Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Heger požiadal predsedov vlád V4 o pomoc v zdravotníctve

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) požiadal predsedov vlád V4 o pomoc v zdravotníctve. Informoval o tom po štvrtkovom samite predsedov vlád V4 v Košiciach.

Premiéri susedných krajín mu podľa jeho slov deklarovali ochotu pomôcť v prípade, že by Slovensko potrebovalo od budúceho mesiaca lekárov do nemocníc. O konkrétnych číslach sa nerozprávali, premiéri majú podľa Hegera preveriť možnosti. V prípade hospitalizácií v nemocniciach na pohraničí vedia tiež poskytnúť svoje kapacity.

V roku 2011, keď lekári hrozbu hromadných výpovedí naplnili, prišli na Slovensko pomáhať českí vojenskí lekári. Senát Parlamentu ČR neskôr prijal uznesenie, podľa ktorého to bolo protiústavné. Vtedajšia vláda Petra Nečasa to odmietla.

Aktuálne hromadné výpovede podalo vyše 2 100 lekárov na znak nesúhlasu s aktuálnymi podmienkami v systéme. Pokiaľ sa nedohodnú s vládou, na konci mesiaca im vyprší výpovedná lehota. Šéf rezortu zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) informoval vo štvrtok o dohode s lekárskymi odborármi na siedmich bodoch memoranda. Nevyriešené stále zostávajú platy lekárov.

(tasr)

Minúta  |  

Europarlament schválil dohodu o neprijímaní pasov vydávaných Ruskom na okupovaných územiach

Európsky parlament (EP) vo štvrtok schválil rozhodnutie neakceptovať pasy a iné cestovné doklady vydávané Ruskou federáciou v nelegálne okupovaných regiónoch Ukrajiny a Gruzínska.

Parlament schválil dohodu s Radou EÚ (členské štáty) o neakceptovaní cestovných dokladov vydaných Ruskom na okupovaných ukrajinských územiach a v separatistických oblastiach Gruzínska. Takéto doklady by sa podľa tejto dohody nemali akceptovať na účely vydávania víz ani prekračovania vonkajších hraníc EÚ.

Za tento postoj sa kladne vyjadrilo 531 europoslancov, siedmi boli proti a 34 sa zdržali hlasovania.
Podľa schváleného návrhu by Európska komisia mala celú záležitosť konzultovať s členskými štátmi EÚ a vypracovať zoznam ruských cestovných dokladov, najmä pasov, ktoré by nemali byť prijímané. Osoby, ktoré utekajú pred konfliktom na Ukrajine, však stále budú môcť vstúpiť do krajín EÚ z humanitárnych dôvodov.

Rusko vydáva pasy obyvateľom Krymu od nezákonnej anexie polostrova v roku 2014 a v súčasnosti tak robí aj v iných okupovaných oblastiach Ukrajiny.

Podľa eurokomisie už takmer všetky členské štáty uviedli, že nebudú akceptovať ruské pasy vydané v Ruskom okupovaných oblastiach iných krajín. Cieľom návrhu, ktorý vo štvrtok schválil EP, je zaistiť v tejto záležitosti koordinovaný a konzistentný prístup na celoeurópskej úrovni.

(tasr)

Minúta  |  

Europarlament odobril pre Ukrajinu pôžičku 18 miliárd eur

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) schválili vo štvrtok Ukrajine pôžičku 18 miliárd eur ako reakciu na ruskú agresiu.

Podľa tlačovej správy europarlamentu suma 18 miliárd eur pokryje v roku 2023 približne polovicu z odhadovaných nákladov Ukrajiny, ktoré mesačne činia tri až štyri miliardy eur. Peniaze sa podľa návrhu Európskej komisie použijú na podporu základných verejných služieb – na prevádzkovanie nemocníc a škôl, na poskytovanie bývania pre premiestnených ľudí, na makroekonomickú stabilitu a na obnovu kritickej infraštruktúry, ktorú zničili ruské vojnové aktivity.

Za uvedené nariadenie zahlasovalo 507 poslancov, 38 bolo proti a 26 sa zdržalo hlasovania.
Úver, ktorý EÚ získa z finančných trhov, bude vyplatený v štvrťročných splátkach s kontinuitou a predvídateľnosťou, ktorá je nevyhnutná na udržanie fungovania Ukrajiny počas vojny.

Predsedníčka EP Roberta Metsolová vyhlásila, že Ukrajina bojuje za európske hodnoty, pričom Európsky parlament a Európska únia preukázali s ňou solidaritu v humanitárnej, vojenskej a finančnej oblasti. Dôkazom toho je aj balík podpory vo výške 18 miliárd eur na prežitie vojny a na obnovu kritickej infraštruktúry.

Za dôležité Metsolová považuje, že EÚ Ukrajine udelila štatút kandidátskej krajiny, a ocenila, že EP v stredu spustil európsku kampaň "Generátory nádeje pre Ukrajinu", aby Ukrajinci zvládli nadchádzajúcu zimu.

Poskytnutý úver je pre Ukrajinu podmienený. Vyžaduje si reformy s cieľom posilniť inštitúcie krajiny a pripraviť ju tak na rekonštrukciu, ako aj na jej cestu k členstvu v EÚ. Plnenie podmienok zhodnotí eurokomisia pred vyplatením každej splátky, pričom podmienky zahŕňajú opatrenia na boj proti korupcii, reformu súdnictva, dodržiavanie zásad právneho štátu, dobrú správu vecí verejných a modernizáciu inštitúcií.

Od začiatku vojny poskytla EÚ a jej členské štáty na podporu Ukrajiny už 19,7 miliardy eur, pričom veľkú časť z tejto sumy tvorí makrofinančná pomoc, ktorú EP schválil v septembri a júli. Najnovší úver musí byť teraz schválený jednomyseľne v Rade EÚ 6. decembra – prv než eurokomisia osloví finančné trhy. Sľúbenú podporu vyplatí Komisia začiatkom roka 2023.

(tasr)

Minúta  |  

Boris Kollár verí v dohodu s lekármi

Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) verí, že sa vláda s lekárskymi odborármi dohodne na riešení situácie v zdravotníctve. Uviedol to na sociálnej sieti.

"Verím, že sa s lekármi dohodneme. Pacienti musia byť pre nás všetkých na prvom mieste," vyhlásil šéf parlamentu.

Rokovania vlády a Lekárskeho odborového zduženia (LOZ) pokračujú, nateraz nedospeli k finálnej dohode. Vláda ponúka zdravotníkom, ktorí ostanú v nemocniciach, stabilizačný príspevok. Podľa LOZ to nemocniciam nepomôže. Odborári vyzvali politikov, aby upokojili situáciu v zdravotníctve a prišli k rokovaciemu stolu.

(tasr)

Minúta  |  

Škody v Kyjeve spôsobili zahraničná a ukrajinská protivzdušná obrana, tvrdí ruský rezort obrany

Rusko vo štvrtok poprelo, že útokmi zámerne cielilo na ukrajinské hlavné mesto Kyjev. Zo spôsobenia škôd na kritickej energetickej infraštruktúre v ukrajinskej metropole obvinilo "zahraničné a ukrajinské" rakety protivzdušnej obrany, informuje správa agentúry AFP.

"Na ciele v Kyjeve nebol podniknutý ani jediný útok," uviedlo ruské ministerstvo obrany. Všetky škody sú podľa ministerstva "výsledkom dopadu rakiet zo zahraničných a ukrajinských systémov protivzdušnej obrany, umiestnených v obytných oblastiach ukrajinského hlavného mesta".

Ruský rezort obrany však priznal "masívne útoky… na vojenské velenie Ukrajiny a s ním spojené energetické zariadenia".

Stredajšie útoky na Kyjev si vyžiadali tri obete na životoch vrátane 17-ročného dievčaťa, pripomína AFP. Veľká časť Ukrajiny strávila noc zo stredy na štvrtok bez elektriny a vody pri vonkajších teplotách pod bodom mrazu.

"Vedenie Ukrajiny má všetky príležitosti na to, aby situáciu vrátilo do normálu… ak splní požiadavky ruskej strany," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozorňuje, že nastávajúce zimné obdobie bude v dôsledku škôd na celoštátnej energetickej infraštruktúre ohrozovať životy miliónov ľudí na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Europarlament schválil úver Ukrajine pre budúci rok vo výške 18 miliárd eur

Poslanci Európskeho parlamentu vo štvrtok schválili úver pre Ukrajinu na rok 2023 vo výške 18 miliárd eur. Europarlament o tom informoval prostredníctvom tlačovej správy.

Úver má slúžiť ako predvídateľná a nepretržitá podpora v budúcom roku „namiesto pomoci ad hoc“. Mal by pokryť základné verejné služby, prispieť k makroekonomickej stabilite a obnove infraštruktúry.

Suma 18 miliárd eur pokryje približne polovicu odhadovaných mesačných nákladov Ukrajiny, ktoré sa pohybujú na úrovni tri až štyri miliardy eur. Peniaze podľa návrhu Európskej komisie poputujú na prevádzkovanie nemocníc, škôl a poskytovanie bývania pre premiestnených ľudí či obnovu kritickej infraštruktúry, ktorú Rusko zničilo.

„Poskytnutie úveru je podmienené reformami na Ukrajine s cieľom posilniť inštitúcie krajiny a pripraviť ju tak na rekonštrukciu, ako aj na jej cestu k členstvu v EÚ,“ uvádza sa v správe EP.

Plnenie podmienok zhodnotí Komisia pred vyplatením každej splátky, pričom podmienky zahŕňajú opatrenia na boj proti korupcii, reformu súdnictva, dodržiavanie zásad právneho štátu, dobrú správu verejných vecí a modernizáciu inštitúcií.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.