Európa ide do recesie. Slovensko bude mať ako jediný štát eurozóny vyššiu infláciu ako tento rok

V Spojených štátoch amerických v prvej polovici tohto roka prebiehala čulá diskusia o tom, ako definovať ekonomickú recesiu. Tá je teoreticky definovaná dlhodobejším poklesom hospodárskej aktivity a obvykle ju sprevádza vyššia nezamestnanosť. Empirický obsah tejto definície však môže byť predmetom debaty.

Podobné diskusie sa možno v blízkom čase povedú aj v Európe. Britská centrálna banka Bank of England už počiatkom novembra vyhlásila, že britská ekonomika vstupuje do recesie. Neveselé sú aj vyhliadky kontinentálnych ekonomík vrátane Slovenska.

Ekonomická prognóza Európskej komisie zverejnená koncom minulého týždňa predikuje v budúcom roku ekonomickú stagnáciu a v roku 2024 len pomalé oživenie. Európske ekonomiky sa budú aj naďalej trápiť s infláciou, hoci v rôznej miere. Prognóza pre Slovensko nie je optimistická.

V budúcom roku nás čaká hospodárska stagnácia

Prvý polrok 2022 bol podľa ekonómov Európskej komisie prekvapivo dobrý. Ekonomika rástla vďaka obnoveniu spotrebiteľských výdavkov po zmiernení opatrení proti pandémii. Expanzia pokračovala aj v treťom štvrťroku, hoci podstatne slabším tempom.

V poslednom štvrťroku sa Európska únia, eurozóna i väčšina členských štátov podľa očakávaní preklopí do recesie. Medzi negatívnymi faktormi prognóza uvádza prostredie zvýšenej neistoty, tlak na ceny energií, eróziu kúpnej sily domácností a slabšie vonkajšie prostredie.

Vďaka silnému rastu v prvej polovici roka by mal celkový rast reálneho hrubého domáceho produktu za rok 2022 dosiahnuť v Európskej únii 3,3 percenta, v eurozóne 3,2 percenta. Predikovaný rast slovenskej ekonomiky na úrovni 1,9 percenta patrí v rámci Európy k tým najslabším.

Na budúci rok však už Európska komisia predpovedá stagnáciu. Priemerný rast produktu v Európskej únii odhaduje na 0,3 percenta, rovnaké číslo predikuje i pre eurozónu. V roku 2024 by európske ekonomiky mali zvýšiť produkciu o 1,5 percenta.

Len v troch štátoch budúcoročný rast produktu presiahne jedno percento a v troch iných bude záporný. Medzi štáty s negatívnym odhadom rastu patrí aj Nemecko, príslovečný motor európskej ekonomiky. Slovenská produkcia by mala v budúcom roku narásť o pol percenta, v tom nasledujúcom o 1,9 percenta.

Ceny budú naďalej rásť, zvlášť v strednej Európe

Inflácia sa v priebehu roka 2022 zrýchľovala a jej vrchol sa v prognóze Európskej komisie posunul na koniec roka. Priemernú ročnú mieru inflácie v tomto roku Komisia predikuje na 9,3 percenta v Európskej únii a 8,5 percenta v eurozóne.

V roku 2023 sa očakáva pokles inflácie, ktorá by však mala zostať naďalej vysoká. V Európskej únii je predikovaná na úrovni 7 percent a v eurozóne na úrovni  6,1 percenta. V roku 2024 by mala klesnúť na 3 percentá, respektíve 2,6 percenta v eurozóne, čím sa priblíži k inflačnému cieľu Európskej centrálnej banky.

Predikcia pre slovenskú ekonomiku je však v tejto oblasti menej priaznivá. Slovensko je jedným z troch štátov únie – a jediným v eurozóne – kde sa za rok 2023 očakáva zvýšenie miery inflácie oproti tomuto roku. Konkrétne by mala vzrásť z tohoročných 11,8 na 13,9 percenta.

Vyššia hodnota je predikovaná len v Maďarsku a Poľsko by na tom malo byť len o desatinu percentného bodu lepšie ako Slovensko. V ostatných štátoch Európskej únie s výnimkou Rumunska by miera inflácie mala byť už jednociferná. V roku 2024 bude inflácia v strednej Európe nižšia, no podľa očakávaní Komisie naďalej nadpriemerná.

Trh práce zatiaľ pôsobí optimisticky

Napriek signálom blížiacej sa recesie zatiaľ nevidno problémy na trhu práce. Zamestnanosť je najvyššia a nezamestnanosť najnižšia za posledné desaťročia. Počet zamestnaných osôb v Európskej únii sa zvýšil na historicky najvyššiu úroveň. Miera nezamestnanosti zostala v septembri na rekordne nízkej úrovni 6 percent.

Európska komisia predpokladá, že napriek problémom zostanú trhy práce odolné. V roku 2022 predpokladá rast zamestnanosti v Európskej únii na úrovni 1,8 percenta, v roku 2023 stagnáciu a v roku 2024 opäť mierny rast o 0,4 percenta.

Miera nezamestnanosti v únii v roku 2022 je odhadovaná na úrovni 6,2 percenta, v roku 2023 na úrovni 6,5 percenta a v roku 2024 na úrovni 6,4 percenta. Predikcia pre slovenskú ekonomiku je rovnako pozitívna. Nezamestnanosť by sa mala pohybovať okolo európskeho priemeru, zo 6,3 percenta v tomto roku by mala stúpnuť na 6,4 percenta v nasledujúcich dvoch rokoch.

Vyrovnané rozpočty zostávajú v nedohľadne

Silný nominálny rast v prvých troch kvartáloch a postupné ukončovanie podpory súvisiacej s pandémiou prispeli v roku 2022 podľa Európskej komisie k ďalšiemu znižovaniu deficitu verejných financií. Deficity by mali byť nižšie aj napriek novým opatreniam prijatým na zmiernenie vplyvu prudko rastúcich cien energií na domácnosti a podniky.

Po minuloročnom celkovom deficite na úrovni 4,6 percenta hrubého domáceho produktu v Európskej únii  – a 5,1 percenta v eurozóne – predpokladá prognóza komisie, že deficit v únii klesne v tomto roku na 3,4 percent hrubého domáceho produktu, v eurozóne na 3,5 percenta. Slovenský deficit odhadovaný na 4,2 percenta je nadpriemerný, no zďaleka nie najvyšší.

V roku 2023 by sa však mal celkový deficit verejných financií opäť mierne zvýšiť, na 3,6 percenta v Európskej únii a 3,7 percenta v eurozóne. Dôvodom má byť oslabenie hospodárskej aktivity, vyššie úrokové výdavky a predlženie či zavádzanie nových opatrení na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií.

V budúcom roku by mali byť opatrenia, prijaté v reakcii na vysoké ceny, postupne ukončené. V dôsledku toho komisia predpokladá v roku 2024 deficit na úrovni 3,2 percenta hrubého domáceho produktu v Európskej únii a 3,3 percenta v eurozóne.

V prípade Slovenska komisia očakáva v roku 2023 najvyšší deficit spomedzi štátov Európskej únie, a to na úrovni 5,8 percenta hrubého domáceho produktu. V ďalšom roku by mal poklesnúť na 4,7 percenta, no i tak bude v rámci Európskej únie patriť k tým najvyšším.

Ponukové šoky a limity hospodárskej politiky

Hoci prognóza Európskej komisie poukazuje najmä na problémy a riziká spojené s konfliktom na Ukrajine, súčasný stav európskych ekonomík, vrátane tej slovenskej, je výsledkom kombinácie reálnych faktorov a hospodárskej politiky.

Je dobré pripomenúť, že na hrozbu recesie niektorí upozorňovali už pred začiatkom koronavírusovej pandémie. Obdobie expanzie udržované relatívne uvoľnenou monetárnou politikou nemôže trvať večne.

Pandémia a následne vojna na Ukrajine priniesli dva po sebe nasledujúce ponukové šoky. Bez ohľadu na menovú či fiškálnu politiku bolo v Európe náhle menej reálnych zdrojov – tovarov, služieb, surovín.

Tieto šoky neboli úplne mimo dosahu našej politiky. Prvý šok spôsobilo obmedzenie výroby vo svete, ale aj doma v dôsledku protipandemických opatrení, druhý vyvolali najmä obmedzené dodávky energetických komodít. V oboch prípadoch bolo obmedzenie ponuky aspoň čiastočne výsledkom domácej politickej voľby.

Expanzívna monetárna a fiškálna politika je štandardnou odpoveďou na problémy na strane dopytu. Azda môže pomôcť prekonať aj krátkodobé šoky na strane ponuky. Viac peňazí domácnostiam, firmám a vôbec všetkým v ekonomike však nemôže nahradiť dlhodobý výpadok reálnych zdrojov. Viac peňazí, ktoré bojujú o menšie množstvo tovarov a služieb, môže vyvolať jediné – rast cien.

Napokon nás teda dobiehajú reálne problémy, ktorým sme sa posledné tri roky snažili vyhýbať. A hospodárska politika k nim pridala ďalší v podobe inflácie. Ak sa teda v nasledujúcom období budeme mať horšie, je to tým, že v poslednom čase sme si žili tak trochu nad pomery.