24. novembra 2022 | 16:50

Minúta | 24. novembra 2022 | 16:50

Nesmieme v oblasti vesmírneho výskumu a vývoja technológií zaostať, apeluje minister Horecký

Členstvo Slovenska v Európskej vesmírnej agentúre (ESA) je veľmi dôležité. V oblasti vesmírneho výskumu a vývoja vesmírnych technológií nesmieme zaostať. Poznamenal to minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Ján Horecký po tom, čo sa zúčastnil v Paríži (22. - 23. 11.) na zasadnutí Rady ESA.

Slovenská republika je od 13. októbra pridruženým členom ESA a podieľa sa tak na kľúčových udalostiach v rozhodovaní agentúry. Cieľom ministerskej Rady ESA bolo určenie ďalšieho smerovania agentúry a schválenie finančných prostriedkov na realizujúce sa a budúce programy a misie ESA v rámci trojročného rozpočtového obdobia agentúry v rokoch 2023 až 2025.

Podľa Horeckého je členstvo SR v ESA dôležité. "Je to segment s najväčšou perspektívou a najvyššou pridanou hodnotou. Susedné krajiny už majú skúsenosti a evidenciu o tom, aký pozitívny vplyv má vesmírny sektor na ich hospodárstvo vďaka zapojeniu technologických firiem, generovaniu inovatívnych startupov a prepojeniu výskumníkov s biznisom. Keby sme túto oblasť zanedbali, tak by naozaj hrozilo, že zostaneme na úrovni montážnej haly," uviedol Horecký.

Okrem schválenia programov a rozpočtu agentúry sa počas zasadnutia prijalo napríklad aj uznesenie ESA k akcelerácii využívania vesmíru v Európe s úmyslom využiť príležitosti, ktoré vesmírny sektor a technológie, dáta a služby ponúkajú a podporiť komercializáciu vesmírnych aktivít. "Vesmírny sektor nie je len o teórii a výskume, bez vesmírnych technológií si každodenný život už nevieme predstaviť.

Jednoducho komunikačné satelity, satelitná navigácia a diaľkový prieskum Zeme sú nevyhnutnou súčasťou dnešného fungovania na Zemi, napríklad v poľnohospodárstve, doprave, bankovníctve, ako aj pri riešení krízových situácií" vyzdvihol šéf rezortu školstva.

Členské štáty si zároveň mohli vybrať oblasti, ktorým sa budú v najbližších rokoch venovať. Slovenská republika sa prihlásila k účasti na týchto voliteľných programoch ESA: program pozorovania Zeme, program všeobecnej technickej podpory, program pre vesmírnu bezpečnosť a program komercializácie s úmyslom založenia ESA Business Incubation Centre na Slovensku.

Minimálny ročný finančný príspevok SR do ESA od roku 2023 bude 4,5 milióna eur. "Už aj v minulosti sa 80 percent z príspevku vrátilo späť do SR formou rôznych kontraktov pre výlučne slovenské subjekty. Zhruba 40 firiem je dnes na Slovensku zapojených do vesmírneho programu a dúfam, že toto číslo bude narastať," vysvetlil Horecký. Ako dodal, zo skúseností plnohodnotných členských štátov vidieť, že v krajinách s vyspelým vesmírnym priemyslom môže byť návratnosť týchto investícií až päťnásobná.
Oblasť vesmírnych aktivít na Slovensku zastrešuje Slovenská vesmírna kancelária.

(tasr)

24. novembra 2022 | 16:34

Minúta | 24. novembra 2022 | 16:34

Hirman: Štáty EÚ odmietli korekčný mechanizmus tlmiaci energetickú krízu

Ministri členských krajín EÚ zodpovedných za energetiku sa vo štvrtok na mimoriadnom zasadnutí v Bruseli nedohodli na balíku, ktorý má zmierniť dopady energetickej krízy. Dôvodom je nespokojnosť s korekčným mechanizmom na ochranu podnikov a domácností v EÚ pred vysokými cenami plynu, uviedol podľa TASR minister hospodárstva SR Karel Hirman. Ministri sa v tejto veci opäť stretnú 13. decembra v Bruseli.

Hirman pripomenul, že ministri sa dohodli na odsúhlasení zjednodušenia povoľovacích procesov pre obnoviteľné zdroje energie, spoločných nákupov plynu a na princípe solidarity pri zaistení dodávok plynu, čo podporuje aj Slovensko.

"Ale väčšina členských krajín, vrátane Slovenska, prijali politickú pozíciu, že celý ten balík bude definitívne schválený spolu s návrhom na korekciu cien plynu, čiže po zavedení dynamického dočasného cenového koridoru, o ktorom sa rokuje už dosť dlho a zatiaľ bez výsledkov," opísal situáciu.

Rada ministrov sa zaoberala utorňajším návrhom Európskej komisie (EK) vytvoriť mechanizmus korekcie trhu na ochranu podnikov a domácností v EÚ pred nadmerne vysokými cenami plynu. Hirman spresnil, že tento návrh bol veľkou časťou ministrov kritizovaný ako nevyhovujúci a preto nebola možná dohoda v tomto bode.

Záver je taký, že ministri sa stretnú na ďalšom mimoriadnom zasadnutí v Bruseli 13. decembra. Dovtedy budú prebiehať rokovania na expertnej úrovni, aby sa zrodila dohoda prijateľná pre väčšinu štátov EÚ. Následne by túto dohodu mali odobriť šéfovia vlád a štátov na samite EÚ (15.-16.12.).

Podľa zdrojov TASR je tlak, aby eurokomisia pozmenila svoj pôvodný návrh a upravila ceny derivátov TTF a skrátila termíny, počas ktorých sú tieto ceny sledované.

Hirman upozornil, že návrh predložený EK nerešpektoval závery októbrového samitu EÚ na zavedenie dynamického cenového koridoru. "Návrh eurokomisie je celkom iný. Hovorí o nejakej maximálnej cene na plyn, ktorá sa zavedie v prípade nejakých cenových disproporcií na trhu," vysvetlil minister. A dodal, že ako podotkli niektorí jeho rezortní kolegovia, navrhnutý korekčný mechanizmus cien by nefungoval ani v auguste tohto roku, keď ceny energií dosahovali historické výšky.

Podľa jeho slov sa proti tomuto mechanizmu postavila nielen skupina 15 krajín eurobloku, ktoré volajú po zastropovaní veľkoobchodných cien plynu, ale napríklad aj Nemecko zmenilo svoju pozíciu.

"Aj Nemecko sa pridalo k názoru, že túto situáciu treba preskúmať, rokovať o nej na ďalšej mimoriadnej Rade EÚ pre energetiku," povedal. A dodal, že zatiaľ pozícia členských krajín, a teda aj Slovenska je taká, že treba schvaľovať balík všetkých opatrení ako jeden celok, čiže už aj s dohodou o fungovaní korekčného mechanizmu.

S odkazom na princíp solidarity minister uviedol, že je kľúčová a potrebná na zaistenie zazmluvnených dodávok energií. Pre Slovensko sú to dodávky skvapalneného plynu z terminálov v iných štátoch a naša krajina zas vďaka naplneným zásobníkom dokáže pomôcť iným krajinám, ktoré sa dočasne ocitnú v núdzi. "Solidarita znamená poskytnúť si vzájomnú pomoc v prípade potreby a vzájomného rešpektovania si tokov energií," odkázal Hirman.

(tasr)

24. novembra 2022 | 15:36

Minúta | 24. novembra 2022 | 15:36

ECB bude pokračovať sprísňovaní menovej politiky v rámci boja proti inflácii

Predstavitelia Európskej centrálnej banky (ECB) sa zhodli na tom, že by mala pokračovať v normalizácii a sprísňovaní menovej politiky s cieľom bojovať proti vysokej inflácii, a to aj v prípade plytkej recesie. Ukázala to vo štvrtok zápisnica z októbrového zasadnutia ECB.

Podľa predstaviteľov ECB výhľad inflácie sa naďalej zhoršuje, pričom tempo jej rastu je príliš vysoké a opakovane prekračuje cieľ banky na úrovni 2 %. Stúpa tak riziko, že by sa vysoká miera inflácie mohla zakoreniť, takže úrokové sadzby budú musieť ďalej rásť, ukázala zápisnica zo stretnutia 26. až 27. októbra.

ECB na stretnutí zvýšila úrokové sadzby o 75 bázických bodov, aby zabrzdila infláciu. Kľúčová sadzba na hlavné refinančné operácie tak vzrástla na dve percentá, sadzba na jednodňové refinančné operácie na 2,25 percenta a depozitná sadzba na 1,50 percenta. Celkovo banka od júla zvýšila úroky o 200 bázických bodov, čo je najrýchlejšie sprísnenie politiky v jej histórii.

Zvýšenie sadzieb o 75 bázických bodov podporila veľká väčšina členov menového výboru, hoci "niekoľkí" chceli menší nárast, o 50 bodov.

A zatiaľ čo ECB sľúbila ďalšie zvýšenie sadzieb, trhy očakávajú na budúcom zasadnutí 15. decembra ich miernejší nárast, o 50 bázických bodov, keďže rad politikov naznačil, že by bolo vhodné spomalenie.
Možným kompromisom môže byť menšie zvýšenie sadzieb spojené so skorším začiatkom redukcie portfólia dlhopisov nakúpených v rámci programu ECB v hodnote 3,3 bilióna eur v procese známom ako kvantitatívne sprísňovanie.

No aj keď ECB spomalí tempo zvyšovania úrokov, trhy predpovedajú, že úroková sadzba z vkladov sa v budúcom roku zdvojnásobí na tri percentá, keďže potrvá roky, kým inflácia, ktorá v októbri dosiahla 10,6 percent, klesne späť na 2-percentný cieľ ECB, možno až v roku 2025.

(tasr)

24. novembra 2022 | 15:26

Minúta | 24. novembra 2022 | 15:26

Europarlament trvá na tom, že EÚ musí zmraziť finančné prostriedky pre Maďarsko

Európsky parlament (EP) vo štvrtok prijatom uznesení upozornil, že 17 nápravných opatrení, o ktorých rokovala Európska komisia a Maďarsko, nie sú dostatočné na riešenie systémového rizika pre finančné záujmy EÚ v Maďarsku a to ani vtedy, ak sa v plnej miere implementujú.

Za uznesenie, týkajúce sa prideľovania eurofondov Maďarsku, zahlasovalo 416 poslancov, 124 bolo proti a 33 sa zdržalo hlasovania.

Poslanci v ňom vyzvali členské štáty EÚ, aby prijali navrhované opatrenia v rámci nariadenia o podmienenosti "s cieľom chrániť rozpočet EÚ pred porušovaním zásad právneho štátu v Maďarsku", a aby ich zrušili až potom, ako maďarské nápravné opatrenia budú mať udržateľný účinok.

Pokiaľ ide o plán obnovy a odolnosti Maďarska, europoslanci vyjadrili poľutovanie nad tým, že z dôvodu vládnych opatrení sa finančné prostriedky na obnovu stále nedostali k maďarským občanom. Podľa EP pretrváva riziko zneužitia týchto finančných prostriedkov a eurokomisia by nemala schváliť maďarský plán obnovy a odolnosti, kým Budapešť v plnej miere nesplní všetky odporúčania v oblasti právneho štátu a všetky príslušné rozsudky Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva.

Poslanci vyzvali eurokomisiu a Radu EÚ, aby nepodľahli tlaku, ktorý na nich Maďarsko vyvíja tým, že blokuje kľúčové rozhodnutia EÚ, ako je makrofinančná pomoc pre Ukrajinu či globálna dohoda o minimálnej sadzbe dane z príjmov právnických osôb.

Parlament zdôraznil, že koneční príjemcovia finančných prostriedkov EÚ by nemali byť zbavení podpory z dôvodu nedostatočnej spolupráce ich vlády, a vyzval eurokomisiu, aby našla spôsoby na prerozdelenie finančných prostriedkov EÚ prostredníctvom miestnych samospráv a mimovládnych organizácií.

Nakoniec EP vyzval exekutívu EÚ, aby voči Maďarsku prijala opatrenia aj v súvislosti s inými porušeniami právneho štátu, najmä tými, ktoré sa týkajú nezávislosti súdnictva.

Komisia 18. septembra navrhla zmraziť finančné prostriedky EÚ pre Maďarsko vo výške 7,5 miliardy eur, pričom poukázala na obavy, týkajúce sa korupcie a priebehu verejného obstarávania potom, ako v apríli spustila mechanizmus podmienenosti právneho štátu voči Maďarsku. Maďarsko po rokovaniach s eurokomisiou predložilo 17 nápravných opatrení, tie však podľa uznesenia EP nie sú dostatočné na riešenie existujúcich rizík. Rada EÚ musí do 19. decembra prijať rozhodnutie v tejto veci kvalifikovanou väčšinou.

(tasr)

24. novembra 2022 | 15:17

Minúta | 24. novembra 2022 | 15:17

Igor Beďač, bubeník z Queenmanie

Mal prísť o nohu, ale stal sa bubeníkom

Igor Beďač je bubeník v jednej z najlepších revivalových skupín, ktoré hrajú repertoár slávnej britskej rockovej kapely Queen. Pôvodne to však s jeho bubeníckou a muzikantskou kariérou vôbec sľubne nevyzeralo. O svojej ceste na európske pódiá porozpráva v našom ďalšom podcaste na terajsok.sk bubeník Igor Beďač.

https://vimeo.com/774388735

24. novembra 2022 | 15:00

Minúta | 24. novembra 2022 | 15:00

NDS: V diaľničnom tuneli Višňové je hotová reprofilácia

V diaľničnom tuneli Višňové je na celom úseku 7,5 kilometra (km) hotová takzvaná reprofilácia. Sekundárne ostenie, čiže finálny povrch tunela, je zabetónovaný na 460-tich klenbách z celkových 477. Informovala o tom hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Eva Žgravčáková.

Doplnila, že na úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s dĺžkou 13,5 kilometra je doteraz položených vyše 26-tisíc štvorcových metrov (m²) asfaltu, vybudovaných 2 568 metrov novej kanalizácie, zrealizovaných viac ako 180-tisíc kubických metrov (m³) výkopov a 71-tisíc m³ násypov na diaľničnom telese.

"Do tunela, mostov a múrov je zabudovaných viac ako 200-tisíc m³ betónu. Z celkovej dĺžky 4,7 km mostoviek na ôsmich mostoch je hotových už 3,3 km," uviedla hovorkyňa NDS.

Stavba zahŕňa 13,5 km dlhý úsek diaľnice vrátane ôsmich mostov (dva najdlhšie majú 947 metrov a 585 metrov) a 7,5 km dlhý tunel Višňové.

"Na západe sa napojí na úsek Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, na východe sa napojí na obchvat Vrútok a Martina. Po dokončení sa vytvorí kompletný obchvat Žiliny, ktorý zníži intenzitu dopravy v meste a zároveň ušetrí viac ako 20 minút cesty do Tatier. Okrem priamejšej trasy sa vodiči vyhnú aj častým dopravným komplikáciám na existujúcej ceste I/18 pod hradom Strečno," dodala Žgravčáková.

(tasr)

24. novembra 2022 | 14:55

Minúta | 24. novembra 2022 | 14:55

Heger požiadal predsedov vlád V4 o pomoc v zdravotníctve

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) požiadal predsedov vlád V4 o pomoc v zdravotníctve. Informoval o tom po štvrtkovom samite predsedov vlád V4 v Košiciach.

Premiéri susedných krajín mu podľa jeho slov deklarovali ochotu pomôcť v prípade, že by Slovensko potrebovalo od budúceho mesiaca lekárov do nemocníc. O konkrétnych číslach sa nerozprávali, premiéri majú podľa Hegera preveriť možnosti. V prípade hospitalizácií v nemocniciach na pohraničí vedia tiež poskytnúť svoje kapacity.

V roku 2011, keď lekári hrozbu hromadných výpovedí naplnili, prišli na Slovensko pomáhať českí vojenskí lekári. Senát Parlamentu ČR neskôr prijal uznesenie, podľa ktorého to bolo protiústavné. Vtedajšia vláda Petra Nečasa to odmietla.

Aktuálne hromadné výpovede podalo vyše 2 100 lekárov na znak nesúhlasu s aktuálnymi podmienkami v systéme. Pokiaľ sa nedohodnú s vládou, na konci mesiaca im vyprší výpovedná lehota. Šéf rezortu zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) informoval vo štvrtok o dohode s lekárskymi odborármi na siedmich bodoch memoranda. Nevyriešené stále zostávajú platy lekárov.

(tasr)

24. novembra 2022 | 14:36

Minúta | 24. novembra 2022 | 14:36

Europarlament schválil dohodu o neprijímaní pasov vydávaných Ruskom na okupovaných územiach

Európsky parlament (EP) vo štvrtok schválil rozhodnutie neakceptovať pasy a iné cestovné doklady vydávané Ruskou federáciou v nelegálne okupovaných regiónoch Ukrajiny a Gruzínska.

Parlament schválil dohodu s Radou EÚ (členské štáty) o neakceptovaní cestovných dokladov vydaných Ruskom na okupovaných ukrajinských územiach a v separatistických oblastiach Gruzínska. Takéto doklady by sa podľa tejto dohody nemali akceptovať na účely vydávania víz ani prekračovania vonkajších hraníc EÚ.

Za tento postoj sa kladne vyjadrilo 531 europoslancov, siedmi boli proti a 34 sa zdržali hlasovania.
Podľa schváleného návrhu by Európska komisia mala celú záležitosť konzultovať s členskými štátmi EÚ a vypracovať zoznam ruských cestovných dokladov, najmä pasov, ktoré by nemali byť prijímané. Osoby, ktoré utekajú pred konfliktom na Ukrajine, však stále budú môcť vstúpiť do krajín EÚ z humanitárnych dôvodov.

Rusko vydáva pasy obyvateľom Krymu od nezákonnej anexie polostrova v roku 2014 a v súčasnosti tak robí aj v iných okupovaných oblastiach Ukrajiny.

Podľa eurokomisie už takmer všetky členské štáty uviedli, že nebudú akceptovať ruské pasy vydané v Ruskom okupovaných oblastiach iných krajín. Cieľom návrhu, ktorý vo štvrtok schválil EP, je zaistiť v tejto záležitosti koordinovaný a konzistentný prístup na celoeurópskej úrovni.

(tasr)

24. novembra 2022 | 14:10

Minúta | 24. novembra 2022 | 14:10

Europarlament odobril pre Ukrajinu pôžičku 18 miliárd eur

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) schválili vo štvrtok Ukrajine pôžičku 18 miliárd eur ako reakciu na ruskú agresiu.

Podľa tlačovej správy europarlamentu suma 18 miliárd eur pokryje v roku 2023 približne polovicu z odhadovaných nákladov Ukrajiny, ktoré mesačne činia tri až štyri miliardy eur. Peniaze sa podľa návrhu Európskej komisie použijú na podporu základných verejných služieb – na prevádzkovanie nemocníc a škôl, na poskytovanie bývania pre premiestnených ľudí, na makroekonomickú stabilitu a na obnovu kritickej infraštruktúry, ktorú zničili ruské vojnové aktivity.

Za uvedené nariadenie zahlasovalo 507 poslancov, 38 bolo proti a 26 sa zdržalo hlasovania.
Úver, ktorý EÚ získa z finančných trhov, bude vyplatený v štvrťročných splátkach s kontinuitou a predvídateľnosťou, ktorá je nevyhnutná na udržanie fungovania Ukrajiny počas vojny.

Predsedníčka EP Roberta Metsolová vyhlásila, že Ukrajina bojuje za európske hodnoty, pričom Európsky parlament a Európska únia preukázali s ňou solidaritu v humanitárnej, vojenskej a finančnej oblasti. Dôkazom toho je aj balík podpory vo výške 18 miliárd eur na prežitie vojny a na obnovu kritickej infraštruktúry.

Za dôležité Metsolová považuje, že EÚ Ukrajine udelila štatút kandidátskej krajiny, a ocenila, že EP v stredu spustil európsku kampaň "Generátory nádeje pre Ukrajinu", aby Ukrajinci zvládli nadchádzajúcu zimu.

Poskytnutý úver je pre Ukrajinu podmienený. Vyžaduje si reformy s cieľom posilniť inštitúcie krajiny a pripraviť ju tak na rekonštrukciu, ako aj na jej cestu k členstvu v EÚ. Plnenie podmienok zhodnotí eurokomisia pred vyplatením každej splátky, pričom podmienky zahŕňajú opatrenia na boj proti korupcii, reformu súdnictva, dodržiavanie zásad právneho štátu, dobrú správu vecí verejných a modernizáciu inštitúcií.

Od začiatku vojny poskytla EÚ a jej členské štáty na podporu Ukrajiny už 19,7 miliardy eur, pričom veľkú časť z tejto sumy tvorí makrofinančná pomoc, ktorú EP schválil v septembri a júli. Najnovší úver musí byť teraz schválený jednomyseľne v Rade EÚ 6. decembra – prv než eurokomisia osloví finančné trhy. Sľúbenú podporu vyplatí Komisia začiatkom roka 2023.

(tasr)