Preskočiť na obsah
Minúta  |  

ECB bude pokračovať sprísňovaní menovej politiky v rámci boja proti inflácii

Predstavitelia Európskej centrálnej banky (ECB) sa zhodli na tom, že by mala pokračovať v normalizácii a sprísňovaní menovej politiky s cieľom bojovať proti vysokej inflácii, a to aj v prípade plytkej recesie. Ukázala to vo štvrtok zápisnica z októbrového zasadnutia ECB.

Podľa predstaviteľov ECB výhľad inflácie sa naďalej zhoršuje, pričom tempo jej rastu je príliš vysoké a opakovane prekračuje cieľ banky na úrovni 2 %. Stúpa tak riziko, že by sa vysoká miera inflácie mohla zakoreniť, takže úrokové sadzby budú musieť ďalej rásť, ukázala zápisnica zo stretnutia 26. až 27. októbra.

ECB na stretnutí zvýšila úrokové sadzby o 75 bázických bodov, aby zabrzdila infláciu. Kľúčová sadzba na hlavné refinančné operácie tak vzrástla na dve percentá, sadzba na jednodňové refinančné operácie na 2,25 percenta a depozitná sadzba na 1,50 percenta. Celkovo banka od júla zvýšila úroky o 200 bázických bodov, čo je najrýchlejšie sprísnenie politiky v jej histórii.

Zvýšenie sadzieb o 75 bázických bodov podporila veľká väčšina členov menového výboru, hoci "niekoľkí" chceli menší nárast, o 50 bodov.

A zatiaľ čo ECB sľúbila ďalšie zvýšenie sadzieb, trhy očakávajú na budúcom zasadnutí 15. decembra ich miernejší nárast, o 50 bázických bodov, keďže rad politikov naznačil, že by bolo vhodné spomalenie.
Možným kompromisom môže byť menšie zvýšenie sadzieb spojené so skorším začiatkom redukcie portfólia dlhopisov nakúpených v rámci programu ECB v hodnote 3,3 bilióna eur v procese známom ako kvantitatívne sprísňovanie.

No aj keď ECB spomalí tempo zvyšovania úrokov, trhy predpovedajú, že úroková sadzba z vkladov sa v budúcom roku zdvojnásobí na tri percentá, keďže potrvá roky, kým inflácia, ktorá v októbri dosiahla 10,6 percent, klesne späť na 2-percentný cieľ ECB, možno až v roku 2025.

(tasr)

Minúta  |  

Europarlament trvá na tom, že EÚ musí zmraziť finančné prostriedky pre Maďarsko

Európsky parlament (EP) vo štvrtok prijatom uznesení upozornil, že 17 nápravných opatrení, o ktorých rokovala Európska komisia a Maďarsko, nie sú dostatočné na riešenie systémového rizika pre finančné záujmy EÚ v Maďarsku a to ani vtedy, ak sa v plnej miere implementujú.

Za uznesenie, týkajúce sa prideľovania eurofondov Maďarsku, zahlasovalo 416 poslancov, 124 bolo proti a 33 sa zdržalo hlasovania.

Poslanci v ňom vyzvali členské štáty EÚ, aby prijali navrhované opatrenia v rámci nariadenia o podmienenosti "s cieľom chrániť rozpočet EÚ pred porušovaním zásad právneho štátu v Maďarsku", a aby ich zrušili až potom, ako maďarské nápravné opatrenia budú mať udržateľný účinok.

Pokiaľ ide o plán obnovy a odolnosti Maďarska, europoslanci vyjadrili poľutovanie nad tým, že z dôvodu vládnych opatrení sa finančné prostriedky na obnovu stále nedostali k maďarským občanom. Podľa EP pretrváva riziko zneužitia týchto finančných prostriedkov a eurokomisia by nemala schváliť maďarský plán obnovy a odolnosti, kým Budapešť v plnej miere nesplní všetky odporúčania v oblasti právneho štátu a všetky príslušné rozsudky Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva.

Poslanci vyzvali eurokomisiu a Radu EÚ, aby nepodľahli tlaku, ktorý na nich Maďarsko vyvíja tým, že blokuje kľúčové rozhodnutia EÚ, ako je makrofinančná pomoc pre Ukrajinu či globálna dohoda o minimálnej sadzbe dane z príjmov právnických osôb.

Parlament zdôraznil, že koneční príjemcovia finančných prostriedkov EÚ by nemali byť zbavení podpory z dôvodu nedostatočnej spolupráce ich vlády, a vyzval eurokomisiu, aby našla spôsoby na prerozdelenie finančných prostriedkov EÚ prostredníctvom miestnych samospráv a mimovládnych organizácií.

Nakoniec EP vyzval exekutívu EÚ, aby voči Maďarsku prijala opatrenia aj v súvislosti s inými porušeniami právneho štátu, najmä tými, ktoré sa týkajú nezávislosti súdnictva.

Komisia 18. septembra navrhla zmraziť finančné prostriedky EÚ pre Maďarsko vo výške 7,5 miliardy eur, pričom poukázala na obavy, týkajúce sa korupcie a priebehu verejného obstarávania potom, ako v apríli spustila mechanizmus podmienenosti právneho štátu voči Maďarsku. Maďarsko po rokovaniach s eurokomisiou predložilo 17 nápravných opatrení, tie však podľa uznesenia EP nie sú dostatočné na riešenie existujúcich rizík. Rada EÚ musí do 19. decembra prijať rozhodnutie v tejto veci kvalifikovanou väčšinou.

(tasr)

Minúta  |  

Igor Beďač, bubeník z Queenmanie

Mal prísť o nohu, ale stal sa bubeníkom

  Igor Beďač je bubeník v jednej z najlepších revivalových skupín, ktoré hrajú repertoár slávnej britskej rockovej kapely Queen. Pôvodne to však s jeho bubeníckou a muzikantskou kariérou vôbec sľubne nevyzeralo. O svojej ceste na európske pódiá porozpráva v našom ďalšom podcaste na terajsok.sk bubeník Igor Beďač.

https://vimeo.com/774388735
Minúta  |  

NDS: V diaľničnom tuneli Višňové je hotová reprofilácia

V diaľničnom tuneli Višňové je na celom úseku 7,5 kilometra (km) hotová takzvaná reprofilácia. Sekundárne ostenie, čiže finálny povrch tunela, je zabetónovaný na 460-tich klenbách z celkových 477. Informovala o tom hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Eva Žgravčáková.

Doplnila, že na úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s dĺžkou 13,5 kilometra je doteraz položených vyše 26-tisíc štvorcových metrov (m2) asfaltu, vybudovaných 2 568 metrov novej kanalizácie, zrealizovaných viac ako 180-tisíc kubických metrov (m3) výkopov a 71-tisíc m3 násypov na diaľničnom telese.

"Do tunela, mostov a múrov je zabudovaných viac ako 200-tisíc m3 betónu. Z celkovej dĺžky 4,7 km mostoviek na ôsmich mostoch je hotových už 3,3 km," uviedla hovorkyňa NDS.

Stavba zahŕňa 13,5 km dlhý úsek diaľnice vrátane ôsmich mostov (dva najdlhšie majú 947 metrov a 585 metrov) a 7,5 km dlhý tunel Višňové.

"Na západe sa napojí na úsek Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, na východe sa napojí na obchvat Vrútok a Martina. Po dokončení sa vytvorí kompletný obchvat Žiliny, ktorý zníži intenzitu dopravy v meste a zároveň ušetrí viac ako 20 minút cesty do Tatier. Okrem priamejšej trasy sa vodiči vyhnú aj častým dopravným komplikáciám na existujúcej ceste I/18 pod hradom Strečno," dodala Žgravčáková.

(tasr)

Minúta  |  

Heger požiadal predsedov vlád V4 o pomoc v zdravotníctve

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) požiadal predsedov vlád V4 o pomoc v zdravotníctve. Informoval o tom po štvrtkovom samite predsedov vlád V4 v Košiciach.

Premiéri susedných krajín mu podľa jeho slov deklarovali ochotu pomôcť v prípade, že by Slovensko potrebovalo od budúceho mesiaca lekárov do nemocníc. O konkrétnych číslach sa nerozprávali, premiéri majú podľa Hegera preveriť možnosti. V prípade hospitalizácií v nemocniciach na pohraničí vedia tiež poskytnúť svoje kapacity.

V roku 2011, keď lekári hrozbu hromadných výpovedí naplnili, prišli na Slovensko pomáhať českí vojenskí lekári. Senát Parlamentu ČR neskôr prijal uznesenie, podľa ktorého to bolo protiústavné. Vtedajšia vláda Petra Nečasa to odmietla.

Aktuálne hromadné výpovede podalo vyše 2 100 lekárov na znak nesúhlasu s aktuálnymi podmienkami v systéme. Pokiaľ sa nedohodnú s vládou, na konci mesiaca im vyprší výpovedná lehota. Šéf rezortu zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) informoval vo štvrtok o dohode s lekárskymi odborármi na siedmich bodoch memoranda. Nevyriešené stále zostávajú platy lekárov.

(tasr)

Minúta  |  

Europarlament schválil dohodu o neprijímaní pasov vydávaných Ruskom na okupovaných územiach

Európsky parlament (EP) vo štvrtok schválil rozhodnutie neakceptovať pasy a iné cestovné doklady vydávané Ruskou federáciou v nelegálne okupovaných regiónoch Ukrajiny a Gruzínska.

Parlament schválil dohodu s Radou EÚ (členské štáty) o neakceptovaní cestovných dokladov vydaných Ruskom na okupovaných ukrajinských územiach a v separatistických oblastiach Gruzínska. Takéto doklady by sa podľa tejto dohody nemali akceptovať na účely vydávania víz ani prekračovania vonkajších hraníc EÚ.

Za tento postoj sa kladne vyjadrilo 531 europoslancov, siedmi boli proti a 34 sa zdržali hlasovania.
Podľa schváleného návrhu by Európska komisia mala celú záležitosť konzultovať s členskými štátmi EÚ a vypracovať zoznam ruských cestovných dokladov, najmä pasov, ktoré by nemali byť prijímané. Osoby, ktoré utekajú pred konfliktom na Ukrajine, však stále budú môcť vstúpiť do krajín EÚ z humanitárnych dôvodov.

Rusko vydáva pasy obyvateľom Krymu od nezákonnej anexie polostrova v roku 2014 a v súčasnosti tak robí aj v iných okupovaných oblastiach Ukrajiny.

Podľa eurokomisie už takmer všetky členské štáty uviedli, že nebudú akceptovať ruské pasy vydané v Ruskom okupovaných oblastiach iných krajín. Cieľom návrhu, ktorý vo štvrtok schválil EP, je zaistiť v tejto záležitosti koordinovaný a konzistentný prístup na celoeurópskej úrovni.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.