Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezidentka odobrila špeciálnu formu hlasovania voličov v izolácii pri referende

Možnosť špeciálneho spôsobu hlasovania v súvislosti s ochorením COVID-19 bude platiť aj v referende, týkajúcom sa predčasných volieb. Prezidentka SR Zuzana Čaputová vo štvrtok podpísala zákon, ktorý to umožňuje.

Legislatíva umožňuje v prípade pretrvávajúcej pandémie ochorenia COVID-19 špeciálnym spôsobom hlasovania voliť aj tým, na ktorých sa budú v čase referenda vzťahovať karanténne opatrenia.

"Postup podľa tohto zákona sa uplatní, ak sa k 30. novembru 2022 vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva SR nariadi izolácia osôb pozitívnych na ochorenie COVID-19 alebo karanténa osôb, ktoré prišli do úzkeho kontaktu s osobou pozitívnou na ochorenie COVID-19," vysvetlilo Ministerstvo vnútra SR.

Zákon upravuje spôsob uplatnenia i priebeh špeciálneho spôsobu hlasovania, kreovanie špeciálnych volebných komisií a vytváranie príslušných voličských zoznamov, taktiež materiálne a personálne zabezpečenie.

Oprávnený volič, ktorý požiada o špeciálny spôsob hlasovania v referende, hlasuje do prenosnej volebnej schránky – s ňou i s hlasovacími lístkami a obálkou za ním prídu dvaja členovia špeciálnej volebnej komisie. "Špeciálny spôsob hlasovania v referende sa nevykonáva v zdravotníckom zariadení, v ktorom sa poskytuje ústavná zdravotná starostlivosť na lôžku," upozornil rezort.

Na zabezpečenie takéhoto hlasovania a na zisťovanie jeho výsledkov sa zriadi 79 špeciálnych volebných okrskov, ich územným obvodom je okres. Špeciálna volebná komisia vytvorená pre každý okrsok bude mať sedem členov.

"Členovi tejto komisie a zapisovateľovi patrí za vykonávanie činnosti v deň konania referenda odmena vo výške 200 eur. Vodičovi, ktorý bude zabezpečovať prepravu členov špeciálnej volebnej komisie, bude patriť odmena 170 eur," ozrejmil rezort.

Referendum o možnosti skrátiť volebné obdobie sa uskutoční v sobotu 21. januára 2023. Inicioval ho Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami. Žiadali dve otázky, tú o bezodkladnej demisii vlády dala prezidentka posúdiť Ústavnému súdu SR. Ten vyhlásil, že nie je v súlade s ústavou. Otázka preto v referende nebude.

(tasr, min)

Minúta  |  

Prídavok na dieťa sa zvýši na šesťdesiat eur mesačne, prezidentka podpísala novelu zákona

Prídavok na dieťa sa zvýši na 60 eur mesačne. Opätovne sa tiež nariadi jednorazové zvýšenie prídavku v sume 110 eur pre deti pri nástupe do prvého ročníka základnej školy.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vo štvrtok podpísala novelu zákona o prídavku na dieťa, ktorá o tom hovorí.

Zvýšenie sumy prídavku na dieťa sa pôvodne navrhovalo na 50 eur. Na základe pozmeňujúceho návrhu jednej z predkladateliek novely zákona Petry Krištúfkovej (Sme rodina) však jeho suma bude 60 eur. Navrhla to v nadväznosti na posun účinnosti príspevku na financovanie voľnočasových aktivít dieťaťa. Zároveň skonštatovala, že sa touto novelou zákona zachráni vyplácanie príspevku na začiatku školského roka.

Súčasne sa úplne zruší obmedzenie príjmu dieťaťa zvereného do náhradnej starostlivosti. Poslankyňa poukázala na to, že v súčasnosti si takéto dieťa môže počas 12 kalendárnych mesiacov kumulatívne zarobiť maximálne trojnásobok sumy životného minima. Príjmy zo zárobkovej činnosti nad túto sumu sa pritom dieťaťu započítajú do príjmu a o sumu týchto príjmov v jednotlivých mesiacoch je dieťaťu krátený opakovaný príspevok.

(tasr)

Minúta  |  

Premiéri V4 prisľúbili pomoc Maďarsku s nelegálnou migráciou

Zabezpečiť ochranu vonkajších hraníc je potrebné v súvislosti s nelegálnou migráciou, zhodli sa na tom predsedovia vlád krajín Vyšehradskej skupiny (V4) počas svojho štvrtkového samitu v Košiciach. Maďarsku zároveň prisľúbili pomoc. Na súčinnosť pri zvládaní migračných kríz vyzvali aj Európsku komisiu (EK).

"Vyjadrili sme Maďarsku nielen deklaratívnu pomoc a podporu, ale aj fyzickú – či už ide o pomoc s vyslaním ďalších policajtov alebo akýchkoľvek aj finančných príspevkov," povedal slovenský premiér Eduard Heger (OĽANO) na spoločnej tlačovej konferencii.

Podľa predsedov vlád V4 s prichádzajúcou zimou rastie aj pravdepodobnosť ďalšej utečeneckej vlny. Maďarský premiér Viktor Orbán pripomenul, že Maďarsko ako jediná krajina čelí migračným vlnám z dvoch strán, pričom na ochranu hraníc minulo už množstvo peňazí.

Tvrdí, že je potrebné zamerať sa ešte južnejšie, a to na srbsko-macedónsku hranicu. "Migračný tlak bude len narastať, je férovou požiadavkou V4, aby Európska únia prebrala niečo z tejto záťaže," uviedol.

Podľa slov predsedu poľskej vlády Mateusza Morawieckeho by mala EK urýchlene prijať preventívne kroky súvisiace s ďalšou možnou migračnou krízou a v tomto smere omnoho viac pomáhať krajinám V4.

V rámci záverov samitu odznelo aj to, že Rusko predstavuje hrozbu pre Európu. Čo sa týka energií, podľa slov Morawieckeho je navrhnutý strop ceny ruského plynu privysoký. "Nielen občania Ukrajiny platia vysoké ceny za plyn, ale aj všetci Európania. Vyzývame EK, aby čo najrýchlejšie využila nástroje, ktoré má k dispozícii," vyhlásil.

Spoločným cieľom V4 je podľa jej premiérov posilnenie odolnosti energetického systému a zbavenie sa závislosti od ruských fosílnych zdrojov. Český premiér Petr Fiala dodal, že premiéri V4 sa zhodujú v kľúčových témach, a to napríklad v tom, že Ukrajina si musí udržať svoju suverenitu a územnú celistvosť. Zhodujú sa aj na potrebe ďalšej finančnej pomoci Ukrajine. "Existujú len rozdielne názory v tom, ako to prakticky zrealizovať," doplnil.

(tasr, min)

Minúta  |  

Merkelová chcela minulý rok zorganizovať rozhovory európskych lídrov s Putinom

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová povedala, že rok pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu plánovala zorganizovať rozhovory európskych lídrov s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Usúdila však, že pre svoje končiace funkčné obdobie už nemá dostatočný vplyv na ruského prezidenta. Merkelová to uviedla v rozhovore pre magazín Der Spiegel, ktorý bol zverejnený vo štvrtok. TASR informuje podľa správy agentúry Reuters.

Bývalá spolková kancelárka povedala, že nezávislý formát rozhovorov s Putinom plánovala usporiadať v rámci summitu EÚ v lete 2021 spoločne s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Dospela však k záveru, že už nemá dostatočný mocenský vplyv, keďže "každý vedel, že na jeseň odchádza z politiky".

Merkelová bola 16 rokov spolkovou kancelárkou a po nemeckých parlamentných voľbách v roku 2021 ju vo funkcii v decembri nahradil líder nemeckej Sociálnodemokratickej strany (SPD) Olaf Scholz.

Ako kancelárka Moskvu poslednýkrát navštívila v auguste 2021. Počas tejto návštevy podľa vlastných slov cítila, že v súvislosti s "mocenskou politikou skončila". "Pre Putina sa ráta iba moc," dodala.

Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 a boje na ukrajinskom území stále pokračujú. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok uviedol, že Kyjev môže "ukončiť utrpenie" svojich obyvateľov tým, že pristúpi na ruské "požiadavky". Bližšie ich však nešpecifikoval.

(tasr, min)

Minúta  |  

Boris Johnson sa stal čestným občanom Kyjeva, Kličko mu poďakoval za podporu

Bývalému britskému premiérovi Borisovi Johnsonovi udelili titul čestný občan ukrajinského hlavného mesta Kyjev. Vo štvrtok o tom informoval portál britskej televízie Sky News. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko pri oznamovaní tejto správy povedal, že Boris Johsnon je "veľký priateľ Ukrajiny".

"Johnson urobil a som si istý, že bude ďalej robiť všetko, čo je v jeho silách, aby zaistil, že Británia a svetoví lídri budú Ukrajine poskytovať potrebnú pomoc. Vďaka za podporu! My v Kyjeve znova naňho čakáme, aby sme mu odovzdali toto čestné ocenenie!" vyhlásil Kličko.

Johnson ako britský premiér bol jedným z prvých svetových lídrov, ktorí navštívili Kyjev po spustení ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára. Do ukrajinskej metropoly prišiel koncom apríla. Hoci neskôr musel odstúpiť z úradu premiéra, v prejavovaní podpory Ukrajine pokračoval.

Na začiatku tohto týždňa mal Johnson sporné vyjadrenia o ostatných európskych lídroch, ktorí mali podľa neho rozdielne a nejednotné reakcie na začiatok ruskej invázie. V interview pre televíziu CNN vyhlásil, že Nemecko chcelo, aby sa vojna rýchlo ukončila a Ukrajina sa vzdala - čo Berlín poprel, a že Francúzsko vojnu úplne "odmietalo".

(tasr, min)

Minúta  |  

V ruskom Krymsku sa strieľalo, medzi štyrmi obeťami skončil aj strelec

Štyria ľudia zahynuli pri streľbe v nákupnej štvrti v juhoruskom meste Krymsk. Vo štvrtok o tom informovala ruská štátna tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na miestne policajné orgány. Správu prevzala agentúra Reuters. TASS uviedla, že medzi štyrmi mŕtvymi je aj strelec. Na miesto činu bola vyslaná miestna prokuratúra, aby otvorila vyšetrovanie prípadu.

Zábery šíriace sa na sociálnych sieťach zachytávali muža, ako kráča po ulici a strieľa. Na konci videa strieľa z tesnej blízkosti na niekoho, kto leží na zemi. Agentúra Reuters nemala možnosť overiť pravosť záberov. Krymsk je malé mesto v Krasnodarskom kraji na juhu Ruska, blízko Krymského polostrova.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.