Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajinská prvá dáma Zelenská: Bez víťazstva nemôže prísť mier. Je to vojna "svetonázorov"

Ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská v rozhovore pre britskú stanicu BBC zverejnenom vo štvrtok zdôraznila, že jej krajina vydrží nadchádzajúcu zimu napriek výpadkom dodávok elektriny spôsobeným ruskými raketovými útokmi. Ukrajina bude podľa jej slov pokračovať vo „vojne svetonázorov“, pretože "bez víťazstva nemôže prísť mier".

"Sme pripravení to vydržať," povedala manželka prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského. "Čelili sme toľkým strašným výzvam, videli sme toľko obetí, toľko skazy, že výpadky dodávok energií nie sú to najhoršie, čo sa nám stalo," uviedla.

V tejto súvislosti citovala najnovší prieskum verejnej mienky, podľa ktorého je 90 percent Ukrajincov pripravených žiť s výpadkami dodávok elektriny dva až tri roky, ak budú mať perspektívu vstupu do Európskej únie. Myslí si tiež, že Ukrajinci budú v dôsledku tejto vojny silnejší.

Na otázku, či pociťuje v iných svetových metropolách únavu z pretrvávajúcej vojny a jej následkov vrátane rastu cien energií a potravín, odvetila: "Nemám pocit, že sú z nás unavení. Všetci rozumejú tomu, že to nie je len vojna na Ukrajine. Je to vojna svetonázorov."

"Nemôžeme zradiť tých, čo sú teraz na okupovaných územiach. Nemôžeme opustiť ľudí, ktorí čakajú na oslobodenie," vyhlásila v takmer hodinu trvajúcom rozhovore nahranom v Kyjeve v rámci každoročného online formátu "100 Women" (100 žien). "Nie je to politický postoj prezidenta alebo vlády. Je to postoj Ukrajincov," povedala Zelenská.

Zelenská je presvedčená, že ukrajinská spoločnosť sa menila ešte pred tým, ako vojna všetko prevalcovala, a že táto zmena sa teraz zrýchľuje. "Kuchyňa, deti, kostol: toto už nie je naša spoločnosť. Žena, ktorá toto (vojnu) zažila, už nespraví krok späť," uviedla Zelenská, ktorej novozaložená nadácia sa zaoberá okrem iného otázkami duševného zdravia a domáceho násilia.

(tasr)

  |  

Ruskí záložníci na Ukrajine sú slabo vycvičení a zle vybavení, tvrdí britský rezort obrany

Ruskí záložníci vyslaní do bojov na Ukrajine sú slabo vycvičení a zle vybavení. Niektorí z nich musia slúžiť aj napriek svojmu "závažnému chronickému zdravotnému stavu". Vo svojej pravidelnej správe to v piatok na sociálnej sieti Twitter uviedlo britské ministerstvo obrany s odvolaním sa na najnovšie poznatky britských tajných služieb.

Dva mesiace, odkedy šéf Kremľa Vladimir Putin vyhlásil "čiastočnú mobilizáciu", nasadenie záložníkov podľa Londýna často charakterizuje "zmätok v súvislosti so spôsobilosťou na službu, s nedostatočným výcvikom a osobným vybavením a s chýbajúcim odhodlaním vykonávať veľmi náročné bojové misie.

Mobilizovaní záložníci pravdepodobne utrpeli mimoriadne početné straty po tom, čo dostali za úlohu budovať zákopové systémy v okolí mesta Svatove v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, pričom boli pod ťažkou delostreleckou paľbou ukrajinských síl, približuje Londýn.

Množstvo záložníkov bolo podľa Británie tiež zabitých v Doneckej oblasti v okolí mesta Bachmut počas frontálnych útokov na dobre vybudované ukrajinské obranné zóny.

"Väčšina – hoci nie všetci – mobilizovaní záložníci v minulosti už slúžili v armáde," konštatuje britský rezort obrany s tým, že s vysokou pravdepodobnosťou nie je ich zdravotný stav dostatočne preskúmaný a mnohí sú nútení slúžiť s vážnymi chronickými zdravotnými problémami.

Kremeľ bude zrejme znepokojovať, že narastajúci počet rodinných príslušníkov týchto záložníkov je pripravených riskovať i zatknutie a protestovať proti podmienkam, v akých ich príbuzní musia slúžiť, dodáva britské ministerstvo.

(tasr)

  |  

Charles Michel sa 1. decembra stretne s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom

Predseda Európskej rady Charles Michel sa 1. decembra stretne v Pekingu s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

Bude s ním diskutovať o celej škále globálnych otázok, vrátane vojny na Ukrajine, napätia v súvislosti s Taiwanom a obáv Európskej únie z nevyvážených ekonomických vzťahov. Témou rokovaní by mohla byť aj prípadná ďalšia spolupráca v boji proti zmene klímy.

Michel sa na svojej jednodňovej návšteve stretne aj s čínskym premiérom Li Kche-čchiangom a Li Čan-šuom, predsedom Stáleho výboru Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov.

Nemenovaný predstaviteľ EÚ uviedol, že Michel sa bude snažiť riešiť geopolitické otázky, predovšetkým vojnu Ruska proti Ukrajine a asertívnejší prístup Pekingu k Taiwanu, ktorý Čína považuje za súčasť svojho územia.

"Máme vážny záujem na tom, aby Čína a Rusko nestáli na jednej strane, aby Čína neposkytovala Rusku zbrane, aby Čína neobchádzala sankcie Európskej únie," spresnil. Podľa neho to vyzerá, že Čína sa tak zatiaľ nespráva.

Michelova návšteva nasleduje po októbrovom sqmite európskych lídrov, na ktorom vyjadrili obavy z ekonomickej závislosti od Číny. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila, že Únia si už vzala ponaučenie zo závislosti od Ruska a musí byť opatrná vo vzťahu k Číne.

Začiatkom novembra Čínu prvýkrát navštívil nemecký kancelár Olaf Scholz. EÚ sa od roku 2019 správa k Číne obozretnejšie, konštatuje agentúra Reuters. Odvtedy ju označuje ako partnera, ekonomického konkurenta a systémového oponenta.

(tasr)

  |  

Archeológovia našli v kanalizácii pod talianskym Koloseom kosti zvierat a mince

Archeológovia objavili pri výskume drenážneho systému pod rímskym Koloseom úlomky kostí medveďov a veľkých mačkovitých šeliem, ktoré sa pravdepodobne zúčastňovali na gladiátorských zápasoch v starovekom amfiteátri. Výsledky výskumu zverejnili archeológovia vo štvrtkovom vyhlásení

Archeológovia skúmali drenážny systém pod Koloseom, pričom objavili aj vyše 50 bronzových mincí z neskoršieho obdobia antického Ríma. Objavili aj striebornú mincu z roku 170 až 171, pripomínajúcu desať rokov vlády cisára Marca Aurelia (161 – 180), píše sa vo vyhlásení.

Výskum sa začal v januári a jeho súčasťou bolo čistenie asi 70 metrov drenážneho systému pod Koloseom. Pri skúmaní našli archeológovia aj semená fíg a melónov, ako aj stopy po olivách a orechoch, čo by mohlo naznačovať, aké občerstvenie diváci v staroveku obľubovali.

Riaditeľka archeologického parku Kolosea Alfonsina Russová povedala, že tieto objavy "prehlbujú naše vedomosti o zvykoch vtedajších divákov".

(tasr)

  |  

Ukrajina dostane od USA granty vo výške 4,5 miliardy dolárov

Minister financií Serhij Marčenko a regionálny riaditeľ Svetovej banky pre východnú Európu Arup Banerjee vo štvrtok podpísali dohodu o poskytnutí grantu Ukrajine vo výške 4,5 miliardy dolárov. Informoval o tom tlačový odbor ukrajinského ministerstva financií.

Grantové prostriedky poskytli USA a poslali ich do Trustového fondu na financovanie projektu „Podpora verejných výdavkov na zabezpečenie udržateľnej verejnej správy na Ukrajine“.

Finančné prostriedky budú použité na zabezpečenie výplat dôchodkov a niektorých programov štátnej sociálnej pomoci, na úhradu bytových a komunálnych služieb, podporu nízkopríjmových rodín, zdravotne postihnutých detí, ako aj na úhradu výkonov zdravotnej starostlivosti.

(sita)

  |  

EÚ sa po prepúšťaní v Twitteri obáva nárastu nenávistných prejavov

Komisár EÚ pre spravodlivosť Didier Reynders vo štvrtok uviedol, že rozhodnutie Twitteru prepustiť tisíce zamestnancov vyvolalo obavy o schopnosť sociálnej siete dodržiavať nový legislatívny rámec pre digitálne platformy.

Ako vo svojej správe pripomenula agentúra Reuters, nariadenie o digitálnych službách (DSA), ktoré nadobudne účinnosť vo februári roku 2024, vyžaduje, aby digitálne platformy zintenzívnili svoje úsilie v boji proti nezákonnému obsahu v online priestore.

Didier Reynders preto odcestoval do írskeho Dublinu, aby sa stretol so zástupcami Twitteru a žiadal od nich stanovisko k problému.

"Zástupcovia Twitteru opätovne potvrdili záväzok spoločnosti plne dodržiavať európske pravidlá. Komisár Reynders to vzal na vedomie a požiadal Twitter, aby tento záväzok premenil na konkrétne opatrenia," dodal pre Reuters predstaviteľ, ktorý si želal zostať v anonymite.  

Reynders po stretnutí s predstaviteľmi Twitteru vyjadril presvedčenie, že na identifikovanie nenávistných prejavov na sociálnych sieťach sú potrebné ľudské zdroje.

Agentúra AFP v tejto súvislosti napísala, že z nového hodnotenia EÚ vyplýva, že počet hlásení o nenávistných prejavoch, ktoré veľké spoločnosti sociálnych médií preskúmali do 24 hodín, klesol z 90 percent v roku 2020 na 81 percent v roku 2021 a 64 percent v roku 2022.

Dané čísla ukázali, že iba strímovacia platforma YouTube zlepšila mieru odstraňovania urážlivého obsahu – ako je definované v kódexe správania EÚ –, zatiaľ čo snaženie sa Twitteru a iných technologických spoločností kleslo.

Obavy zo smerovania Twitteru po jeho prevzatí Elonom Muskom sa vo štvrtok zintenzívnili, keď denník Financial Times (FT) informoval, že po odchode vedúcich pracovníkov zodpovedných za dodržiavanie online pravidiel EÚ spoločnosť Twitter zrušila svoju bruselskú kanceláriu.

"Je to ďalšia obava, pretože pre nás je veľmi dôležité mať tím vyčlenený pre vzťahy s európskymi inštitúciami," povedal Reynders v reakcii na správu FT.

Uviedol však súčasne, že je "od prírody optimista" a že dostal záväzky, že tím Twitteru v Dubline sa ujme úloh medzičasom zrušenej bruselskej centrály.

Podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová však vo štvrtok zopakovala obavy eurobloku, keď sa Twitteri napísala: "Ak chcete efektívne odhaliť a podniknúť kroky proti dezinformáciám a propagande, vyžaduje si to zdroje."

Reynders sa má v piatok v Dubline stretnúť so zástupcami spoločnosti Meta - vlastníka sociálnej siete Facebook -, ktorá tento mesiac uviedla, že v dôsledku prepadu príjmov z reklamy plánuje prepustiť viac ako 11.000 zamestnancov.

Nový európsky systém stanovuje, že spoločnostiam, na ktoré sa vzťahuje DSA, hrozí pokuta až do výšky šiestich percent ich celosvetového obratu, ak porušia pravidlá o nelegálnom obsahu.

Ak by sa ich priestupky opakovali, mohli by dostať zákaz činnosti v rámci Európskej únie.

Twitter spustil plán hromadného prepúšťania po tom, čo ho minulý mesiac kúpil Elon Musk. Takmer polovica zamestnancov sociálnej siete bola prepustená a viac ako 1000 ďalších zamestnancov dalo výpoveď.

(tasr)