Víťazstvo pri Chersone. Koniec vojny v nedohľadne

Pre Ukrajinu je to dôležité strategické víťazstvo. Cherson Rusi chceli využiť ako odrazový mostík na útok na Odesu a Mykolajiv. Nakoniec sa ukázalo, že na to nemajú silu. Naopak, teraz ho môžu Ukrajinci použiť ako základňu na útoky na Krym. Rusi už v severnej časti polostrova začali kopať obranné zákopy. Ale takýto útok by bol vyčerpávajúci a zložitý. Ukrajinci by museli najskôr prekonať Dneper a preraziť za ním opevnené ruské línie. Práve Dneper je dôvodom, prečo sa Rusi nakoniec stiahli. Ukrajinci presnými zásahmi, najskôr pomocou HIMARSov, zničili mosty cez rieku, a tým skomplikovali zásobovaciu situáciu na druhom brehu tak, že sa ho Rusi nakoniec rozhodli opustiť.

Je to však aj symbolické víťazstvo. Len pred pár týždňami Moskva oficiálne anektovala Cherson, a teraz ho pod tlakom opustila. To je zrejme dôvod, prečo stiahnutie oznámil minister obrany Sergej Šojgu a veliteľ ruských vojsk na Ukrajine Sergej Surovikin. Kremeľ nechce byť spájaný s touto katastrofou.

Správy o dianí v Kremli je, prirodzene, takmer nemožné overiť, ale ruskí generáli vraj žiadali o stiahnutie z Chersonu dlhodobo a Putin tomu z prestížnych dôvodov bránil. Nakoniec Rusi svoju prestíž zachránili aspoň odvozom pozostatkov Grigorija Potemkina, zakladateľa Chersonu, milenca a najschopnejšieho radcu Kataríny Veľkej, ktorý prvýkrát pripojil túto časť Ukrajiny k Rusku.

Menovanie Surovikina za hlavného veliteľa sa zatiaľ ukazuje tým najlepším krokom, ktorý Putin od začiatku invázie urobil. Surovikina sprevádza povesť mäsiara, v Sýrii je zodpovedný za bombardovanie civilného obyvateľstva a jedného podriadeného svojou šikanáciou najskôr dohnal k samovražde. Nie je to však hlupák, ktorý by sa hnal do stratených bitiek, ako dokazuje práve stiahnutie sa z Chersonu. Uvoľnené jednotky sa najpravdepodobnejšie presunú k Bachmutu, kde sa ruská armáda snaží o ofenzívu.

Celkovo však máločo naznačuje, že by sa vojna mala rýchlo skončiť. Rusko evidentne nemá silu na dobytie celej Ukrajiny a bude sa snažiť ubrániť územie, ktoré momentálne drží. Putin dúfa, že ukrajinská vôľa bojovať sa zlomí skôr ako ruská. S tým účelom masívne bombardoval ukrajinskú infraštruktúru. Historická skúsenosť však naznačuje, že bombardovanie civilného obyvateľstva vojny nevyhráva. Takto sa nacisti snažili zlomiť Britov. Spojenecké bombardovanie Nemecka samo osebe nestačilo na víťazstvo. Masívne bombardovanie severného Vietnamu Američanmi tiež nezariadilo víťazstvo.Pravda je, že pechota musí rozbombardované územia obsadiť. Čo sa robí len ťažko, pokiaľ nemôžete prelomiť nepriateľskú líniu.

Ukrajina sa stále nevzdáva cieľa na oslobodenie celého svojho územia. Napriek úspechom nejde o cieľ, ktorý možno dosiahnuť cez noc. Cesta k vyhnaniu Ruska je ešte dlhá a krvavá.

Aj nedávne ponuky na vyjednávanie ukazujú, ako uvažujú oba bojujúce štáty. Ukrajina je ochotná vyjednávať pod podmienkou, že Rusko opustí jej územie a sľúbi zaplatiť reparácie. Rusko chce, aby rokovania reflektovali „novú realitu“, teda aby si mohlo ponechať obsadené regióny.

Cherson je významné víťazstvo, ale na celkovej stratégii nič nemení. Ukazuje však, že vyhnanie Ruska z Ukrajiny nie je len bláznivý sen, ale reálna možnosť. Aby ju Ukrajina dosiahla, nesmie prísť o pomoc zo strany Západu.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.