Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Voľby by vyhral Hlas pred Smerom. SaS, OĽaNO a Sme rodina oslabujú

Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali v novembri, vyhrala by ich strana Hlas-SD so ziskom 19,5 percenta hlasov. Druhý by bol Smer-SD so 16 percentami, tretie Progresívne Slovensko by malo 11,5 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV Joj Na hrane.

Do Národnej rady by sa dostala aj SaS s podporou 10,8 percenta (v predchádzajúcom prieksume agentúry AKO 11,5 percenta). OĽaNO by podľa prieskumu získalo 7,5 percenta hlasov (pokles z 8,1). Za ním by skončila Sme rodina s podporou 6,9 percenta voličov (predtým 7,7 percenta). Do parlamentu by sa dostala aj Republika so ziskom 6,3 percenta hlasov a KDH s podporou 6,1 percenta voličov.

Pred bránami parlamentu by ostala SNS so ziskom 4,2 percenta, tiež Aliancia so ziskom 2,6 percenta hlasov. Do NR SR by sa nedostali ani ĽSNS a Za ľudí, získali by po 1,9 percenta hlasov. Viac ako jedno percento by získali ešte Maďarské fórum (1,8 percenta) i Dobrá voľba a Umiernení (1,5 percenta).

Pod hranicou jedného percenta by sa ocitli Národná koalícia/Nezávislí kandidáti (0,7 percenta), Spolu – občianska demokracia (0,4 percenta), Život – národná strana (0,3 percenta) a Strana moderného Slovenska (0,1 percenta).

Hlas-SD by podľa výsledkov prieskumu získal v parlamente 35 mandátov, Smer-SD 29. Progresívne Slovensko by obsadilo 20 stoličiek, SaS o jednu menej. Za nimi nasledujú OĽANO s 13 mandátmi, Sme rodina s 12 mandátmi, Republika a KDH by obsadili po 11 stoličiek.

Zber dát pre prieskum sa konal od 8. do 11. novembra na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov.

(tasr, fed)

Minúta  |  

Nočný požiar v bytovom dome v Prešove si vyžiadal dve obete

Dve obete si vyžiadal požiar, ku ktorému došlo vo štvrtok pred polnocou v bytovom dome na Prostějovskej ulici v Prešove.

Pre TASR to potvrdil primátor Prešova František Oľha. V meste bola vyhlásená mimoriadna situácia, aktuálne zasadá krízový štáb.

"Počas zásahu boli identifikované dve obete. Je to obrovská tragédia," uviedol pre TASR primátor. Obyvatelia bytového domu boli podľa jeho slov evakuovaní, väčšinu z nich si zobrali k sebe príbuzní alebo známi. "Deväť osôb je ubytovaných v náhradnom ubytovaní," spresnil Oľha. Príčinu požiaru nateraz mesto nepozná.

V bytovom dome je odstavený plyn, sú poškodené rozvody tepla, rozvody vody a elektrina je len v núdzovom stave. "Zatiaľ je bytový dom neobývaný. V piatok dopoludnia musia miesto požiariska skontrolovať statici a posúdiť, či zvyšné časti domu, okrem tých zničených, sprístupníme obyvateľom na bývanie alebo budeme musieť hľadať alternatívu," vysvetlil Oľha.

Pomoc mestu podľa neho prisľúbila aj podpredsedníčka vlády Veronika Remišová (Za ľudí), ktorá situáciu konzultovala s premiérom Eduardom Hegerom (OĽANO).

 Ako TASR informoval operačný dôstojník Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prešove, na mieste zasahovali všetky záchranné zložky. Zásah bol ráno ukončený a požiar je v štádiu vyšetrovania.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Irán informoval OSN, že jeho útoky v Iraku sú aktom sebaobrany

Irán vo štvrtok informoval Organizáciu Spojených národov, že jeho útoky na kurdské povstalecké skupiny v severnom Iraku sú z jeho strany aktom sebaobrany. Podľa agentúry AFP o tomto stanovisku informovali iránske štátne médiá.

Islamská republika nedávno spustila sériu cezhraničných raketových útokov a úderov bezpilotnými lietadlami, ktorých terčom sú iránsko-kurdské opozičné skupiny pôsobiace v Iraku. Irán tieto skupiny viní z podnecovania protestov, ktoré v Iráne vypukli v súvislosti so smrťou mladej Kurdky Mahsy Amíníovej.

Irán v liste adresovanom Bezpečnostnej rade OSN priznáva, že nedávno vykonal "operácie proti teroristickým skupinám v severnom Iraku, pretože nemal inú možnosť, ako využiť svoje prirodzené právo brániť sa v rámci medzinárodného práva".

V liste sa tiež uvádza, že iránsko-kurdské "teroristické skupiny (v Iraku) nedávno zintenzívnili svoje aktivity a nezákonne previezli veľké množstvá zbraní do Iránu s úmyslom zinscenovať teroristické operácie".

Iránsko-kurdské skupiny pôsobia v oblasti autonómneho regiónu Kurdistan na severe Iraku už dlhší čas. Od septembra tohto roku ich Teherán obviňuje aj z podnecovania súčasných nepokojov v Iráne.

Zástupca Iránu pri OSN v liste BR OSN v tejto súvislosti poukázal na potrebu irackej vojenskej prítomnosti na hraniciach s Iránom, pričom zároveň potvrdil plný rešpekt vo vzťahu k bezpečnosti a stabilite Iraku a záväzok zachovať jeho územnú celistvosť a suverenitu.

Irak v stredu oznámil, že plánuje pozdĺž svojich hraníc s Iránom a Tureckom rozmiestniť federálnu stráž.

Irán je dejiskom masových protestov od 16. septembra, keď zomrela 22-ročná Kurdka Mahsa Amíníová, ktorú tri dni predtým zatkla mravnostná polícia za porušenie prísnych pravidiel obliekania žien.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič: Návrat Krajčího do funkcie ministra zdravotníctva si viem predstaviť kedykoľvek

Avizovaná ponuka vlády na náborový príspevok má ambíciu prilákať skúsených zdravotníkov zo zahraničia späť do slovenských nemocníc. Detaily budú predstavené v piatok (25. novembra).

Minister financií a šéf OĽaNO Igor Matovič to uviedol vo štvrtkovej diskusnej relácii TV Joj Na hrane. Poslankyňa parlamentu Jana Bittó Cigániková (SaS) volá po systémových riešeniach.

Matovič v relácii zopakoval, že prvých sedem požiadaviek Lekárskeho odborového združenia je o vylepšení systému zdravotníctva a vláda ich podporuje. Rozchádzajú sa pri otázke platov. Tvrdí, že na stredajší (23. novembra) návrh stabilizačného príspevku eviduje stovky pozitívnych ohlasov od zdravotníkov a aj z radov lekárov, ktorí nepodali výpovede.

"Už pred rokom bolo jasné, že musíme zvyšovať platy, aby sme boli konkurencieschopní," povedala Bittó Cigániková. Dodatočné požiadavky odborárov však označila za vydieranie. Vyzvala ich, aby mysleli na pacienta. "Vráťme sa k systémovým riešeniam. Systémové riešenie bolo predtým pomerne férovo navrhnuté. Toto by mali lekári prijať," zdôraznila.

Matovič v relácii tiež uviedol, že si vie kedykoľvek predstaviť návrat súčasného poslanca parlamentu Mareka Krajčího (OĽaNO) späť do funkcie šéfa rezortu zdravotníctva. Prípadnú zmenu na tomto poste by Bittó-Cigániková nepovažovala za šťastnú. Krajčího by po prípadnom odvolaní Lengvarského musela vymenovať prezidentka Čaputová, čo je tiež ťažko predstaviteľné. Marek Krajčí by sa mal stať predsedom výboru pre zdravotníctvo, ale aj to nebude jednoduché, keďže hlasy z opozície získa len veľmi ťažko.

(tasr, fed)

Minúta  |  

Ukrajina a Rusko si vymenili ďalších vojnových zajatcov

Ukrajina a Rusko si po vyjednávaniach odovzdali po 50 zajatých vojakov. Výmenu vo štvrtok potvrdili predstavitelia oboch znepriatelených strán. TASR prevzala informácie z portálu britskej televízie Sky News.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že Ukrajina prepustila 50 ruských vojakov, ktorí boli v zajatí. Výmenu potvrdil aj vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak na sociálnej sieti Telegram, kde napísal, že Ukrajina dostala naspäť 48 vojakov a dvoch dôstojníkov.

"Podarilo sa nám dostať naspäť 19 obrancov mesta Mariupol, ako aj 15 vojnových zajatcov z jadrovej elektrárne Černobyľ a sedem z Hadieho ostrova," spresnil Jermak. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajine si Kyjev a Moskva vymenili už vyše 1 000 vojnových zajatcov. Minulý mesiac bolo z ruského zajatia prepustených vyše 100 Ukrajiniek.

Spomedzi Ukrajincov bolo 12 civilistov a 37 osôb zajatých ruskými silami po májovom páde oceliarní Azovstaľ v prístavnom meste Mariupol do rúk Rusov. Ukrajinské ministerstvo vnútra uviedlo, že niektoré zo žien boli väznené od roku 2019, keď ich zadržali promoskovské úrady vo východných ukrajinských oblastiach, napríklad v Doneckej.

(tasr, min)

Minúta  |  

IEA: Európa bude na budúci rok v energetickej tiesni, kľúčová bude solidarita medzi krajinami

Európa by mala byť schopná v nadchádzajúcich mesiacoch zvládnuť krízu v dodávkach zemného plynu vďaka značným zásobám. Počas budúcoročnej zimy by však mohla čeliť náročnejšej energetickej výzve. Vo štvrtok to povedal výkonný riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) Fatih Birol.

„Budúca zima bude ťažšia ako táto,“ povedal Birol a dodal, že dodávky ruského plynu do Európy sa na budúci rok môžu úplne skončiť. Situácii v Európe by mohlo poškodiť i oživenie čínskeho dopytu po skvapalnenom zemnom plyne. Birol tvrdí, že „Európa sa musí dnes pripraviť na budúci rok“. Doplnil, že kľúčová bude solidarita medzi európskymi krajinami.

V prejave na energetickom sympóziu v Berlíne, ktoré organizovala nemecká vláda, šéf IEA povedal, že Rusko z dlhodobého hľadiska „prehrá energetickú vojnu“. IEA vypočítala, že Moskva do roku 2030 pre vojnu na Ukrajine príde o príjmy vo výške jedného bilióna dolárov.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.