Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Boris Johnson sa stal čestným občanom Kyjeva, Kličko mu poďakoval za podporu

Bývalému britskému premiérovi Borisovi Johnsonovi udelili titul čestný občan ukrajinského hlavného mesta Kyjev. Vo štvrtok o tom informoval portál britskej televízie Sky News. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko pri oznamovaní tejto správy povedal, že Boris Johsnon je "veľký priateľ Ukrajiny".

"Johnson urobil a som si istý, že bude ďalej robiť všetko, čo je v jeho silách, aby zaistil, že Británia a svetoví lídri budú Ukrajine poskytovať potrebnú pomoc. Vďaka za podporu! My v Kyjeve znova naňho čakáme, aby sme mu odovzdali toto čestné ocenenie!" vyhlásil Kličko.

Johnson ako britský premiér bol jedným z prvých svetových lídrov, ktorí navštívili Kyjev po spustení ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára. Do ukrajinskej metropoly prišiel koncom apríla. Hoci neskôr musel odstúpiť z úradu premiéra, v prejavovaní podpory Ukrajine pokračoval.

Na začiatku tohto týždňa mal Johnson sporné vyjadrenia o ostatných európskych lídroch, ktorí mali podľa neho rozdielne a nejednotné reakcie na začiatok ruskej invázie. V interview pre televíziu CNN vyhlásil, že Nemecko chcelo, aby sa vojna rýchlo ukončila a Ukrajina sa vzdala - čo Berlín poprel, a že Francúzsko vojnu úplne "odmietalo".

(tasr, min)

Minúta  |  

V ruskom Krymsku sa strieľalo, medzi štyrmi obeťami skončil aj strelec

Štyria ľudia zahynuli pri streľbe v nákupnej štvrti v juhoruskom meste Krymsk. Vo štvrtok o tom informovala ruská štátna tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na miestne policajné orgány. Správu prevzala agentúra Reuters. TASS uviedla, že medzi štyrmi mŕtvymi je aj strelec. Na miesto činu bola vyslaná miestna prokuratúra, aby otvorila vyšetrovanie prípadu.

Zábery šíriace sa na sociálnych sieťach zachytávali muža, ako kráča po ulici a strieľa. Na konci videa strieľa z tesnej blízkosti na niekoho, kto leží na zemi. Agentúra Reuters nemala možnosť overiť pravosť záberov. Krymsk je malé mesto v Krasnodarskom kraji na juhu Ruska, blízko Krymského polostrova.

(tasr, min)

Minúta  |  

Nesmieme v oblasti vesmírneho výskumu a vývoja technológií zaostať, apeluje minister Horecký

Členstvo Slovenska v Európskej vesmírnej agentúre (ESA) je veľmi dôležité. V oblasti vesmírneho výskumu a vývoja vesmírnych technológií nesmieme zaostať. Poznamenal to minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Ján Horecký po tom, čo sa zúčastnil v Paríži (22. - 23. 11.) na zasadnutí Rady ESA.

Slovenská republika je od 13. októbra pridruženým členom ESA a podieľa sa tak na kľúčových udalostiach v rozhodovaní agentúry. Cieľom ministerskej Rady ESA bolo určenie ďalšieho smerovania agentúry a schválenie finančných prostriedkov na realizujúce sa a budúce programy a misie ESA v rámci trojročného rozpočtového obdobia agentúry v rokoch 2023 až 2025.

Podľa Horeckého je členstvo SR v ESA dôležité. "Je to segment s najväčšou perspektívou a najvyššou pridanou hodnotou. Susedné krajiny už majú skúsenosti a evidenciu o tom, aký pozitívny vplyv má vesmírny sektor na ich hospodárstvo vďaka zapojeniu technologických firiem, generovaniu inovatívnych startupov a prepojeniu výskumníkov s biznisom. Keby sme túto oblasť zanedbali, tak by naozaj hrozilo, že zostaneme na úrovni montážnej haly," uviedol Horecký.

Okrem schválenia programov a rozpočtu agentúry sa počas zasadnutia prijalo napríklad aj uznesenie ESA k akcelerácii využívania vesmíru v Európe s úmyslom využiť príležitosti, ktoré vesmírny sektor a technológie, dáta a služby ponúkajú a podporiť komercializáciu vesmírnych aktivít. "Vesmírny sektor nie je len o teórii a výskume, bez vesmírnych technológií si každodenný život už nevieme predstaviť.

Jednoducho komunikačné satelity, satelitná navigácia a diaľkový prieskum Zeme sú nevyhnutnou súčasťou dnešného fungovania na Zemi, napríklad v poľnohospodárstve, doprave, bankovníctve, ako aj pri riešení krízových situácií" vyzdvihol šéf rezortu školstva.

Členské štáty si zároveň mohli vybrať oblasti, ktorým sa budú v najbližších rokoch venovať. Slovenská republika sa prihlásila k účasti na týchto voliteľných programoch ESA: program pozorovania Zeme, program všeobecnej technickej podpory, program pre vesmírnu bezpečnosť a program komercializácie s úmyslom založenia ESA Business Incubation Centre na Slovensku.

Minimálny ročný finančný príspevok SR do ESA od roku 2023 bude 4,5 milióna eur. "Už aj v minulosti sa 80 percent z príspevku vrátilo späť do SR formou rôznych kontraktov pre výlučne slovenské subjekty. Zhruba 40 firiem je dnes na Slovensku zapojených do vesmírneho programu a dúfam, že toto číslo bude narastať," vysvetlil Horecký. Ako dodal, zo skúseností plnohodnotných členských štátov vidieť, že v krajinách s vyspelým vesmírnym priemyslom môže byť návratnosť týchto investícií až päťnásobná.
Oblasť vesmírnych aktivít na Slovensku zastrešuje Slovenská vesmírna kancelária.

(tasr)

Minúta  |  

Baerbocková: Šéfovia diplomacií G7 budú diskutovať o ďalšej pomoci pre Ukrajinu

Ministri zahraničných vecí krajín skupiny G7 budú počas zasadnutia v Bukurešti diskutovať o ďalšej pomoci pre Ukrajinu pri zabezpečovaní dodávok energií. Vo štvrtok to uviedla šéfka nemeckého rezortu diplomacie Annalena Baerbocková, informuje správa agentúry Reuters.

"Ruské útoky na civilnú infraštruktúru sú neznesiteľným, neľudským zločinom. (Ruský prezident Vladimir) Putin môže svojimi raketami uvrhnúť obyvateľov Ukrajiny do chladu a temnoty. Nikdy však nezlomí ich vôľu po slobode a našu podporu," napísala Baerbocková na Twitteri.

Zasadnutie šéfov diplomacií krajín skupiny G7 sa v rumunskej metropole uskutoční 29. a 30. novembra.
Ministri zahraničných vecí siedmich najvyspelejších krajín sveta sa začiatkom novembra na schôdzke v nemeckom meste Münster dohodli na vytvorení mechanizmu na koordináciu pomoci Ukrajine pri oprave, obnove a obrane jej kritickej energetickej a vodnej infraštruktúry.

Ruská armáda začala začiatkom októbra sústredene útočiť na kritickú infraštruktúru a zdroje výroby a prenosu elektrickej energie na Ukrajine. Zatiaľ posledný raketový útok v stredu spôsobil po celej Ukrajine výpadky dodávok elektriny a vody. Dôsledky hlásili aj v susednom Moldavsku.

(tasr)

Minúta  |  

Hirman: Štáty EÚ odmietli korekčný mechanizmus tlmiaci energetickú krízu

Ministri členských krajín EÚ zodpovedných za energetiku sa vo štvrtok na mimoriadnom zasadnutí v Bruseli nedohodli na balíku, ktorý má zmierniť dopady energetickej krízy. Dôvodom je nespokojnosť s korekčným mechanizmom na ochranu podnikov a domácností v EÚ pred vysokými cenami plynu, uviedol podľa TASR minister hospodárstva SR Karel Hirman. Ministri sa v tejto veci opäť stretnú 13. decembra v Bruseli.

Hirman pripomenul, že ministri sa dohodli na odsúhlasení zjednodušenia povoľovacích procesov pre obnoviteľné zdroje energie, spoločných nákupov plynu a na princípe solidarity pri zaistení dodávok plynu, čo podporuje aj Slovensko.

"Ale väčšina členských krajín, vrátane Slovenska, prijali politickú pozíciu, že celý ten balík bude definitívne schválený spolu s návrhom na korekciu cien plynu, čiže po zavedení dynamického dočasného cenového koridoru, o ktorom sa rokuje už dosť dlho a zatiaľ bez výsledkov," opísal situáciu.

Rada ministrov sa zaoberala utorňajším návrhom Európskej komisie (EK) vytvoriť mechanizmus korekcie trhu na ochranu podnikov a domácností v EÚ pred nadmerne vysokými cenami plynu. Hirman spresnil, že tento návrh bol veľkou časťou ministrov kritizovaný ako nevyhovujúci a preto nebola možná dohoda v tomto bode.

Záver je taký, že ministri sa stretnú na ďalšom mimoriadnom zasadnutí v Bruseli 13. decembra. Dovtedy budú prebiehať rokovania na expertnej úrovni, aby sa zrodila dohoda prijateľná pre väčšinu štátov EÚ. Následne by túto dohodu mali odobriť šéfovia vlád a štátov na samite EÚ (15.-16.12.).

Podľa zdrojov TASR je tlak, aby eurokomisia pozmenila svoj pôvodný návrh a upravila ceny derivátov TTF a skrátila termíny, počas ktorých sú tieto ceny sledované.

Hirman upozornil, že návrh predložený EK nerešpektoval závery októbrového samitu EÚ na zavedenie dynamického cenového koridoru. "Návrh eurokomisie je celkom iný. Hovorí o nejakej maximálnej cene na plyn, ktorá sa zavedie v prípade nejakých cenových disproporcií na trhu," vysvetlil minister. A dodal, že ako podotkli niektorí jeho rezortní kolegovia, navrhnutý korekčný mechanizmus cien by nefungoval ani v auguste tohto roku, keď ceny energií dosahovali historické výšky.

Podľa jeho slov sa proti tomuto mechanizmu postavila nielen skupina 15 krajín eurobloku, ktoré volajú po zastropovaní veľkoobchodných cien plynu, ale napríklad aj Nemecko zmenilo svoju pozíciu.

"Aj Nemecko sa pridalo k názoru, že túto situáciu treba preskúmať, rokovať o nej na ďalšej mimoriadnej Rade EÚ pre energetiku," povedal. A dodal, že zatiaľ pozícia členských krajín, a teda aj Slovenska je taká, že treba schvaľovať balík všetkých opatrení ako jeden celok, čiže už aj s dohodou o fungovaní korekčného mechanizmu.

S odkazom na princíp solidarity minister uviedol, že je kľúčová a potrebná na zaistenie zazmluvnených dodávok energií. Pre Slovensko sú to dodávky skvapalneného plynu z terminálov v iných štátoch a naša krajina zas vďaka naplneným zásobníkom dokáže pomôcť iným krajinám, ktoré sa dočasne ocitnú v núdzi. "Solidarita znamená poskytnúť si vzájomnú pomoc v prípade potreby a vzájomného rešpektovania si tokov energií," odkázal Hirman.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarsko podporuje vstup Fínska a Švédska do NATO

Maďarsko podporuje vstup Fínska a Švédska do NATO. Po štvrtkovom samite predsedov vlád krajín Vyšehradskej skupiny (V4) v Košiciach to uviedol maďarský premiér Viktor Orbán.

"Vláda sa už rozhodla, informovali sme o tom už aj Švédsko a Fínsko. Neprišli ani o jednu sekundu členstva v NATO. Maďarsko určite poskytne potrebnú pomoc na ich pričlenenie sa k NATO," povedal Orbán.

Predseda poľskej vlády Mateusz Morawiecki ešte pred samitom avizoval, že Poľsko spolu s Českom a Slovenskom na ňom požiada Maďarsko, aby vstup uvedených dvoch krajín do Severoatlantickej aliancie urýchlene ratifikovalo.

"Dostali sme prísľub, že by k tomu malo dôjsť na prvom zasadnutí parlamentu počas nadchádzajúceho roka, k ratifikácii tak dôjde zhruba o mesiac a niečo," povedal na spoločnej tlačovej konferencii.

To, že všetky krajiny V4 podporujú vstup Fínska a Švédska do NATO, potvrdil aj slovenský premiér Eduard Heger (OĽaNO) i český premiér Petr Fiala.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.