Západní spojenci vnímajú Ukrajinu ako testovací priestor pre nové zbrane

Veľký úspech prišiel v piatok, keď sa ruské sily stiahli z mesta Cherson – a to je významné víťazstvo v takmer deväť mesiacov trvajúcej vojne.

Delta je jedným z príkladov toho, ako sa Ukrajina stala testovacím priestorom pre najmodernejšie zbrane a informačné systémy a nové spôsoby ich použitia, ktoré by podľa predpovedí západných politických predstaviteľov a vojenských veliteľov mohli ovplyvniť vojny na celé generácie.

Boj o Ukrajinu zostáva z veľkej časti tradičnou devastujúcou vojnou s neúnavnými delostreleckými útokmi a inými taktikami z čias druhej svetovej vojny. Obe strany sa spoliehajú predovšetkým na zbrane zo sovietskej éry a Ukrajina hlási, že jej do nich dochádza munícia.

Ale aj keď prebieha tradičná vojna, nové pokroky v technológiách a výcviku na Ukrajine sa pozorne sledujú, pretože menia tvár boja. Okrem Delty k nim patria diaľkovo ovládané člny, zbrane proti dronom známe ako SkyWiper a modernizovaná verzia systému protivzdušnej obrany, vyrobeného v Nemecku, ktorý samotná nemecká armáda ešte nepoužíva.

"Ukrajina je najlepším testovacím priestorom, pretože máme možnosť otestovať všetky hypotézy v boji a zaviesť revolučné zmeny vo vojenských technológiách a modernej vojne," povedal Mykhailo Fedorov, ukrajinský vicepremiér a minister digitálnej transformácie.

V októbri vystúpil na konferencii NATO v Norfolku vo Virgínii, kde prvýkrát verejne hovoril o Delte.

Zdôraznil rastúcu závislosť od diaľkovo ovládaných lietadiel a lodí. Tie sa podľa úradníkov a vojenských expertov stali zbraňami, ktoré sú oveľa žiadanejšie ako všetky ostatné zbrane vo všetkých predchádzajúcich vojnách.

"V posledných dvoch týždňoch sme sa opäť presvedčili, že vojny budúcnosti budú o maximálnom počte dronov a minimálnom počte ľudí," povedal Federov.

Od minulého leta Ukrajina a jej spojenci testujú v Čiernom mori diaľkovo ovládané lode s výbušninami, čo vyvrcholilo v októbri smelým útokom na ruskú flotilu pri pobreží Sevastopola.

Vojenskí predstavitelia zväčša odmietli diskutovať o útoku alebo poskytnúť podrobnosti o lodiach, ale Spojené štáty aj Nemecko dodali tento rok Ukrajine podobné lode. Shaurav Gairola, analytik námorných zbraní pre spoločnosť Janes, ktorá sa zaoberá obranným spravodajstvom, uviedol, že útok v Čiernom mori ukázal sofistikovanú úroveň plánovania vzhľadom na zjavný úspech malých a relatívne lacných člnov proti silnejším vojnovým lodiam Ruska.

Útok "posunul hranice konfliktu", povedal Gairola. Podľa neho "nastoľuje zmenu paradigmy v námorných vojnových doktrínach a symbolizuje vyjadrenie futuristickej vojnovej taktiky".

Vojenskí experti uviedli, že používanie diaľkovo ovládaných lodí by sa mohlo stať obzvlášť dôležité, čo ukazuje, ako by sa mohla odohrávať vojna na mori, keď sa Spojené štáty a ich spojenci pripravujú na potenciálnu budúcu námornú agresiu Číny vo Východočínskom a Juhočínskom mori a proti Taiwanu.

Zvýšené používanie dronov zo strany Rusov nevyhnutne podnietilo spojencov Ukrajiny, aby vyslali novú technológiu na ich zastavenie.

Koncom minulého roka začala ukrajinská armáda používať novovyvinuté rušičky dronov známe ako SkyWiper, aby zmarila útoky ruských separatistov vo východnom Donbase. Zbrane SkyWiper, ktoré dokážu odkloniť alebo vyradiť drony blokovaním ich komunikačných signálov, vyvinuli v Litve a na trhu boli len dva roky predtým, ako ich Ukrajina dostala v rámci programu bezpečnostnej pomoci NATO.

Takmer po deviatich mesiacoch vojny je SkyWiper už len jedným z množstva druhov rušičiek dronov, ktoré sa na Ukrajine používajú. Označujú ich však za veľmi žiadaný bojový prostriedok – pre ukrajinské jednotky aj pre nepriateľské sily, ktoré dúfajú, že sa ich zmocnia.

Nie je známe, koľko rušičiek SkyWiper na Ukrajinu odoslali, hoci Litva ich v októbri 2021 údajne poslala niekoľko desiatok. Vo vyhlásení pre denník The New York Times litovské ministerstvo obrany uviedlo, že v auguste poslalo 50 rušičiek SkyWiper po tom, ako ich ukrajinskí predstavitelia označili za "jednu z najvyšších priorít".

Dalia Grybauskaite, ktorá bola litovskou prezidentkou v čase, keď sa rušičky SkyWiper dizajnovali, uviedla, že obranný priemysel jej krajiny sa počas jej pôsobenia v rokoch 2009 až 2019 preorientoval na výrobu špičkového technologického vybavenia, aby zmodernizoval zásoby zbraní, ktoré "tvorili najmä kalašnikovy" a iné zbrane zo sovietskej éry.

"Na Ukrajine sa učíme, ako bojovať, a učíme sa, ako používať naše vybavenie NATO," povedala Grybauskaite v rozhovore minulý týždeň. "A áno, je to učebné bojisko."

Odmlčala sa a dodala: "Hanbím sa, pretože Ukrajinci za tieto cvičenia platia svojimi životmi."

Západná bojová pomoc, ktorú posielajú na Ukrajinu, pozostáva zväčša z nedávno inovovaných verzií starších zbraní. Tak to bolo aj v prípade infračervených samonavádzacích rakiet stredného doletu nemeckej výroby a odpaľovacích zariadení známych ako IRIS-T, ktoré chránia pred ruskými raketovými útokmi.

Majú väčší dosah ako predchádzajúca generácia systémov protivzdušnej obrany, ktorá debutovala v roku 2015. Nemecká armáda zatiaľ nepoužíva modernizovanú verziu systémov, ktoré minulý mesiac dostala Ukrajina. Ďalšie rakety dodali minulý týždeň.

Rafael Loss, zbrojný expert Európskej rady pre zahraničné vzťahy, uviedol, že modernizovaná protivzdušná obrana sama osebe "nepredstavuje zmenu hry". Povedal však, že jej použitie na Ukrajine ukazuje, ako sa vláda v Kyjeve vyvinula nad rámec sovietskej vojny a viac sa prispôsobila NATO.

Vysokí predstavitelia NATO a Ukrajiny uviedli, že sieť Delta je toho najlepším príkladom.

Ešte viac, ako systém včasného varovania, je funkcia Delty kombinujúca mapy a snímky nepriateľských prostriedkov v reálnom čase až po to, koľko vojakov je v pohybe a aké druhy zbraní majú, uviedli úradníci.

Tieto údaje sa kombinujú so spravodajskými informáciami – vrátane informácií zo sledovacích satelitov, dronov a iných vládnych zdrojov – a na ich základe sa rozhoduje, kde a ako majú ukrajinské jednotky zaútočiť.

Ukrajina a západné mocnosti sa rozhodli, že tento systém potrebujú po tom, ako Rusko v roku 2014 vyvolalo na východe Ukrajiny vojnu podporovanú separatistami. Vyvinulo ho ukrajinské ministerstvo obrany s pomocou NATO a prvýkrát ho otestovalo v roku 2017, sčasti s cieľom odnaučiť vojakov používať ruské metódy, ktoré spočívajú v izolovaní informácií medzi pozemnými jednotkami namiesto ich zdieľania.

Odvtedy sa tento systém zúčastňuje na cvičeniach ukrajinskej armády s ostatnými plánovačmi NATO.

Zdieľanie informácií je už dlho základom pre americké a iné sily NATO. Podľa predstaviteľov NATO bolo na systéme Delta prekvapujúce to, že sieť bola pre jednotky tak široko prístupná, že im pomáhala rozhodovať sa na bojisku ešte rýchlejšie ako v niektorých modernejších armádach. V Chersone pomohla Delta ukrajinským jednotkám rýchlo identifikovať ruské zásobovacie línie, na ktoré treba zaútočiť, uviedla v nedeľu Inna Honcharová, veliteľka mimovládnej skupiny Aerorozvidka, ktorá vyvíja drony a ďalšie technológie pre ukrajinskú armádu.

"Mosty boli určite kľúčovými  bodmi," dodala Honcharová. "Boli poškodené sklady a kontrolné body a zásobovanie jednotiek sa stalo kritickým", keďže Rusi boli čoraz viac izolovaní, povedala.

Prvá skutočná skúška Delty prišla v týždňoch bezprostredne po februárovej invázii, keď ruský konvoj dlhý 40 míľ smeroval ku Kyjevu. Ukrajinské drony nad ich hlavami sledovali jeho postup a vojaci vyhodnocovali najlepšie miesta na jeho zastavenie. Obyvatelia posielali vláde textové správy s podrobnosťami, ktoré bolo možné vidieť len zblízka.

Všetky informácie zhromaždili, analyzovali a šírili prostredníctvom Delty s cieľom pomôcť ukrajinskej armáde prinútiť Rusko na  ústup, uviedli ukrajinskí predstavitelia.

"To bol ten moment, keď sa schopnosti Delty naplnili na maximum," uviedlo ukrajinské ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení. Uviedlo, že odvtedy Delta pomohla identifikovať 1 500 potvrdených ruských cieľov po celej krajine v každý deň – pričom "stovky z nich boli zlikvidované" do 48 hodín.
Testovanie na Ukrajine pomáha vysokým predstaviteľom a obranným plánovačom v Spojených štátoch a ich spojencom pri rozhodovaní, ako investovať vojenské výdavky v nasledujúcich dvoch desaťročiach.

Dokonca aj bežné misie na Ukrajine – napríklad ako dostať palivo do vozidiel s raketami na okraji nepriateľského územia – vyvolali na amerických veliteľstvách diskusie o tom, ako navrhnúť vybavenie, ktoré by nebolo závislé od zásobovacích liniek.

V súvislosti s pokračujúcim bojom proti Rusku sa pripravuje aj dlhodobejšia stratégia koordinácie a komunikácie medzi spojeneckými jednotkami, ktorá bola podľa úradníkov problémom počas vojen v Iraku a Afganistane.

O takýchto strategických vojenských reformách sa diskutovalo už pred napadnutím Ukrajiny, povedal francúzsky generál Philippe Lavigne, ktorý vedie Spojenecké veliteľstvo NATO pre transformáciu (ACT), ale "naše prvé pozorovania z tejto vojny ukazujú, že tieto predpoklady sú stále platné."

Uviedol, že Ukrajina ukázala, že vojna v budúcnosti bude pravdepodobne rýchla a veľmi sporná, a to nielen na zemi či v oblakoch, ale predovšetkým v kybernetickom priestore. "Toto je operačné prostredie budúcnosti," povedal Lavigne.

Text vyšiel pôvodne v New York Times. Všetky práva vyhradené.