosť zima. A začať druhú studenú vojnu pre ďalšiu generáciu je veľmi nezodpovedné."

Prezident Joe Biden ešte stále nezrušil kľúčové clá na čínske tovary zavedené počas Trumpovej administratívy, ktoré stoja amerických importérov miliardy dolárov. Bidenov tím už celé mesiace uvažuje o spôsoboch, ako by znížil tieto náklady, keďže USA zápasia s vysokou infláciou.

"Je dôležité dobre si premyslieť v prípade prijímania opatrení, aké môžu vyvolať protiopatrenia, pretože keď raz vypustíte džina z fľaše, je ťažké dostať ho späť," uviedla Georgievová.

Čínske vojenské cvičenia v blízkosti Taiwanu prinútili Bidenovu administratívu zmeniť svoj postoj k clám, ktoré chceli pôvodne zrušiť. Washington, navyše, prijal opatrenia na obmedzenie vývozu moderných čipov do Číny.

Vzťahy medzi dvomi najväčšími svetovými ekonomikami sú v posledných rokoch čoraz viac napäté, keď hlavnými spornými bodmi medzi nimi sú napríklad clá, Taiwan, ochrana duševného vlastníctva či kybernetická bezpečnosť.

(tasr)

Minúta  |  

Taliansky výrobca zbraní Beretta expanduje v USA. Vyrábať chce viac ľahkých zbraní a streliva

Taliansky výrobca zbraní Beretta expanduje v zahraničí. Lombardská firma investuje 60 miliónov eur do rozšírenia výroby v USA.

Beretta plánuje nový závod v meste Savannah v štáte Georgia. Nový závod postaví Gruppe Norma Precision, ktorá po prevzatí švajčiarskeho koncernu Kolosses Ruag Ammotec teraz patrí do impéria Beretty. Závod bude mať 28-tisíc metrov štvorcových a zamestná 600 ľudí.

"Chceme ponúknuť našim zákazníkom v USA kompletnú sériu produktov, ktoré sa budú vyrábať na lokálnej báze, od ľahkých zbraní po náboje," uviedol šéf správnej rady Beretta Holding Pietro Gussalli Beretta.

Beretta Holding, ktorý v USA zamestnáva okolo tisíc ľudí a vlastní tiež obchody v Dallase a New Yorku, generuje okolo 52 percent svojich tržieb na trhu v USA. Jeho tržby v roku 2021 stúpli o 18,3 percenta na 958 miliónov eur a prevádzkový zisk sa zvýšil o 22 percent na 216,6 milióna eur. Čistý zisk vyskočil o 56 percent na 216,6 milióna eur.

Počiatky koncernu Beretta siahajú do 16. storočia. Prvé zmienky o firme pochádzajú z roku 1526, čo znamená, že Beretta je najstarším výrobcom zbraní na svete.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.