Sledujme čísla o vývoji ekonomiky, ale nečakajme, že odhalia všetko

Zverejňovanie prvých odhadov hrubého domáceho produktu (HDP) za rok 2020 pokračovalo minulý týždeň číslami zo Spojených štátov. Výsledok nebol veľmi pozitívny, ale nijako neprekvapil. V poslednom štvrťroku ekonomika medzikvartálne rástla o 4 percentá, po predchádzajúcom raketovom medzikvartálnom raste o 33,4 percenta. Celkovým výsledkom za rok 2020 je prepad HDP o 3,5 percenta.

Pokiaľ ide o jednotlivé výdavkové komponenty, situácia tiež nie je prekvapivá. Medziročne vzrástla spotreba tovarov v domácnostiach, ale poklesli výdavky na služby. Znížili sa tiež investície do fixného kapitálu, hoci trend ku koncu roka ukazuje optimizmus firiem. Dovoz i vývoz rástli, prvá z položiek však rýchlejšie než druhá, celkový efekt pre americký HDP je teda záporný.

Je zrejmé, že za tento relatívne malý pokles, oproti pesimistickým predpovediam z jari, vďačí americká ekonomika najmä hospodárskej politike. Monetárna stimulácia bola v uplynulom roku bezprecedentná, rovnako ako fiškálna. Odhadovaný deficit verejných rozpočtov dosahuje 16 percent HDP.

Dopady štátnej pomoci však boli vzhľadom na jej formu obmedzené. Monetárna politika z princípu môže len zvýšiť množstvo peňazí v ekonomike. Fiškálne opatrenia sa sústredili primárne na udržanie príjmov domácností a pomoc súkromným firmám zasiahnutým protipandemickými reštrikciami. Prepad súkromného dopytu však nebol spôsobený nedostatočnými príjmami, ale dostatkom príležitostí peniaze utrácať, najmä v sektore služieb.

Možno sa nafukuje bublina, hrozí inflácia

V tomto kontexte je treba vnímať situáciu na finančných trhoch. Zatiaľ čo za normálnych podmienok by ročný pokles HDP o 3,5 percenta signalizoval silnú recesiu a prepad cien akcií, aktuálne sú akciové trhy na vyšších úrovniach než na začiatku minulého roku. Istú rolu v tom, samozrejme, zohráva pohľad dopredu a očakávania vysokého rastu v budúcnosti – preto ceny akcií začali rásť až po zverejnení výsledkov preukazujúcich účinnosť vakcín.

Otázkou však je, či pandémia vyhliadky do budúcnosti skutočne zlepšila, či sú dnes lepšie, než boli pred rokom. Ťažko možno nájsť zdôvodnenie pre takéto očakávania. Do hry sa tak opäť dostávajú pochybnosti o tom, aký bude efekt monetárnej expanzie.

Je možné, že sledujeme nafukovanie novej bubliny najmä v sektore technológií, podobne ako okolo roku 2000. Alternatívne sa môžeme vrátiť do sveta vysokej inflácie, kde rastúce ceny tovarov a služieb, ale aj nehnuteľností a cenných papierov, budeme považovať za normálny jav.

Rok 2021 zrejme prinesie v americkej hospodárskej politike určitý posun. Vládna politika by už nemala iba nalievať peniaze do súkromného sektoru, ale cez infraštruktúrne projekty podporiť dopyt priamo. Hrozbou môžu byť rôzne plánované regulácie, najmä v oblasti životného prostredia. Vyhliadky budúcoročného rastu amerického HDP sú však zatiaľ optimistické.

HDP nehovorí o všetkom, napríklad o zavretých školách

Už v piatok sme sa dozvedeli prvé odhady aj z niektorých európskych štátov, ďalšie čísla by mali nasledovať tento týždeň. Európske výsledky zatiaľ veľmi pozitívne nepôsobia. Bude nepochybne zaujímavé konfrontovať ekonomické a zdravotné dopady pandémie medzi jednotlivými štátmi a porovnať výsledky rozdielnych prístupov v boji proti čínskemu koronavírusu.

Rast HDP je nepochybne dôležitým ukazovateľom, no pri hodnotení ekonomických dopadov pandémie by nemal byť jediným ukazovateľom. Pandémia sa ešte zjavne neskončila a mnohé následky budú presahovať obdobie jej trvania. Pozornosť by sme mali v strednodobom horizonte venovať napríklad rastúcim verejným dlhom. V dlhodobej perspektíve prinesú veľké hospodárskej škody najmä zavreté školy.

Práve školstvo môže byť dobrou ilustráciou, ako spôsob výpočtu HDP nemusí reflektovať skutočnú hodnotu produkcie. Vo verejných službách, ktoré nemajú trhovú cenu, sú započítané náklady, nie hodnota produktu. Keďže učitelia i počas pandémie poberali platy bez ohľadu na to, či boli školy zavreté alebo nie, z hľadiska štatistiky školstvo produkovalo stále rovnakú hodnotu. No ak by sme ju mali zmerať prírastkom v hlavách žiakov, alebo len tým, nakoľko škola odbremenila rodičov, produkcia škôl v období pandémie zjavne poklesla.

Na druhej strane by bolo nesprávne nad zverejnenými číslami mávnuť rukou s komentárom, že z čísel sa nenajeme. Tieto čísla totiž reprezentujú reálne zdroje, hoci možno nepresne, a menej zdrojov ekonomike znamená v konečnom dôsledku horšiu životnú úroveň.