Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nesmieme v oblasti vesmírneho výskumu a vývoja technológií zaostať, apeluje minister Horecký

Členstvo Slovenska v Európskej vesmírnej agentúre (ESA) je veľmi dôležité. V oblasti vesmírneho výskumu a vývoja vesmírnych technológií nesmieme zaostať. Poznamenal to minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Ján Horecký po tom, čo sa zúčastnil v Paríži (22. - 23. 11.) na zasadnutí Rady ESA.

Slovenská republika je od 13. októbra pridruženým členom ESA a podieľa sa tak na kľúčových udalostiach v rozhodovaní agentúry. Cieľom ministerskej Rady ESA bolo určenie ďalšieho smerovania agentúry a schválenie finančných prostriedkov na realizujúce sa a budúce programy a misie ESA v rámci trojročného rozpočtového obdobia agentúry v rokoch 2023 až 2025.

Podľa Horeckého je členstvo SR v ESA dôležité. "Je to segment s najväčšou perspektívou a najvyššou pridanou hodnotou. Susedné krajiny už majú skúsenosti a evidenciu o tom, aký pozitívny vplyv má vesmírny sektor na ich hospodárstvo vďaka zapojeniu technologických firiem, generovaniu inovatívnych startupov a prepojeniu výskumníkov s biznisom. Keby sme túto oblasť zanedbali, tak by naozaj hrozilo, že zostaneme na úrovni montážnej haly," uviedol Horecký.

Okrem schválenia programov a rozpočtu agentúry sa počas zasadnutia prijalo napríklad aj uznesenie ESA k akcelerácii využívania vesmíru v Európe s úmyslom využiť príležitosti, ktoré vesmírny sektor a technológie, dáta a služby ponúkajú a podporiť komercializáciu vesmírnych aktivít. "Vesmírny sektor nie je len o teórii a výskume, bez vesmírnych technológií si každodenný život už nevieme predstaviť.

Jednoducho komunikačné satelity, satelitná navigácia a diaľkový prieskum Zeme sú nevyhnutnou súčasťou dnešného fungovania na Zemi, napríklad v poľnohospodárstve, doprave, bankovníctve, ako aj pri riešení krízových situácií" vyzdvihol šéf rezortu školstva.

Členské štáty si zároveň mohli vybrať oblasti, ktorým sa budú v najbližších rokoch venovať. Slovenská republika sa prihlásila k účasti na týchto voliteľných programoch ESA: program pozorovania Zeme, program všeobecnej technickej podpory, program pre vesmírnu bezpečnosť a program komercializácie s úmyslom založenia ESA Business Incubation Centre na Slovensku.

Minimálny ročný finančný príspevok SR do ESA od roku 2023 bude 4,5 milióna eur. "Už aj v minulosti sa 80 percent z príspevku vrátilo späť do SR formou rôznych kontraktov pre výlučne slovenské subjekty. Zhruba 40 firiem je dnes na Slovensku zapojených do vesmírneho programu a dúfam, že toto číslo bude narastať," vysvetlil Horecký. Ako dodal, zo skúseností plnohodnotných členských štátov vidieť, že v krajinách s vyspelým vesmírnym priemyslom môže byť návratnosť týchto investícií až päťnásobná.
Oblasť vesmírnych aktivít na Slovensku zastrešuje Slovenská vesmírna kancelária.

(tasr)

Minúta  |  

Baerbocková: Šéfovia diplomacií G7 budú diskutovať o ďalšej pomoci pre Ukrajinu

Ministri zahraničných vecí krajín skupiny G7 budú počas zasadnutia v Bukurešti diskutovať o ďalšej pomoci pre Ukrajinu pri zabezpečovaní dodávok energií. Vo štvrtok to uviedla šéfka nemeckého rezortu diplomacie Annalena Baerbocková, informuje správa agentúry Reuters.

"Ruské útoky na civilnú infraštruktúru sú neznesiteľným, neľudským zločinom. (Ruský prezident Vladimir) Putin môže svojimi raketami uvrhnúť obyvateľov Ukrajiny do chladu a temnoty. Nikdy však nezlomí ich vôľu po slobode a našu podporu," napísala Baerbocková na Twitteri.

Zasadnutie šéfov diplomacií krajín skupiny G7 sa v rumunskej metropole uskutoční 29. a 30. novembra.
Ministri zahraničných vecí siedmich najvyspelejších krajín sveta sa začiatkom novembra na schôdzke v nemeckom meste Münster dohodli na vytvorení mechanizmu na koordináciu pomoci Ukrajine pri oprave, obnove a obrane jej kritickej energetickej a vodnej infraštruktúry.

Ruská armáda začala začiatkom októbra sústredene útočiť na kritickú infraštruktúru a zdroje výroby a prenosu elektrickej energie na Ukrajine. Zatiaľ posledný raketový útok v stredu spôsobil po celej Ukrajine výpadky dodávok elektriny a vody. Dôsledky hlásili aj v susednom Moldavsku.

(tasr)

Minúta  |  

Hirman: Štáty EÚ odmietli korekčný mechanizmus tlmiaci energetickú krízu

Ministri členských krajín EÚ zodpovedných za energetiku sa vo štvrtok na mimoriadnom zasadnutí v Bruseli nedohodli na balíku, ktorý má zmierniť dopady energetickej krízy. Dôvodom je nespokojnosť s korekčným mechanizmom na ochranu podnikov a domácností v EÚ pred vysokými cenami plynu, uviedol podľa TASR minister hospodárstva SR Karel Hirman. Ministri sa v tejto veci opäť stretnú 13. decembra v Bruseli.

Hirman pripomenul, že ministri sa dohodli na odsúhlasení zjednodušenia povoľovacích procesov pre obnoviteľné zdroje energie, spoločných nákupov plynu a na princípe solidarity pri zaistení dodávok plynu, čo podporuje aj Slovensko.

"Ale väčšina členských krajín, vrátane Slovenska, prijali politickú pozíciu, že celý ten balík bude definitívne schválený spolu s návrhom na korekciu cien plynu, čiže po zavedení dynamického dočasného cenového koridoru, o ktorom sa rokuje už dosť dlho a zatiaľ bez výsledkov," opísal situáciu.

Rada ministrov sa zaoberala utorňajším návrhom Európskej komisie (EK) vytvoriť mechanizmus korekcie trhu na ochranu podnikov a domácností v EÚ pred nadmerne vysokými cenami plynu. Hirman spresnil, že tento návrh bol veľkou časťou ministrov kritizovaný ako nevyhovujúci a preto nebola možná dohoda v tomto bode.

Záver je taký, že ministri sa stretnú na ďalšom mimoriadnom zasadnutí v Bruseli 13. decembra. Dovtedy budú prebiehať rokovania na expertnej úrovni, aby sa zrodila dohoda prijateľná pre väčšinu štátov EÚ. Následne by túto dohodu mali odobriť šéfovia vlád a štátov na samite EÚ (15.-16.12.).

Podľa zdrojov TASR je tlak, aby eurokomisia pozmenila svoj pôvodný návrh a upravila ceny derivátov TTF a skrátila termíny, počas ktorých sú tieto ceny sledované.

Hirman upozornil, že návrh predložený EK nerešpektoval závery októbrového samitu EÚ na zavedenie dynamického cenového koridoru. "Návrh eurokomisie je celkom iný. Hovorí o nejakej maximálnej cene na plyn, ktorá sa zavedie v prípade nejakých cenových disproporcií na trhu," vysvetlil minister. A dodal, že ako podotkli niektorí jeho rezortní kolegovia, navrhnutý korekčný mechanizmus cien by nefungoval ani v auguste tohto roku, keď ceny energií dosahovali historické výšky.

Podľa jeho slov sa proti tomuto mechanizmu postavila nielen skupina 15 krajín eurobloku, ktoré volajú po zastropovaní veľkoobchodných cien plynu, ale napríklad aj Nemecko zmenilo svoju pozíciu.

"Aj Nemecko sa pridalo k názoru, že túto situáciu treba preskúmať, rokovať o nej na ďalšej mimoriadnej Rade EÚ pre energetiku," povedal. A dodal, že zatiaľ pozícia členských krajín, a teda aj Slovenska je taká, že treba schvaľovať balík všetkých opatrení ako jeden celok, čiže už aj s dohodou o fungovaní korekčného mechanizmu.

S odkazom na princíp solidarity minister uviedol, že je kľúčová a potrebná na zaistenie zazmluvnených dodávok energií. Pre Slovensko sú to dodávky skvapalneného plynu z terminálov v iných štátoch a naša krajina zas vďaka naplneným zásobníkom dokáže pomôcť iným krajinám, ktoré sa dočasne ocitnú v núdzi. "Solidarita znamená poskytnúť si vzájomnú pomoc v prípade potreby a vzájomného rešpektovania si tokov energií," odkázal Hirman.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarsko podporuje vstup Fínska a Švédska do NATO

Maďarsko podporuje vstup Fínska a Švédska do NATO. Po štvrtkovom samite predsedov vlád krajín Vyšehradskej skupiny (V4) v Košiciach to uviedol maďarský premiér Viktor Orbán.

"Vláda sa už rozhodla, informovali sme o tom už aj Švédsko a Fínsko. Neprišli ani o jednu sekundu členstva v NATO. Maďarsko určite poskytne potrebnú pomoc na ich pričlenenie sa k NATO," povedal Orbán.

Predseda poľskej vlády Mateusz Morawiecki ešte pred samitom avizoval, že Poľsko spolu s Českom a Slovenskom na ňom požiada Maďarsko, aby vstup uvedených dvoch krajín do Severoatlantickej aliancie urýchlene ratifikovalo.

"Dostali sme prísľub, že by k tomu malo dôjsť na prvom zasadnutí parlamentu počas nadchádzajúceho roka, k ratifikácii tak dôjde zhruba o mesiac a niečo," povedal na spoločnej tlačovej konferencii.

To, že všetky krajiny V4 podporujú vstup Fínska a Švédska do NATO, potvrdil aj slovenský premiér Eduard Heger (OĽaNO) i český premiér Petr Fiala.

(tasr)

Minúta  |  

ECB bude pokračovať sprísňovaní menovej politiky v rámci boja proti inflácii

Predstavitelia Európskej centrálnej banky (ECB) sa zhodli na tom, že by mala pokračovať v normalizácii a sprísňovaní menovej politiky s cieľom bojovať proti vysokej inflácii, a to aj v prípade plytkej recesie. Ukázala to vo štvrtok zápisnica z októbrového zasadnutia ECB.

Podľa predstaviteľov ECB výhľad inflácie sa naďalej zhoršuje, pričom tempo jej rastu je príliš vysoké a opakovane prekračuje cieľ banky na úrovni 2 %. Stúpa tak riziko, že by sa vysoká miera inflácie mohla zakoreniť, takže úrokové sadzby budú musieť ďalej rásť, ukázala zápisnica zo stretnutia 26. až 27. októbra.

ECB na stretnutí zvýšila úrokové sadzby o 75 bázických bodov, aby zabrzdila infláciu. Kľúčová sadzba na hlavné refinančné operácie tak vzrástla na dve percentá, sadzba na jednodňové refinančné operácie na 2,25 percenta a depozitná sadzba na 1,50 percenta. Celkovo banka od júla zvýšila úroky o 200 bázických bodov, čo je najrýchlejšie sprísnenie politiky v jej histórii.

Zvýšenie sadzieb o 75 bázických bodov podporila veľká väčšina členov menového výboru, hoci "niekoľkí" chceli menší nárast, o 50 bodov.

A zatiaľ čo ECB sľúbila ďalšie zvýšenie sadzieb, trhy očakávajú na budúcom zasadnutí 15. decembra ich miernejší nárast, o 50 bázických bodov, keďže rad politikov naznačil, že by bolo vhodné spomalenie.
Možným kompromisom môže byť menšie zvýšenie sadzieb spojené so skorším začiatkom redukcie portfólia dlhopisov nakúpených v rámci programu ECB v hodnote 3,3 bilióna eur v procese známom ako kvantitatívne sprísňovanie.

No aj keď ECB spomalí tempo zvyšovania úrokov, trhy predpovedajú, že úroková sadzba z vkladov sa v budúcom roku zdvojnásobí na tri percentá, keďže potrvá roky, kým inflácia, ktorá v októbri dosiahla 10,6 percent, klesne späť na 2-percentný cieľ ECB, možno až v roku 2025.

(tasr)

Minúta  |  

Europarlament trvá na tom, že EÚ musí zmraziť finančné prostriedky pre Maďarsko

Európsky parlament (EP) vo štvrtok prijatom uznesení upozornil, že 17 nápravných opatrení, o ktorých rokovala Európska komisia a Maďarsko, nie sú dostatočné na riešenie systémového rizika pre finančné záujmy EÚ v Maďarsku a to ani vtedy, ak sa v plnej miere implementujú.

Za uznesenie, týkajúce sa prideľovania eurofondov Maďarsku, zahlasovalo 416 poslancov, 124 bolo proti a 33 sa zdržalo hlasovania.

Poslanci v ňom vyzvali členské štáty EÚ, aby prijali navrhované opatrenia v rámci nariadenia o podmienenosti "s cieľom chrániť rozpočet EÚ pred porušovaním zásad právneho štátu v Maďarsku", a aby ich zrušili až potom, ako maďarské nápravné opatrenia budú mať udržateľný účinok.

Pokiaľ ide o plán obnovy a odolnosti Maďarska, europoslanci vyjadrili poľutovanie nad tým, že z dôvodu vládnych opatrení sa finančné prostriedky na obnovu stále nedostali k maďarským občanom. Podľa EP pretrváva riziko zneužitia týchto finančných prostriedkov a eurokomisia by nemala schváliť maďarský plán obnovy a odolnosti, kým Budapešť v plnej miere nesplní všetky odporúčania v oblasti právneho štátu a všetky príslušné rozsudky Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva.

Poslanci vyzvali eurokomisiu a Radu EÚ, aby nepodľahli tlaku, ktorý na nich Maďarsko vyvíja tým, že blokuje kľúčové rozhodnutia EÚ, ako je makrofinančná pomoc pre Ukrajinu či globálna dohoda o minimálnej sadzbe dane z príjmov právnických osôb.

Parlament zdôraznil, že koneční príjemcovia finančných prostriedkov EÚ by nemali byť zbavení podpory z dôvodu nedostatočnej spolupráce ich vlády, a vyzval eurokomisiu, aby našla spôsoby na prerozdelenie finančných prostriedkov EÚ prostredníctvom miestnych samospráv a mimovládnych organizácií.

Nakoniec EP vyzval exekutívu EÚ, aby voči Maďarsku prijala opatrenia aj v súvislosti s inými porušeniami právneho štátu, najmä tými, ktoré sa týkajú nezávislosti súdnictva.

Komisia 18. septembra navrhla zmraziť finančné prostriedky EÚ pre Maďarsko vo výške 7,5 miliardy eur, pričom poukázala na obavy, týkajúce sa korupcie a priebehu verejného obstarávania potom, ako v apríli spustila mechanizmus podmienenosti právneho štátu voči Maďarsku. Maďarsko po rokovaniach s eurokomisiou predložilo 17 nápravných opatrení, tie však podľa uznesenia EP nie sú dostatočné na riešenie existujúcich rizík. Rada EÚ musí do 19. decembra prijať rozhodnutie v tejto veci kvalifikovanou väčšinou.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.