Tlačovka pred Bonaparte, alebo dvojtvárny Budaj

Na výročie Nežnej revolúcie sa Ján Budaj – posledný z tribúnov novembra 89, ktorý ešte pôsobí vo vrcholovej politike – rozhodol udeliť ocenenie ministra životného prostredia dídžejovi a LGBT aktivistovi, ktorý nemá nič spoločné s témou ochrany životného prostredia. Budaj tak zneužil svoj rezort na ideologické ciele, ktoré sú v presnom opaku toho, čo deklaroval pred voľbami.

Bolo to 15. septembra 2019, na sviatok Sedembolestnej panny Márie. Blížili sa parlamentné voľby a OĽaNO v prieskumoch klesalo k hranici zvoliteľnosti. Igor Matovič sa preto rozhodol využiť, že na čele KDH stál Alojz Hlina, ktorý sa chcel bratať s Progresívnym Slovenskom a pred komplexom Bonaparte, v ktorom vtedy býval Robert Fico, usporiadal tlačovku.

Matovič na nej predstavil svoj „plán, ako poraziť mafiu.“ Jeho obsahom bolo, že vtedajšia opozícia má na najbližšie štyri roky prestať s kultúrnymi vojnami a má spolupracovať na „porazení mafie.“ Matovič spomínal konkrétne registrované partnerstvá, adopciu detí homosexuálmi, migrantov, či uvoľnenú drogovú politiku. Jedným dychom zároveň kritizoval KDH za to, že Hlina niekoľko týždňov predtým navrhol PS, aby otázku registrovaných partnerstiev vytiahlo najskôr až po regionálnych voľbách v roku 2022.

Okrem Matoviča na tejto tlačovke najagilnejšie vystupoval neskorší minister životného prostredia Ján Budaj. Ten vtedy povedal:

„Kultúrna vojna, ktorú využíva mafia, musí ísť na štyri roky do šuplíka.“

…

„Štyri roky time out. My hovoríme, štyri roky dajte bokom ideologické zástavy“

…

„Táto iniciatíva OĽaNO má doslova štátotvorný zmysel.“

…

„Výzva tejto doby nás núti urobiť všetko pre vyšší verejný záujem, nie pre náš stranícky, ideologický záujem.“

Budaj vo svojich vystúpeniach hovoril aj o tom, že „kvôli ideologickej zástave padla jediná nekomunistická vláda,“ čím myslel Radičovej vládu a na margo Matovičovho plánu povedal, že podľa neho Slovensko nepotrebuje len štyri roky, ale najmenej osem rokov na „rekonštrukciu škôd, ktoré napáchali postkomunistické vlády.“

Teda na tlačovke, kde Matovič kritizoval Hlinu za to, že chcel kultúrno-etické otázky odložiť len do regionálnych volieb, Budaj oduševnene vyhlasoval, že štyri roky sú minimum a potrebných by bolo aspoň osem rokov.

A dnes ten istý Ján Budaj hrá presne podľa Hlinovho plánu. Prešli regionálne voľby a prvá vec, ktorou sa po nich minister životného prostredia zviditeľnil, je to, že zneužil svoje postavenie, aby vyznamenal Matúša Lenického. Pritom ten nemá nič spoločné s témou ochrany životného prostredia.

Ako ukázal kolega Tomáš Dugovič, Budaj dokonca kvôli snahe o udelenie ocenenia LGBT aktivistovi musel zmeniť jeho názov. Zatiaľ čo v rokoch 2020 a 2021 sa toto ocenenie volalo Cena ministra životného prostredia za prínos v ochrane životného prostredia v občianskom sektore, dnes je jej názov Cena ministra životného prostredia za prínos v ochrane životného prostredia v občianskom sektore a obhajobu práv menšín.

Budaj teda za tri roky opísal zaujímavý oblúk. Od politika, ktorý považoval kultúrno-etické témy za jednu z najväčších hrozieb pre budúcnosť koalície a volal po ich odložení do šuplíka, až po najagilnejšieho dúhového politika v súčasnej vláde.

Za to by ho nejeden volič, ktorý v roku 2020 volil hnutie OĽaNO, mohol obviniť z dvojtvárnosti, falošnej hry či predvolebného klamstva.