Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Premiéri V4 prisľúbili pomoc Maďarsku s nelegálnou migráciou

Zabezpečiť ochranu vonkajších hraníc je potrebné v súvislosti s nelegálnou migráciou, zhodli sa na tom predsedovia vlád krajín Vyšehradskej skupiny (V4) počas svojho štvrtkového samitu v Košiciach. Maďarsku zároveň prisľúbili pomoc. Na súčinnosť pri zvládaní migračných kríz vyzvali aj Európsku komisiu (EK).

"Vyjadrili sme Maďarsku nielen deklaratívnu pomoc a podporu, ale aj fyzickú – či už ide o pomoc s vyslaním ďalších policajtov alebo akýchkoľvek aj finančných príspevkov," povedal slovenský premiér Eduard Heger (OĽANO) na spoločnej tlačovej konferencii.

Podľa predsedov vlád V4 s prichádzajúcou zimou rastie aj pravdepodobnosť ďalšej utečeneckej vlny. Maďarský premiér Viktor Orbán pripomenul, že Maďarsko ako jediná krajina čelí migračným vlnám z dvoch strán, pričom na ochranu hraníc minulo už množstvo peňazí.

Tvrdí, že je potrebné zamerať sa ešte južnejšie, a to na srbsko-macedónsku hranicu. "Migračný tlak bude len narastať, je férovou požiadavkou V4, aby Európska únia prebrala niečo z tejto záťaže," uviedol.

Podľa slov predsedu poľskej vlády Mateusza Morawieckeho by mala EK urýchlene prijať preventívne kroky súvisiace s ďalšou možnou migračnou krízou a v tomto smere omnoho viac pomáhať krajinám V4.

V rámci záverov samitu odznelo aj to, že Rusko predstavuje hrozbu pre Európu. Čo sa týka energií, podľa slov Morawieckeho je navrhnutý strop ceny ruského plynu privysoký. "Nielen občania Ukrajiny platia vysoké ceny za plyn, ale aj všetci Európania. Vyzývame EK, aby čo najrýchlejšie využila nástroje, ktoré má k dispozícii," vyhlásil.

Spoločným cieľom V4 je podľa jej premiérov posilnenie odolnosti energetického systému a zbavenie sa závislosti od ruských fosílnych zdrojov. Český premiér Petr Fiala dodal, že premiéri V4 sa zhodujú v kľúčových témach, a to napríklad v tom, že Ukrajina si musí udržať svoju suverenitu a územnú celistvosť. Zhodujú sa aj na potrebe ďalšej finančnej pomoci Ukrajine. "Existujú len rozdielne názory v tom, ako to prakticky zrealizovať," doplnil.

(tasr, min)

Minúta  |  

Merkelová chcela minulý rok zorganizovať rozhovory európskych lídrov s Putinom

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová povedala, že rok pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu plánovala zorganizovať rozhovory európskych lídrov s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Usúdila však, že pre svoje končiace funkčné obdobie už nemá dostatočný vplyv na ruského prezidenta. Merkelová to uviedla v rozhovore pre magazín Der Spiegel, ktorý bol zverejnený vo štvrtok. TASR informuje podľa správy agentúry Reuters.

Bývalá spolková kancelárka povedala, že nezávislý formát rozhovorov s Putinom plánovala usporiadať v rámci summitu EÚ v lete 2021 spoločne s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Dospela však k záveru, že už nemá dostatočný mocenský vplyv, keďže "každý vedel, že na jeseň odchádza z politiky".

Merkelová bola 16 rokov spolkovou kancelárkou a po nemeckých parlamentných voľbách v roku 2021 ju vo funkcii v decembri nahradil líder nemeckej Sociálnodemokratickej strany (SPD) Olaf Scholz.

Ako kancelárka Moskvu poslednýkrát navštívila v auguste 2021. Počas tejto návštevy podľa vlastných slov cítila, že v súvislosti s "mocenskou politikou skončila". "Pre Putina sa ráta iba moc," dodala.

Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 a boje na ukrajinskom území stále pokračujú. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok uviedol, že Kyjev môže "ukončiť utrpenie" svojich obyvateľov tým, že pristúpi na ruské "požiadavky". Bližšie ich však nešpecifikoval.

(tasr, min)

Minúta  |  

Boris Johnson sa stal čestným občanom Kyjeva, Kličko mu poďakoval za podporu

Bývalému britskému premiérovi Borisovi Johnsonovi udelili titul čestný občan ukrajinského hlavného mesta Kyjev. Vo štvrtok o tom informoval portál britskej televízie Sky News. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko pri oznamovaní tejto správy povedal, že Boris Johsnon je "veľký priateľ Ukrajiny".

"Johnson urobil a som si istý, že bude ďalej robiť všetko, čo je v jeho silách, aby zaistil, že Británia a svetoví lídri budú Ukrajine poskytovať potrebnú pomoc. Vďaka za podporu! My v Kyjeve znova naňho čakáme, aby sme mu odovzdali toto čestné ocenenie!" vyhlásil Kličko.

Johnson ako britský premiér bol jedným z prvých svetových lídrov, ktorí navštívili Kyjev po spustení ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára. Do ukrajinskej metropoly prišiel koncom apríla. Hoci neskôr musel odstúpiť z úradu premiéra, v prejavovaní podpory Ukrajine pokračoval.

Na začiatku tohto týždňa mal Johnson sporné vyjadrenia o ostatných európskych lídroch, ktorí mali podľa neho rozdielne a nejednotné reakcie na začiatok ruskej invázie. V interview pre televíziu CNN vyhlásil, že Nemecko chcelo, aby sa vojna rýchlo ukončila a Ukrajina sa vzdala - čo Berlín poprel, a že Francúzsko vojnu úplne "odmietalo".

(tasr, min)

Minúta  |  

V ruskom Krymsku sa strieľalo, medzi štyrmi obeťami skončil aj strelec

Štyria ľudia zahynuli pri streľbe v nákupnej štvrti v juhoruskom meste Krymsk. Vo štvrtok o tom informovala ruská štátna tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na miestne policajné orgány. Správu prevzala agentúra Reuters. TASS uviedla, že medzi štyrmi mŕtvymi je aj strelec. Na miesto činu bola vyslaná miestna prokuratúra, aby otvorila vyšetrovanie prípadu.

Zábery šíriace sa na sociálnych sieťach zachytávali muža, ako kráča po ulici a strieľa. Na konci videa strieľa z tesnej blízkosti na niekoho, kto leží na zemi. Agentúra Reuters nemala možnosť overiť pravosť záberov. Krymsk je malé mesto v Krasnodarskom kraji na juhu Ruska, blízko Krymského polostrova.

(tasr, min)

Minúta  |  

Nesmieme v oblasti vesmírneho výskumu a vývoja technológií zaostať, apeluje minister Horecký

Členstvo Slovenska v Európskej vesmírnej agentúre (ESA) je veľmi dôležité. V oblasti vesmírneho výskumu a vývoja vesmírnych technológií nesmieme zaostať. Poznamenal to minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Ján Horecký po tom, čo sa zúčastnil v Paríži (22. - 23. 11.) na zasadnutí Rady ESA.

Slovenská republika je od 13. októbra pridruženým členom ESA a podieľa sa tak na kľúčových udalostiach v rozhodovaní agentúry. Cieľom ministerskej Rady ESA bolo určenie ďalšieho smerovania agentúry a schválenie finančných prostriedkov na realizujúce sa a budúce programy a misie ESA v rámci trojročného rozpočtového obdobia agentúry v rokoch 2023 až 2025.

Podľa Horeckého je členstvo SR v ESA dôležité. "Je to segment s najväčšou perspektívou a najvyššou pridanou hodnotou. Susedné krajiny už majú skúsenosti a evidenciu o tom, aký pozitívny vplyv má vesmírny sektor na ich hospodárstvo vďaka zapojeniu technologických firiem, generovaniu inovatívnych startupov a prepojeniu výskumníkov s biznisom. Keby sme túto oblasť zanedbali, tak by naozaj hrozilo, že zostaneme na úrovni montážnej haly," uviedol Horecký.

Okrem schválenia programov a rozpočtu agentúry sa počas zasadnutia prijalo napríklad aj uznesenie ESA k akcelerácii využívania vesmíru v Európe s úmyslom využiť príležitosti, ktoré vesmírny sektor a technológie, dáta a služby ponúkajú a podporiť komercializáciu vesmírnych aktivít. "Vesmírny sektor nie je len o teórii a výskume, bez vesmírnych technológií si každodenný život už nevieme predstaviť.

Jednoducho komunikačné satelity, satelitná navigácia a diaľkový prieskum Zeme sú nevyhnutnou súčasťou dnešného fungovania na Zemi, napríklad v poľnohospodárstve, doprave, bankovníctve, ako aj pri riešení krízových situácií" vyzdvihol šéf rezortu školstva.

Členské štáty si zároveň mohli vybrať oblasti, ktorým sa budú v najbližších rokoch venovať. Slovenská republika sa prihlásila k účasti na týchto voliteľných programoch ESA: program pozorovania Zeme, program všeobecnej technickej podpory, program pre vesmírnu bezpečnosť a program komercializácie s úmyslom založenia ESA Business Incubation Centre na Slovensku.

Minimálny ročný finančný príspevok SR do ESA od roku 2023 bude 4,5 milióna eur. "Už aj v minulosti sa 80 percent z príspevku vrátilo späť do SR formou rôznych kontraktov pre výlučne slovenské subjekty. Zhruba 40 firiem je dnes na Slovensku zapojených do vesmírneho programu a dúfam, že toto číslo bude narastať," vysvetlil Horecký. Ako dodal, zo skúseností plnohodnotných členských štátov vidieť, že v krajinách s vyspelým vesmírnym priemyslom môže byť návratnosť týchto investícií až päťnásobná.
Oblasť vesmírnych aktivít na Slovensku zastrešuje Slovenská vesmírna kancelária.

(tasr)

Minúta  |  

Baerbocková: Šéfovia diplomacií G7 budú diskutovať o ďalšej pomoci pre Ukrajinu

Ministri zahraničných vecí krajín skupiny G7 budú počas zasadnutia v Bukurešti diskutovať o ďalšej pomoci pre Ukrajinu pri zabezpečovaní dodávok energií. Vo štvrtok to uviedla šéfka nemeckého rezortu diplomacie Annalena Baerbocková, informuje správa agentúry Reuters.

"Ruské útoky na civilnú infraštruktúru sú neznesiteľným, neľudským zločinom. (Ruský prezident Vladimir) Putin môže svojimi raketami uvrhnúť obyvateľov Ukrajiny do chladu a temnoty. Nikdy však nezlomí ich vôľu po slobode a našu podporu," napísala Baerbocková na Twitteri.

Zasadnutie šéfov diplomacií krajín skupiny G7 sa v rumunskej metropole uskutoční 29. a 30. novembra.
Ministri zahraničných vecí siedmich najvyspelejších krajín sveta sa začiatkom novembra na schôdzke v nemeckom meste Münster dohodli na vytvorení mechanizmu na koordináciu pomoci Ukrajine pri oprave, obnove a obrane jej kritickej energetickej a vodnej infraštruktúry.

Ruská armáda začala začiatkom októbra sústredene útočiť na kritickú infraštruktúru a zdroje výroby a prenosu elektrickej energie na Ukrajine. Zatiaľ posledný raketový útok v stredu spôsobil po celej Ukrajine výpadky dodávok elektriny a vody. Dôsledky hlásili aj v susednom Moldavsku.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.