Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Matovič: Návrat Krajčího do funkcie ministra zdravotníctva si viem predstaviť kedykoľvek

Avizovaná ponuka vlády na náborový príspevok má ambíciu prilákať skúsených zdravotníkov zo zahraničia späť do slovenských nemocníc. Detaily budú predstavené v piatok (25. novembra).

Minister financií a šéf OĽaNO Igor Matovič to uviedol vo štvrtkovej diskusnej relácii TV Joj Na hrane. Poslankyňa parlamentu Jana Bittó Cigániková (SaS) volá po systémových riešeniach.

Matovič v relácii zopakoval, že prvých sedem požiadaviek Lekárskeho odborového združenia je o vylepšení systému zdravotníctva a vláda ich podporuje. Rozchádzajú sa pri otázke platov. Tvrdí, že na stredajší (23. novembra) návrh stabilizačného príspevku eviduje stovky pozitívnych ohlasov od zdravotníkov a aj z radov lekárov, ktorí nepodali výpovede.

"Už pred rokom bolo jasné, že musíme zvyšovať platy, aby sme boli konkurencieschopní," povedala Bittó Cigániková. Dodatočné požiadavky odborárov však označila za vydieranie. Vyzvala ich, aby mysleli na pacienta. "Vráťme sa k systémovým riešeniam. Systémové riešenie bolo predtým pomerne férovo navrhnuté. Toto by mali lekári prijať," zdôraznila.

Matovič v relácii tiež uviedol, že si vie kedykoľvek predstaviť návrat súčasného poslanca parlamentu Mareka Krajčího (OĽaNO) späť do funkcie šéfa rezortu zdravotníctva. Prípadnú zmenu na tomto poste by Bittó-Cigániková nepovažovala za šťastnú. Krajčího by po prípadnom odvolaní Lengvarského musela vymenovať prezidentka Čaputová, čo je tiež ťažko predstaviteľné. Marek Krajčí by sa mal stať predsedom výboru pre zdravotníctvo, ale aj to nebude jednoduché, keďže hlasy z opozície získa len veľmi ťažko.

(tasr, fed)

Minúta  |  

Ukrajina a Rusko si vymenili ďalších vojnových zajatcov

Ukrajina a Rusko si po vyjednávaniach odovzdali po 50 zajatých vojakov. Výmenu vo štvrtok potvrdili predstavitelia oboch znepriatelených strán. TASR prevzala informácie z portálu britskej televízie Sky News.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že Ukrajina prepustila 50 ruských vojakov, ktorí boli v zajatí. Výmenu potvrdil aj vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak na sociálnej sieti Telegram, kde napísal, že Ukrajina dostala naspäť 48 vojakov a dvoch dôstojníkov.

"Podarilo sa nám dostať naspäť 19 obrancov mesta Mariupol, ako aj 15 vojnových zajatcov z jadrovej elektrárne Černobyľ a sedem z Hadieho ostrova," spresnil Jermak. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajine si Kyjev a Moskva vymenili už vyše 1 000 vojnových zajatcov. Minulý mesiac bolo z ruského zajatia prepustených vyše 100 Ukrajiniek.

Spomedzi Ukrajincov bolo 12 civilistov a 37 osôb zajatých ruskými silami po májovom páde oceliarní Azovstaľ v prístavnom meste Mariupol do rúk Rusov. Ukrajinské ministerstvo vnútra uviedlo, že niektoré zo žien boli väznené od roku 2019, keď ich zadržali promoskovské úrady vo východných ukrajinských oblastiach, napríklad v Doneckej.

(tasr, min)

Minúta  |  

IEA: Európa bude na budúci rok v energetickej tiesni, kľúčová bude solidarita medzi krajinami

Európa by mala byť schopná v nadchádzajúcich mesiacoch zvládnuť krízu v dodávkach zemného plynu vďaka značným zásobám. Počas budúcoročnej zimy by však mohla čeliť náročnejšej energetickej výzve. Vo štvrtok to povedal výkonný riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) Fatih Birol.

„Budúca zima bude ťažšia ako táto,“ povedal Birol a dodal, že dodávky ruského plynu do Európy sa na budúci rok môžu úplne skončiť. Situácii v Európe by mohlo poškodiť i oživenie čínskeho dopytu po skvapalnenom zemnom plyne. Birol tvrdí, že „Európa sa musí dnes pripraviť na budúci rok“. Doplnil, že kľúčová bude solidarita medzi európskymi krajinami.

V prejave na energetickom sympóziu v Berlíne, ktoré organizovala nemecká vláda, šéf IEA povedal, že Rusko z dlhodobého hľadiska „prehrá energetickú vojnu“. IEA vypočítala, že Moskva do roku 2030 pre vojnu na Ukrajine príde o príjmy vo výške jedného bilióna dolárov.

(sita)

Minúta  |  

Nemecko: Klimatickí aktivisti prerušili prevádzku letiska Willyho Brandta

Nemeckí klimatickí aktivisti sa vo štvrtok prilepili k pristávacej dráhe na letisku Willyho Brandta Berlín-Brandenbursko. Prevádzka letiska bola takmer na dve hodiny prerušená.

Policajti demonštrantov objavili v časti letiska, ktorá nie je prístupná verejnosti, uviedla berlínska polícia. Dodala, že niektorí aktivisti boli prilepení k asfaltu.

K činu sa na sociálnej sieti Twitter prihlásila nemecká klimatická skupina Posledná generácia, ktorá vo štvrtok vyzvala verejnosť, aby prestala využívať leteckú dopravu.

"Jedno bohaté percento populácie je zodpovedné za približne polovicu emisií skleníkových plynov súvisiacich s leteckou dopravou," uviedla skupina vo vyhlásení. Dodala, že medzi aktivistami bol aj 70-ročný muž.

Hovorca letiska povedal, že aktivisti vstúpili na letisko v popoludňajších hodinách cez dva rôzne vchody. Nešpecifikoval, koľko letov tento protest obmedzil.

Letisko Willyho Brandta Berlín-Brandenbursko oznámilo, že pristávacie dráhy letiska boli znovu spojazdnené zhruba o 18.15 h (SEČ). Pre protest muselo byť odklonených niekoľko lietadiel smerujúcich na letisko, uviedla nemecká spoločnosť Mitteldeutsche Airport Holding.

(tasr)

Minúta  |  

Dolná komora francúzskeho parlamentu schválila zaradenie práva na interrupciu do ústavy

Dolná komora francúzskeho parlamentu vo štvrtok veľkou väčšinou hlasov schválila zaradenie práva na interrupciu do ústavy.

Poslanci ľavice v stredu vyhlásili, že júnové historické rozhodnutie Najvyššieho súdu USA, ktorý zrušil ústavné právo na interrupciu, ukázalo potrebu podniknúť nové kroky v tejto oblasti. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry Reuters.

Návrh ľavicovej opozície v parlamente schválilo 337 poslancov, proti bolo 32. Cesta k zaradeniu práva na interrupciu do ústavy však nebude jednoduchá, lebo návrh zákona musí v tej istej podobe schváliť aj horná komora Senát, ktorý ovláda pravica.

Senát minulý mesiac odmietol návrh zákona, predložený viacerými stranami, ktorý bol zameraný na zahrnutie práva na interrupciu a antikoncepciu do ústavy. Ženy vo Francúzsku majú zákonné právo na interrupciu od roku 1974.

Zákon bol odvtedy niekoľkokrát novelizovaný, pričom najnovšia úprava vo februári rozšírila možnosť interrupcie z 12 na 14 týždňov tehotenstva. Zaradenie práva na interrupcie do ústavy ešte viac toto právo ochráni a bude aj ťažšie zrušiť ho vo Francúzsku, uviedla zákonodarkyňa Mathilde Panotová z ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko.

"Začlenením práva na interrupciu do ústavy sa Francúzsko stane priekopníkom v právach žien," povedala Panotová. Cieľom je zabrániť, aby sa dali tieto práva zrušiť. "Nechceme dať žiadnu šancu ľuďom nepriateľským voči právam na interrupciu a antikoncepciu," dodala.

Právo na umelé ukončenie tehotenstva je vo Francúzsku prijímané lepšie než v USA či niektorých krajinách Európskej únie. Približne 83 percent Francúzov teší fakt, že interrupcie sú legálne, ukázal v júli prieskum spoločnosti Ifop.

To je o 16 percentuálnych bodov viac, než približne pred 30 rokmi. Ten istý prieskum ukázal, že 81 percent Francúzov je za zaradenie práva na interrupcie do ústavy. Konzervatívci a krajná pravica tento krok však odmietajú.

(tasr, min)

Minúta  |  

Orbán sa po samite V4 v Košiciach stretol s exprezidentom Schusterom

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa vo štvrtok po samite Vyšehradskej štvorky (V4) v Košiciach stretol s bývalým prezidentom SR Rudolfom Schusterom.

Uviedol to pre agentúru MTI Orbánov hovorca Bertalan Havasi, informuje spravodajca TASR v Budapešti. Podľa Havasiho Orbán so Schusterom otvorili niekoľko otázok. Boli medzi nimi aj udalosti rusko-ukrajinskej vojny, ale hovorili aj o sankčnej kríze, ktorej následky zasahujú strednú Európu.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.