Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Alžírsko: Za brutálnu vraždu umelca dostalo trest smrti 49 ľudí

Vlaňajšia vražda v regióne Kabýlia na severovýchode Alžírska šokovala krajinu, najmä po tom, ako sa na sociálnych médiách začali šíriť brutálne fotografie. Stala sa v čase, keď sa hornatý berberský región spamätával z lesných požiarov, ktoré si vyžiadali asi 90 mŕtvych, vrátane vojakov, ktorí sa pokúšali plamene uhasiť.

V rámci mamutieho procesu v súvislosti s lynčom 38-ročného Džamala bin Ismaila súdili viac ako sto podozrivých, z ktorých väčšinu uznali za vinnú z nejakého podielu na umelcovej smrti.

Tých, ktorí dostali trest smrti, pravdepodobne čaká doživotný trest, keďže v Alžírsku platí už niekoľko desaťročí moratórium na popravy. Ďalších 38 ľudí dostalo tresty od dvoch do 12 rokov väzenia.

Ismail v auguste 2021, keď v oblasti zúrili lesné požiare, prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter oznámil, že vyrazí do Kabýlie, asi 320 kilometrov od svojho bydliska, aby „pomohol našim priateľom“ bojujúcim s požiarmi. Keď tam však dorazil, niektorí miestni ho obvinili, že je podpaľač, zrejme preto, že nebol z oblasti, a na námestí pred policajnou stanicou ho zavraždili a jeho telo spálili. Polícii údajne pri identifikácii páchateľov pomohli aj zábery vraždy na sociálnych sieťach.

Proces však mal aj politický podtext, keďže päť ľudí odsúdili v neprítomnosti za podiel na vražde aj členstvo v zakázanom kabýlskom separatistickom hnutí MAK. Práve toto hnutie alžírske úrady vinia z toho, že nariadilo založenie požiarov. Obhajcovia tvrdia, že priznania boli vynútené mučením a proces mal podľa nich za úlohu stigmatizovať Kabýliu. V čase požiarov bol práve tento región poslesdnou baštou prodemokratického protestného hnutia, ktoré pomohlo zosadiť prezidenta Abdelazíza Butefliku.

(sita)

Minúta  |  

Počet cudzincov pracujúcich na Slovensku stúpa, v októbri ich bolo cez 85-tisíc

Počet cudzincov pracujúcich na Slovensku v októbri tohto roka stúpol. V minulom mesiaci na Slovensku pracovalo 85,6-tisíca cudzincov, čo bolo o 1,5 tisíca osôb viac ako v septembri tohto roka. Medziročne išlo o nárast o 16,4 tisíca cudzincov. Vyplýva to z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Najpočetnejšou skupinou cudzincov pracujúcich na Slovensku sú Ukrajinci. V minulom mesiaci ich na slovenskom trhu práce pribudlo 729, čím celkový počet Ukrajincov pracujúcich u nás stúpol na 32,1 tisíca.

Počet Srbov pracujúcich na Slovensku sa minulý mesiac zvýšil o 160 na 9,6 tisíca. Spomedzi občanov z krajín Európskej únie bolo na Slovensku najviac Rumunov, ktorých u nás pracovalo 7,3 tisíca, nasledovali Česi so 6-tisíc pracovníkmi a na treťom mieste boli Maďari, ktorých za prácou na Slovensko prišlo 5,1 tisíca.

Traja z desiatich cudzincov na Slovensku pracovali ku koncu októbra tohto roka v Bratislave. V piatich okresoch hlavného mesta Slovenska bolo totiž zamestnaných 24,1 tisíca cudzincov. Nasleduje okres Trnava, ktorý v rovnakom období zaevidoval 5,6 tisíca zamestnaných cudzincov. Úrad práce v Malackách vykázal 2,5 tisíca pracujúcich občanov pochádzajúcich z iných krajín. Naopak, len 22 cudzích štátnych príslušníkov pracovalo na konci októbra v okrese Medzilaborce.

(sita)

Minúta  |  

Väčšina Poliakov chce, aby si ukrajinskí utečenci hradili časť nákladov

Väčšina Poliakov chce, aby si utečenci z Ukrajiny žijúci momentálne v Poľsku sami hradili aspoň časť životných nákladov. Vyplýva to z nového prieskumu poľského inštitútu pre výskum trhu a spoločnosti IBRiS pre denník Rzeczpospolita.

Poľská vláda v októbri rozhodla, že od februára budúceho roku si budú utečenci z Ukrajiny čiastočne financovať vlastné náklady spojené so životom v Poľsku. Výnimku majú zraniteľné osoby vrátane ľudí s postihnutím a starších ľudí, napísala v piatok Rzeczpospolita.

Tento krok vlády vo Varšave podľa prieskumu inštitútu IBRiS podporuje 57,7 percenta Poliakov. Len 21 percent respondentov uviedlo, že Poľsko by nemalo od Ukrajincov očakávať nijaké dodatočné platby.

Z vládnych predpisov vyplýva, že ukrajinskí občania, ktorí sú v Poľsku dlhšie ako 120 dní, si budú musieť počnúc februárom 2023 platiť 50 percent zo svojich životných nákladov, avšak táto suma nebude vyššia než 40 zlotých (8,50 eura) na osobu na deň. Od mája by sa mala spoluúčasť na platbách zvýšiť na 75 percent pre tých, čo sú v Poľsku dlhšie ako 180 dní.

PAP približuje, že veľký počet Ukrajincov si v Poľsku už našlo prácu, a to aj vďaka rekordne nízkej miere nezamestnanosti v hostiteľskej krajine a kultúrnej a jazykovej blízkosti oboch národov.

vPoľsko už od začiatku ruskej ofenzívy na Ukrajine prijalo vyše milión utečencov a otvorilo pre nich pracovný trh, ako aj systém zdravotníctva, vzdelávania a sociálnej starostlivosti.

(tasr)

Minúta  |  

Polícia začala v súvislosti s požiarom v Prešove trestné stíhanie

Policajný vyšetrovateľ začal v súvislosti so štvrtkovým (24. 11.) požiarom v bytovom dome na Prostějovskej ulici v Prešove trestné stíhanie pre trestný čin všeobecného ohrozenia.

Informoval o tom hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Daniel Džobanik.

K požiaru došlo podľa jeho slov v čase okolo 22.00. "Oheň vznikol zo zatiaľ nezistených príčin v jednom z bytov na ôsmom poschodí. Evakuovaný bol celý bytový dom. Žiaľ, dvaja ľudia pri požiari prišli o život a dvaja utrpeli zranenia. Presné príčiny a okolnosti vzniku požiaru sú predmetom vyšetrovania," povedal Džobanik.

Na mieste sú podľa jeho slov experti od hasičov a z Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ.

ätasr)

Minúta  |  

Nemecký Bundestag označí Stalinom vyvolaný hladomor na Ukrajine za genocídu

Nemecký Spolkový snem na základe vôle vládnucej koalície a opozičných kresťanských demokratov uzná cielený hladomor, ktorý pred 90 rokmi vyvolal na Ukrajine sovietsky diktátor Josif Vissarionovič Stalin, za genocídu.

V piatok o tom informovali nemecké denníky Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) a Spiegel s odvolaním sa na spoločný návrh z dielne Sociálnodemokratickej strane Nemecka (SPD), Zelených, Slobodnej demokratickej strany (FDP) a bloku CDU/CSU.

O návrhu tohto uznesenia má Bundestag rokovať i rozhodnúť v stredu. Počas hladomoru v rokoch 1932 a 1933 zahynuli takmer štyri milióny Ukrajincov. K obetiam na životoch vtedy došlo aj v ostatných častiach Sovietskeho zväzu vrátane Kazachstanu i juhu Ruska. Viacero krajín už tento hladomor odsúdilo a označilo za genocídu ukrajinského národa. Vo štvrtok tak v súvislosti s ruskou útočnou vojnou na Ukrajine urobili aj Írsko, Moldavsko a Rumunsko.

"Hladom a represáliami bola postihnutá celá Ukrajina, nielen jej regióny produkujúce obilie," uvádza sa podľa denníka Spiegel v návrhu. "Z dnešného pohľadu to predstavuje historicko-politickú klasifikáciu genocídy. Nemecký Bundestag sa s takouto klasifikáciu stotožňuje," napísali iniciátori okolo poslanca Zelených Robina Wagenera, ktorý v Spolkovom sneme predsedá nemecko-ukrajinskej parlamentnej skupine.

Podľa FAZ sa ďalej v návrhu rezolúcie uvádza, že hladomor sa radí "na zoznam neľudských zločinov totalitných systémov, v dôsledku ktorých boli v Európe najmä v prvej polovici 20. storočia vyhladené milióny ľudských životov".

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinská prvá dáma Zelenská: Bez víťazstva nemôže prísť mier. Je to vojna "svetonázorov"

Ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská v rozhovore pre britskú stanicu BBC zverejnenom vo štvrtok zdôraznila, že jej krajina vydrží nadchádzajúcu zimu napriek výpadkom dodávok elektriny spôsobeným ruskými raketovými útokmi. Ukrajina bude podľa jej slov pokračovať vo „vojne svetonázorov“, pretože "bez víťazstva nemôže prísť mier".

"Sme pripravení to vydržať," povedala manželka prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského. "Čelili sme toľkým strašným výzvam, videli sme toľko obetí, toľko skazy, že výpadky dodávok energií nie sú to najhoršie, čo sa nám stalo," uviedla.

V tejto súvislosti citovala najnovší prieskum verejnej mienky, podľa ktorého je 90 percent Ukrajincov pripravených žiť s výpadkami dodávok elektriny dva až tri roky, ak budú mať perspektívu vstupu do Európskej únie. Myslí si tiež, že Ukrajinci budú v dôsledku tejto vojny silnejší.

Na otázku, či pociťuje v iných svetových metropolách únavu z pretrvávajúcej vojny a jej následkov vrátane rastu cien energií a potravín, odvetila: "Nemám pocit, že sú z nás unavení. Všetci rozumejú tomu, že to nie je len vojna na Ukrajine. Je to vojna svetonázorov."

"Nemôžeme zradiť tých, čo sú teraz na okupovaných územiach. Nemôžeme opustiť ľudí, ktorí čakajú na oslobodenie," vyhlásila v takmer hodinu trvajúcom rozhovore nahranom v Kyjeve v rámci každoročného online formátu "100 Women" (100 žien). "Nie je to politický postoj prezidenta alebo vlády. Je to postoj Ukrajincov," povedala Zelenská.

Zelenská je presvedčená, že ukrajinská spoločnosť sa menila ešte pred tým, ako vojna všetko prevalcovala, a že táto zmena sa teraz zrýchľuje. "Kuchyňa, deti, kostol: toto už nie je naša spoločnosť. Žena, ktorá toto (vojnu) zažila, už nespraví krok späť," uviedla Zelenská, ktorej novozaložená nadácia sa zaoberá okrem iného otázkami duševného zdravia a domáceho násilia.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.