Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Polícia začala v súvislosti s požiarom v Prešove trestné stíhanie

Policajný vyšetrovateľ začal v súvislosti so štvrtkovým (24. 11.) požiarom v bytovom dome na Prostějovskej ulici v Prešove trestné stíhanie pre trestný čin všeobecného ohrozenia.

Informoval o tom hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Daniel Džobanik.

K požiaru došlo podľa jeho slov v čase okolo 22.00. "Oheň vznikol zo zatiaľ nezistených príčin v jednom z bytov na ôsmom poschodí. Evakuovaný bol celý bytový dom. Žiaľ, dvaja ľudia pri požiari prišli o život a dvaja utrpeli zranenia. Presné príčiny a okolnosti vzniku požiaru sú predmetom vyšetrovania," povedal Džobanik.

Na mieste sú podľa jeho slov experti od hasičov a z Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ.

ätasr)

Minúta  |  

Nemecký Bundestag označí Stalinom vyvolaný hladomor na Ukrajine za genocídu

Nemecký Spolkový snem na základe vôle vládnucej koalície a opozičných kresťanských demokratov uzná cielený hladomor, ktorý pred 90 rokmi vyvolal na Ukrajine sovietsky diktátor Josif Vissarionovič Stalin, za genocídu.

V piatok o tom informovali nemecké denníky Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) a Spiegel s odvolaním sa na spoločný návrh z dielne Sociálnodemokratickej strane Nemecka (SPD), Zelených, Slobodnej demokratickej strany (FDP) a bloku CDU/CSU.

O návrhu tohto uznesenia má Bundestag rokovať i rozhodnúť v stredu. Počas hladomoru v rokoch 1932 a 1933 zahynuli takmer štyri milióny Ukrajincov. K obetiam na životoch vtedy došlo aj v ostatných častiach Sovietskeho zväzu vrátane Kazachstanu i juhu Ruska. Viacero krajín už tento hladomor odsúdilo a označilo za genocídu ukrajinského národa. Vo štvrtok tak v súvislosti s ruskou útočnou vojnou na Ukrajine urobili aj Írsko, Moldavsko a Rumunsko.

"Hladom a represáliami bola postihnutá celá Ukrajina, nielen jej regióny produkujúce obilie," uvádza sa podľa denníka Spiegel v návrhu. "Z dnešného pohľadu to predstavuje historicko-politickú klasifikáciu genocídy. Nemecký Bundestag sa s takouto klasifikáciu stotožňuje," napísali iniciátori okolo poslanca Zelených Robina Wagenera, ktorý v Spolkovom sneme predsedá nemecko-ukrajinskej parlamentnej skupine.

Podľa FAZ sa ďalej v návrhu rezolúcie uvádza, že hladomor sa radí "na zoznam neľudských zločinov totalitných systémov, v dôsledku ktorých boli v Európe najmä v prvej polovici 20. storočia vyhladené milióny ľudských životov".

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinská prvá dáma Zelenská: Bez víťazstva nemôže prísť mier. Je to vojna "svetonázorov"

Ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská v rozhovore pre britskú stanicu BBC zverejnenom vo štvrtok zdôraznila, že jej krajina vydrží nadchádzajúcu zimu napriek výpadkom dodávok elektriny spôsobeným ruskými raketovými útokmi. Ukrajina bude podľa jej slov pokračovať vo „vojne svetonázorov“, pretože "bez víťazstva nemôže prísť mier".

"Sme pripravení to vydržať," povedala manželka prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského. "Čelili sme toľkým strašným výzvam, videli sme toľko obetí, toľko skazy, že výpadky dodávok energií nie sú to najhoršie, čo sa nám stalo," uviedla.

V tejto súvislosti citovala najnovší prieskum verejnej mienky, podľa ktorého je 90 percent Ukrajincov pripravených žiť s výpadkami dodávok elektriny dva až tri roky, ak budú mať perspektívu vstupu do Európskej únie. Myslí si tiež, že Ukrajinci budú v dôsledku tejto vojny silnejší.

Na otázku, či pociťuje v iných svetových metropolách únavu z pretrvávajúcej vojny a jej následkov vrátane rastu cien energií a potravín, odvetila: "Nemám pocit, že sú z nás unavení. Všetci rozumejú tomu, že to nie je len vojna na Ukrajine. Je to vojna svetonázorov."

"Nemôžeme zradiť tých, čo sú teraz na okupovaných územiach. Nemôžeme opustiť ľudí, ktorí čakajú na oslobodenie," vyhlásila v takmer hodinu trvajúcom rozhovore nahranom v Kyjeve v rámci každoročného online formátu "100 Women" (100 žien). "Nie je to politický postoj prezidenta alebo vlády. Je to postoj Ukrajincov," povedala Zelenská.

Zelenská je presvedčená, že ukrajinská spoločnosť sa menila ešte pred tým, ako vojna všetko prevalcovala, a že táto zmena sa teraz zrýchľuje. "Kuchyňa, deti, kostol: toto už nie je naša spoločnosť. Žena, ktorá toto (vojnu) zažila, už nespraví krok späť," uviedla Zelenská, ktorej novozaložená nadácia sa zaoberá okrem iného otázkami duševného zdravia a domáceho násilia.

(tasr)

Minúta  |  

Ruskí záložníci na Ukrajine sú slabo vycvičení a zle vybavení, tvrdí britský rezort obrany

Ruskí záložníci vyslaní do bojov na Ukrajine sú slabo vycvičení a zle vybavení. Niektorí z nich musia slúžiť aj napriek svojmu "závažnému chronickému zdravotnému stavu". Vo svojej pravidelnej správe to v piatok na sociálnej sieti Twitter uviedlo britské ministerstvo obrany s odvolaním sa na najnovšie poznatky britských tajných služieb.

Dva mesiace, odkedy šéf Kremľa Vladimir Putin vyhlásil "čiastočnú mobilizáciu", nasadenie záložníkov podľa Londýna často charakterizuje "zmätok v súvislosti so spôsobilosťou na službu, s nedostatočným výcvikom a osobným vybavením a s chýbajúcim odhodlaním vykonávať veľmi náročné bojové misie.

Mobilizovaní záložníci pravdepodobne utrpeli mimoriadne početné straty po tom, čo dostali za úlohu budovať zákopové systémy v okolí mesta Svatove v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, pričom boli pod ťažkou delostreleckou paľbou ukrajinských síl, približuje Londýn.

Množstvo záložníkov bolo podľa Británie tiež zabitých v Doneckej oblasti v okolí mesta Bachmut počas frontálnych útokov na dobre vybudované ukrajinské obranné zóny.

"Väčšina – hoci nie všetci – mobilizovaní záložníci v minulosti už slúžili v armáde," konštatuje britský rezort obrany s tým, že s vysokou pravdepodobnosťou nie je ich zdravotný stav dostatočne preskúmaný a mnohí sú nútení slúžiť s vážnymi chronickými zdravotnými problémami.

Kremeľ bude zrejme znepokojovať, že narastajúci počet rodinných príslušníkov týchto záložníkov je pripravených riskovať i zatknutie a protestovať proti podmienkam, v akých ich príbuzní musia slúžiť, dodáva britské ministerstvo.

(tasr)

Minúta  |  

Charles Michel sa 1. decembra stretne s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom

Predseda Európskej rady Charles Michel sa 1. decembra stretne v Pekingu s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

Bude s ním diskutovať o celej škále globálnych otázok, vrátane vojny na Ukrajine, napätia v súvislosti s Taiwanom a obáv Európskej únie z nevyvážených ekonomických vzťahov. Témou rokovaní by mohla byť aj prípadná ďalšia spolupráca v boji proti zmene klímy.

Michel sa na svojej jednodňovej návšteve stretne aj s čínskym premiérom Li Kche-čchiangom a Li Čan-šuom, predsedom Stáleho výboru Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov.

Nemenovaný predstaviteľ EÚ uviedol, že Michel sa bude snažiť riešiť geopolitické otázky, predovšetkým vojnu Ruska proti Ukrajine a asertívnejší prístup Pekingu k Taiwanu, ktorý Čína považuje za súčasť svojho územia.

"Máme vážny záujem na tom, aby Čína a Rusko nestáli na jednej strane, aby Čína neposkytovala Rusku zbrane, aby Čína neobchádzala sankcie Európskej únie," spresnil. Podľa neho to vyzerá, že Čína sa tak zatiaľ nespráva.

Michelova návšteva nasleduje po októbrovom sqmite európskych lídrov, na ktorom vyjadrili obavy z ekonomickej závislosti od Číny. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila, že Únia si už vzala ponaučenie zo závislosti od Ruska a musí byť opatrná vo vzťahu k Číne.

Začiatkom novembra Čínu prvýkrát navštívil nemecký kancelár Olaf Scholz. EÚ sa od roku 2019 správa k Číne obozretnejšie, konštatuje agentúra Reuters. Odvtedy ju označuje ako partnera, ekonomického konkurenta a systémového oponenta.

(tasr)

Minúta  |  

Archeológovia našli v kanalizácii pod talianskym Koloseom kosti zvierat a mince

Archeológovia objavili pri výskume drenážneho systému pod rímskym Koloseom úlomky kostí medveďov a veľkých mačkovitých šeliem, ktoré sa pravdepodobne zúčastňovali na gladiátorských zápasoch v starovekom amfiteátri. Výsledky výskumu zverejnili archeológovia vo štvrtkovom vyhlásení

Archeológovia skúmali drenážny systém pod Koloseom, pričom objavili aj vyše 50 bronzových mincí z neskoršieho obdobia antického Ríma. Objavili aj striebornú mincu z roku 170 až 171, pripomínajúcu desať rokov vlády cisára Marca Aurelia (161 – 180), píše sa vo vyhlásení.

Výskum sa začal v januári a jeho súčasťou bolo čistenie asi 70 metrov drenážneho systému pod Koloseom. Pri skúmaní našli archeológovia aj semená fíg a melónov, ako aj stopy po olivách a orechoch, čo by mohlo naznačovať, aké občerstvenie diváci v staroveku obľubovali.

Riaditeľka archeologického parku Kolosea Alfonsina Russová povedala, že tieto objavy "prehlbujú naše vedomosti o zvykoch vtedajších divákov".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.